tag:blogger.com,1999:blog-84072536825174555952024-03-13T03:28:51.388-07:00Being WedaPashiWedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.comBlogger23125tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-54672955937046581592021-06-29T08:58:00.009-07:002022-10-12T23:17:08.544-07:00 कोळेश्वर - पुन्हा-पुन्हा जावं असं ठिकाण! <div style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">बऱ्याच दिवसांनी ट्रेक, बऱ्याच दिवसांनी प्रवास आणि बऱ्याच दिवसांनी लिखाण! </span></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">गेल्या २-३ वर्षांत बोटावर मोजण्याइतके ट्रेक केलेत, त्यावर लिखाण तर अजिबातच नाही. मुळात आवर्जून लिहावं असं काही फिरलोच नाही. गेलं पूर्ण वर्षच घरी असल्याने तर त्या वेळेचा हिशोबच नाही. लॉकडाऊनमध्ये बरीच रंगरंगोटी शिकलो. 'चित्रकला सोड आणि फिरणं पुन्हा सुरू कर' असे कडवट सल्लेही आलेच. कसंय ना, हल्ली काही झालं की त्याचं खापर कोविडवर फोडलं जातंय, माझं मात्र तसं नाही. माझं 'ट्रेकला न जाणारं अस्वल' गेल्या ३-४ वर्षांपासूनच झालंय. जवळपास ८-१० महिने झाले डोंगर फक्त फोटोतच पाहिले, मग बूटावरची बुरशी पुसून आता ट्रेकला जायचंच असं ठरवून थोडं भीत-भीत का होईना ट्रेकचा प्लॅन केला. हो-नाही म्हणत शेवटी इथून एकटंच निघायचं ठरलं. पाठीवरच ओझं आणि पोटावरचं वजन नुसता आराम फर्मावलेल्या पायांना झेपतंय का ह्याची शंका आली, म्हणून गूपचूप मुक्काम टाळून एकच दिवस भटकायचं ठरवलं. परिणामी बरंच ओझं कमी झालं -- ओझं मुक्कामाच्या क्लिअर गणिताचं आणि सामानचंही. वेळ पाहता नेमकं कोणा काका-मामाच्या घरासमोर/पडवीत मुक्काम ठोकण्यात तथ्य नव्हतं. मग पाण्याची जागा पाहून टेंट लावून राहावं म्हणलं तर यंदा वावर कमी असल्याने जनावराची भिती. तसं भित्यापाठी ब्रम्हराक्षस हो, काय करावं आणि काय करू नये हे माहित असताना खरंतर ह्या भितीला जागा नव्हतीच, पण टाळलं. बऱ्याच मित्रांनी "यंदाची वेळ चांगली नाही, सोलो न जाता गावातून सोबत घे कोणाला तरी" असा दम (इतर फुल्या वगळून) दिला. नुकताच आलेला तो कुलंगचा बिबट्याचा विडिओ, हायवेवर होणाऱ्या चोऱ्या-माऱ्या ऐकिवात होत्याच. निमूटपणे गावात फोन करून एकाला सोबत घेण्याची सोय करून ठेवली. जेणेकरून शोधाशोध नको, भले ही शोधाशोध हा ट्रेकचा सगळ्यात आवडीचा भाग असला तरी सध्या नको. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">दोन लोक दोन वेळ पोटभर जेवून उताणे पडतील एवढा खाऊ घेतला. वर काकडी, टोमॅटो आणि संत्री. ४ लीटर पाणी, १ लिटर सरबत. मेडिकल किट, बदलायला शर्ट वगैरे कोंबला की बॅग भरल्यागत वाटलं. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="clear: left; float: left; font-family: 'Baloo 2'; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="251" src="https://1.bp.blogspot.com/-5Zaow7ae_Iw/YNs7lPC-gOI/AAAAAAAANvI/yy0TF-t7MewdSOJ0AhPxGdN10lKOckr-QCLcBGAsYHQ/w335-h251/IMG_20210213_051659.jpg" width="335" /></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">मध्यरात्री निघायचं टाळून, पहाटे ३.३० ला निघालो. झोपेचं खोबरं! नवीन गाडी, मोकळा हायवे. तासाभरात खंबाटकी घाटाच्या पलीकडे पोहोचलो. वाई फाट्यावर आत वळल्यापासून बाईक जपून चालवत असल्याने रस्त्यात बरंच काही दिसलं. मांढरदेवी फाट्याजवळ मोठं काहीतरी आडवं दिसल्याने गाडी थांबवली. एक उदमांजर नुकतंच कोणीतरी उडवलं होतं. road-kill संदर्भात कितीही पोस्ट कोणीही टाकल्या तरी लोकांच्या डोक्यात प्रकाश पडत नाही. त्याची अजून चिरफाड होण्यापेक्षा बाजूलाच एक कोरडा चर-वजा-खड्डा होता, शेपटला धरून त्याला तिथे आत टाकलं, करायची ती किमया पुढे निसर्ग करेलच.</span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><span style="font-family: "Baloo 2";">भल्या पहाटे सुद्धा लिफ्ट मागणाऱ्यांना डावलून पुढे जाणं जरा विचित्रच वाटत होतं, पण नाईलाज, जोखीम त्यांनाही नको आणि मलाही, खरंतर स्वार्थ जास्त होता. सालाबादप्रमाणे रस्त्यात लागणाऱ्या 'केजंळ' चा नेमका उच्चार ४ वेळ मनात घोकून झाला. नेमकं केजंळ आहे की केंजळ मध्ये डिजिटल रंगाऱ्याचा typo झालाय माहीत नाही, दिवसागणिक मॅप्रोच्या पाट्या वाढत आहेत हे मात्र नक्की. नाही, म्हणजे करवंदीची दाट जाळी उडवायची आणि त्या जागी रंगबिरंगी फुलांची निरूपयोगी विलायती झाडी लावायची आणि आतमध्ये ते सगळं organic चं गाजर दाखवायला कसब हवं!</span></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">कुडकुडत वाई गाठलं. स्टँडसमोर एक हॉटेल चालू होतं. गुळाच्या ढेपेला मुंगळे लागतात तसे लोक त्या हॉटेलसमोर जमा झाले होते. तिथं पोहे खायचा बेत रद्द करून गाडी जरा लांबच थांबवली. बॅगेतलं बिस्कीट काढलं. महाबळेश्वरकडून एक खचाखच भरलेली ट्रॅव्हल्सची बस येऊन हॉटेल समोर थांबली. बसमधून उतरलेल्या निदान अर्ध्या लोकांचा मास्क दाढीसाठी! चुळ भरून लोकांनी हॉटेलच्या समोरच भाग पिचकाऱ्याचा सडा टाकून पवित्र केला, त्यात ३-४ पोलिसही होते. दुकानदाराचा चेहरा एकंदर पाहण्यासारखा झाला होता, पण काही बोलायची सोय नाही, शेवटी धंदा आहे. तसही करोनाचा काळ असो वा नसो, आपण असेच होतो, असेच राहणार. शिक्षणाने प्रगती होते म्हणतात पण ते साफ खोटं आहे. तिथं न थांबण्याची सद्बुद्धी वेळेत आल्याने मनोमन धन्य झालो. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">असो, जोरकडे जाणाऱ्या रस्त्याला लागलो, गावाबाहेर आलो आणि थंडीने कुडकूड सुरू झाली. धोम धरणाच्या पुढे आल्यावर तर हाता-पायाची लाकडं झाली. पहाट झाल्याने बऱ्याच गावात कुठं ना कुठं एखादी आजी स्वेटर घालून, मफलर गुंडाळून पाण्याच्या बंबाजवळ बसून काहीतरी खटाटोप करताना दिसायची. लगेच लहानपणी घालवलेल्या सुट्ट्यांची आठवण झाली. त्या बंबाशी खेळणं हा आवडता कार्यक्रम असायचा गावी. मग ते घासलेटात (रॉकेल/केरोसीन म्हणलं तर फाऊल असतोय!) चिंध्या बुडवून त्यात सोडणं असो किंवा असलेल्या इनलेट मध्ये पाणी ओतू-ओतू तो बंब काठोकाठ भरणं असो, नुसती धमाल. हल्ली फारसे दिसत नाहीत तसे बंब. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">प्रत्येक गावात पहाटे धावायला आलेल्या पोरांनी छोटी शेकोटी लावलेली होतीच. ठार गार पडलेले हात शेकायची प्रचंड ईच्छा होती पण थांबायचं तर सोडाच, पाय वर घेऊन गाडी रेटवावी लागली, हर गली का कुत्ता इस वक्त शेर होता है! नवीन गाडीला सॉरी म्हणत, फूटरेस्टवर जवळपास उभं राहूनच स्पीडब्रेकर नासल्यागत गाडी तशीच दामटवायची. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">नदीवरचा पूल ओलांडून बलकावडेपाशी धरणाच्या बाजूनं वर आलो तोपर्यंत जवळजवळ उजाडलं होतं. पुढच्या फाट्यावर डावीकडे वळलो, अपेक्षेप्रमाणे रस्ता थोडा कच्चा होताच, कित्येक वर्ष असाच आहे. पुढे वर भैरवनाथाच्या मंदिरापाशी येणारा रस्ता चांगला आहे, मंदिरापाशीच ४-५ मोर दिसले. कॅमेरा नसल्याने चांगले फोटो हुकले. पुढल्या वळणावर पण तेच झालं, गाडी थांबवून gloves काढून मोबाईल काढेपर्यंत सगळं गायब. मग gloves बॅगेत टाकले आणि पुढे आलो तर पुन्हा मोर दिसले. छान व्हिडिओ काढला आणि मग नव्या गाडीचे ४-५ फोटो काढून गावाकडे निघालो. </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-cVNPFNH7img/YNs77DdBI_I/AAAAAAAANvQ/-TWCi2I0SnIcs5DKwTan2doF4Fw39lmigCLcBGAsYHQ/s2048/IMG_20210213_073433.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-cVNPFNH7img/YNs77DdBI_I/AAAAAAAANvQ/-TWCi2I0SnIcs5DKwTan2doF4Fw39lmigCLcBGAsYHQ/w640-h480/IMG_20210213_073433.jpg" width="640" /></span></a></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">गावात मंदिरामागे गाडी उभी करून सपकाळांच्या घरापाशी येऊन त्यांना फोन केला. सपकाळ मामांनी सोबत येणाऱ्या माणसाला बोलवून घेतलं. भावकीतले असल्याने ह्या मामाचं आडनाव सपकाळच. "गुरं लावून आलो आताच, कापडं बदलतो आणि भाकर खाऊन येतो" म्हणून मामा घरी गेले.</span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">मी गाडीपाशी थांबलो होतो, गाडी म्हणली की एरवी गावातली पोरं येतात, हात लावून बघतात, एक चक्कर मारून आणा म्हणतात, ह्यावेळी काहीच नाही. पोरं लांब उभं राहून बघत राहिली. आपण आपल्या फिरण्यापायी ह्यांचं जगणं अवघड करतोय का असं वाटून गेलं. खरंतर वादाचा मुद्दा आहे, पण वाटून गेलं की निदान आपलं पोट भरणं अवलंबून नाही ट्रेकिंगवर, आपण घरी बसावं. साधारण १५ मिनिटात मामा आले. कुठं फिरायचं सांगितल्यावर मामांनी साधारण हातवारे करून दिशेचा अंदाज दिला आणि आम्ही वाटेला लागलो तेव्हा ८ वाजले होते.</span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/--l9qzE6lQ2M/YNs-8PZIi7I/AAAAAAAANvc/EcA6ldlgMLIYxfmBF2n59NkxucShpEHowCLcBGAsYHQ/s3201/IMG_20210213_080728.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" data-original-height="983" data-original-width="3201" height="197" src="https://1.bp.blogspot.com/--l9qzE6lQ2M/YNs-8PZIi7I/AAAAAAAANvc/EcA6ldlgMLIYxfmBF2n59NkxucShpEHowCLcBGAsYHQ/w640-h197/IMG_20210213_080728.jpg" width="640" /></span></a></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">जोर गावातून एका वाटेने कोळेश्वरच्या पठारावर येऊन, अगदी कोकणात पडणाऱ्या कड्यापर्यंत जाऊन मधल्या वाटेने पाण्याचं टाकं आणि कोळेश्वरचं मंदिर पाहायचं आणि मग दुसऱ्या वाटेने खाली जोर गावात यायचं. तसं जोर गावातून कोळेश्वरला जाण्यासाठी निदान ४-५ वाटा आहेत. मामांनी सांगितलेली सगळी नावं मी पहिल्यांदा ऐकत होतो. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">वर चढायला कुंबळंची वाट, कोकण, महादेव मुऱ्हा, अस्वल खिंड आणि रायरेश्वरच्या नाखिंडीची बाजू दिसते ती जागा म्हणजे रवीची पाटी, वाडीच्या वाटेला लागलो की मध्ये जे पाण्याचं बारमाही टाकं लागतं ते भोंबोवण्याचं पाणी, मग तसंच पुढे कोळेश्वर मंदिर, मग वाडीकडे न जाता पुन्हा जोर गावाच्या दिशेने आलो की खाली उतरायला बेटकावणेच्या दऱ्याची वाट. तसं विशेष अंतर नाही. साधारण १४-१५ किलोमीटरचा फेरफटका असेल. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">कोळेश्वरचं पठार एकतर भन्नाट मोठं आहे, फिरायला पुष्कळ जागा. बऱ्याच लोकांना पठारावर फिरणं तेवढं आवडत नाही. काही ऐतिहासिक कुतूहल नसतं, दाट जंगलाचे पट्टे असले तरी सलग असतीलच असं नाही. वाटेवरूनच दरीत किंवा त्या पल्याड काही खास दिसेलच असंही नाही. पण, अशा जागी उगाच धावपळ करण्यातही काही हाशील नाही. पठारावरून फिरणं हा माझा आवडता खेळ. पठारावर फिरताना माझं सगळ्यात आवडतं खेळणं म्हणजे कंपास. बेअरिंग (चाकाचं नाही, ते वेगळं!) लावून फिरणं हा प्रकारच भारी आहे. ३० फूट लांबवरच दिसत नसताना भर पावसात, भिरभर वाऱ्यात, दाट धुक्यात लपलेल्या हिरव्यागार पठारावर फिरणं जसं मजेशीर, अगदी तसंच कडक उन्हात, काही ठिकाणी तर अजिबातच झाडं नसलेल्या मोकळ्या पठारावर फिरणं ही वेगळी मजा असते. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">माथ्यावरून क्षेत्र महाबळेश्वरकडे पाहिलं तर एक सोंड मुख्य पठारापासून थोडं बाहेर येते आणि जोर गावाच्या पुढे घुमटीच्या वाटेवर असणाऱ्या धनगरवाडी कडे उतरते. त्या सोंडेवर बाल्कनीसारख्या जागी येऊन डावीकडे डोकावलं की एक वाट कुंभळजाई मंदिराच्या दिशेला डावीकडे उतरते, हीच कुंबळंची वाट आहे. तसं पाहावं तर मामांच्या म्हणण्यानुसार त्याच्याही पुढे अजून २-३ वाटा आहेत वर जाण्यासाठी पण ही जास्त वापरातली आहे आणि वरच्या टप्प्यात चढ जरा सोपा होतो. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">रस्ता आणि मंदिर डावीकडे ठेवून झाडीत शिरलो. पहिल्या १० मिनिटांतच घाम फुटला. चढ विशेष नाही, पण आपलं वजन पण काही कमी नाही. मामांशी गप्पा चालू होत्या. मामा क्षेत्र महाबळेश्वरला हॉटेलमध्ये कामाला होते. गेल्या वर्षभरात काम नसल्याने ते आता गावातच होते. तसंही ह्या वर्षी पाऊस जास्त झाल्याने शेतावर बरीच कामं होती. मला दहाच मिनिटात घाम फुटलेला पाहून मामांची चाल जरा संथावली. दर शंभर पावलाला दोन-दोन मिनिटं थांबून चालल्याने जरा हायसं वाटलं. रानात बराच बांबू, करवंद, जांभूळ आणि आंबा. फळ अद्याप एकालाही नाही. गचपण अजिबात नाही. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">वाट एका दांडावरून वर आल्यावर एका टप्प्याच्या पोटात थोडी डावीकडे वळते आणि हलकेच आडवे जाऊन एका बाल्कनीसारख्या जागेवर येते. भटक्यांना डोंगरातली बाल्कनी म्हणजे काय हे सांगणे न लागे! इथं वारा चांगला असल्याने थोडा रेंगाळलोच. धापा टाकून माझा कुत्रा झाल्याचं मामांना कळलं आणि मग तेच थोडं हवेशीर बसू म्हणाले. बोलता बोलता मामांनी साधारण आर्थरसीट ते केट्स पॉईंटपर्यंतच्या सगळ्या वाटा दाखवल्या. इथं अजून निदान २-३ दिवस भटकंती करायला पुरेल एवढं काही आहे. तासाभरात इथं येऊन टेकलो होतो म्हणजे फारच निवांत आलो म्हणायला हरकत नाही. एरवी अशा पट्ट्यात गवत आणि खुरटी झाडी जाळली जातात. सहज म्हणून मामांना विचारलं की वाट वापरात नाही की यंदा वणवा लावला नाही. मामांनी सांगितलं की हल्ली वनविभागाचे लोकं लक्ष्य ठेवून आहेत, त्यामुळे सद्ध्या तरी कोणी तसं काही केलं नाही. एका अर्थी चांगलंच आहे म्हणा. श्रीखंडाच्या गोळ्या खाऊन आम्ही पुढे निघालो. आता चढ तसा नव्हताच. दोनच मिनिटात एक पुसटशी वाट डावीकडे गेली. मामांनी सांगितलं की तिथं पाणी आहे, जे बारमाही आहे. स्वारी खुश, म्हणलं डोकावून येऊ. गाळातलं पाणी आहे, गाळ थोडा बाजूला सारला की पाणी भरतं. अडीअडचणीला कामी येऊ शकतं. </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-_dIzNrEerOA/YNs_ND1jgpI/AAAAAAAANvk/3kswCZ46gX8yfD5DKFtSiPOjDTkVc63ZQCLcBGAsYHQ/s2048/IMG_20210213_090436.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-_dIzNrEerOA/YNs_ND1jgpI/AAAAAAAANvk/3kswCZ46gX8yfD5DKFtSiPOjDTkVc63ZQCLcBGAsYHQ/w640-h480/IMG_20210213_090436.jpg" width="640" /></span></a></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">पुन्हा मागे येऊन वाटेला लागलो आणि साधारण ५ मिनिटांत पूर्ण पठार नजरेस आलं. तरी वाडी, मंदिर वगैरे असलेल्या ईशान्य दिशेकडला बराच भाग मधल्या टेकाडाच्या मागे लपतो आणि दक्षिण-पूर्व येणाऱ्या भागाचा तर हिशोब वेगळाच, ते फिरायला दिवस कमी पडेल. पठारावर आलो तेव्हा निघून दीड तास झाला होता. एव्हाना मामांनाही माझ्या चालण्याचा अंदाज आला असावा. गेल्या पावसाळ्यात पठारावर झालेल्या बऱ्याच गमतीदार गोष्टी मामांनी सांगितल्या. थोडक्यात सांगायचं झालं तर धुक्यात गवे समोर येणं, सोबत वर आलेलं कुत्रं तब्बल चार दिवसांनी भेदरलेल्या अवस्थेत गावात खाली येणं, खेकडा पार्टीला मुंबईचं पाहुणं येणं, वर गेलेल्या चमूतलं एक नग चूकामूक होऊन वाट हरवून २ दिवस वरच अडकणं काय.. काही म्हणलं तरी जमेची बाजू अशी की ह्यावर्षी शेतीच्या कामातून सवड काढून गावची तरुण मंडळी रानात बरीच फिरली. हल्ली ह्या गावांमधल्या तरुणांमध्ये घाटवाटांबद्दल कुतूहल तसं कमी झाल्याचं दिसून येतं. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">वर आलो तसं मामांनी कोणत्या दिशेला काय आहे हे समजावलं. मामांशी बोलून रवीची पाटी गाठताना नेमकं कुठून कुठे कसं जाणार ह्याचा अंदाज घेतला. खांद्यावर काठी आडवी टाकून त्यावर दोन्ही हात अडकवून मामा रवीच्या पाटीकडे निघाले. मीही घड्याळातल्या कंपासवर नजर टाकून निघालो. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">उन्हाळ्याची सुरुवात म्हणाल्यावर पठार तसं कोरडंच असणार, सोनेरी गवतात वाट न दिसणं गृहीत होतं, मामा मात्र झपाट्याने निघाले होते. वाटेत उजवीकडे थोडा खोलगट भाग आला, कडेला मातीत ससा आणि भेकरचे ठसे. पावसाळ्यात डबकं भरत असणार. जवळच मातीच्या ढेकळामध्ये Stridulation सारखा (चरचर) आवाज झाल्यानं थोडं नीट पाहिलं, फुरसं होतं. मामा थोडं पुढे जाऊन थांबले होते. कॅमरा नसल्याने उगाच मोबाईलवर त्याचे फोटो काढायचा नाद सोडून तसाच पुढे गेलो. मामांनी पाहिला असता तर आधी काठी घातली असती त्यावर हे नक्की. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">वर आल्यापासून साधारण पाऊण तासात आम्ही रवीची पाटी म्हणतात त्या भागात येऊन बसलो होतो. जेमतेम १०:४० वाजले असले तरी भयंकर वातावरण बरंच hazy होतं. रायरेश्वर, लपलेली नाखिंड, अस्वल खिंड, कामथे, महादेव मुऱ्हा, ढवळे, चंद्रगड वगैरे परिचित असलेले डोंगर पाहिले. मामांनी कोळेश्वरच्या ह्या खांद्यावरून रायरेश्वरला थेट चढणारी थोडी अडचणीची वाट असल्याचं पण सांगितलं. </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-hUjtRoSsx8o/YNs_eJmLMsI/AAAAAAAANvs/R5X2ND6d7LkoEVY_C4yQQAW9lq4ku5RkgCLcBGAsYHQ/s2048/IMG_20210213_101759.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-hUjtRoSsx8o/YNs_eJmLMsI/AAAAAAAANvs/R5X2ND6d7LkoEVY_C4yQQAW9lq4ku5RkgCLcBGAsYHQ/w640-h480/IMG_20210213_101759.jpg" width="640" /></span></a></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">वाटेवर थोडी सावली पाहून थोडा वेळ बसायचं ठरलं. मग गाव-पुणे-नोकरी अशा गप्पा झाल्या. मामांना त्यांच्या मुलींचं फार कौतुक. त्या आणि गावातल्या अजून काही मुली शिकायला क्षेत्र महाबळेश्वरला आहेत. रोज सकाळी गावातून सगळं चढून जायचं, शाळा करायची, बापाला भेटायचं आणि पुन्हा अंधाराच्या आत घरी यायचं, गावातल्या लहान मुला-मुलींचा अभ्यास घ्यायचा, दिवसभर शेतात किंवा गुरापाठी राबणाऱ्या आईला मदत करायची आणि पास व्हायचं! पोरींनी शाळेला ७० टक्के काढल्याचं मूल्य त्यांना पुरेपुर माहीत होतं. वयगाव, जोर, धनगरवाडी, जाधववाडी, बलकावडे गावात मिळून इथली पोरं अभ्यासात अव्वल आहेत. च्यायला आम्हाला सगळं असून माती खाल्ली, अन ही पोरं बघा! मंदिराच्या दिशेने निघालो तेव्हा ११ वाजले होते. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">आलेली वाट उजवीकडे सोडून थोडं डाव्या बाजूला उतारणाऱ्या वाटेला लागलो. पावसाळ्यात फिरायला भन्नाट मजा येईल खरी पण नीट माहीत नसताना धुक्यात ही वाट सापडणं तसं अवघड आहे. सपाटीला लागलो तसं बोलणं कमी झालं, झपझप पुढे निघालो. तरी मामा मध्येच थांबून माहिती सांगतच होते. डावीकडून एक ठळक वाट येऊन मिळाली. तीच वाट कोळेश्वरच्या खांद्यावरून खाली रायरेश्वर आणि कोळेश्वरच्या मधल्या खोगीरात उतरते. त्या वाटेवर पण एक ठिकाणी उजवीकडे वळालो की पिण्याचं पाणी असल्याचं मामांनी सांगितलं. 'जोर - रायरेश्वर - नाखिंड - उलट येऊन जांभळीच्या वाटेने कोळेश्वर - जोर' असा तंगडतोड प्लॅन करू शकतो. मामांना सांगितल्यावर मामा मिश्किल हसले आणि मला सोबत घ्या म्हणजे होईल म्हणाले. </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-qlT0f81aD6I/YNs_rMll2XI/AAAAAAAANvw/UOJuYTSxRK06HFViQvJ9aMrJ3cY7qzTRwCLcBGAsYHQ/s2048/IMG_20210213_131554.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-qlT0f81aD6I/YNs_rMll2XI/AAAAAAAANvw/UOJuYTSxRK06HFViQvJ9aMrJ3cY7qzTRwCLcBGAsYHQ/w640-h480/IMG_20210213_131554.jpg" width="640" /></span></a></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Baloo 2";">वाटेत मध्ये गर्द रानाचे २ चांगले पट्टे लागले. कॅनॉपीत घुसतो तिथेच बिबट्याची विष्ठा दिसली. पठारावर तर किती </span><span style="font-family: "Baloo 2";">droppings </span><span style="font-family: "Baloo 2";">आहेत ह्याचा हिशोब नाही. भेकरं तर भरपूर, खुराचे ठसे आणि टेकडाच्या पोटात असलेल्या दात जंगलात त्यांचा आवाज. इतका वेळ लांब दिसणारं ते टेकाड आता उजव्या बाजूला ठेवून वाट थोडी डावीकडे वळली. गर्द झाडीत एकदम अनपेक्षित असताना पाण्याची जागा दिसते. हेच ते भोंबोवण्याचं पाणी. निवांत वेळ घालवायला, झोप काढायला एक नंबर जागा!</span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">गुरं ह्याच पाण्यावर जगतात म्हणून त्यांना पद्धतशीर बांधलेलं वेगळं डबकं. माणसांना पिण्यासाठी पत्र्याचं झाकण असलेलं छोटं टाकं. </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-dXql_t-KB78/YNtBK_g_VZI/AAAAAAAANv8/dVcELjXGvVcJBS9wGBRYd0wAP0KaVozFQCLcBGAsYHQ/s2048/IMG_20210213_113622.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-dXql_t-KB78/YNtBK_g_VZI/AAAAAAAANv8/dVcELjXGvVcJBS9wGBRYd0wAP0KaVozFQCLcBGAsYHQ/w640-h480/IMG_20210213_113622.jpg" width="640" /></span></a></div><span style="font-family: 'Baloo 2';"><div style="text-align: justify;"><br /></div></span><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-mziGQPRipnA/YNtBLJcxmZI/AAAAAAAANwA/9QpAuC5t7X8EZ_bTvRI6Kn7K6lP42YKIgCLcBGAsYHQ/s2048/IMG_20210213_120336.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-mziGQPRipnA/YNtBLJcxmZI/AAAAAAAANwA/9QpAuC5t7X8EZ_bTvRI6Kn7K6lP42YKIgCLcBGAsYHQ/w640-h480/IMG_20210213_120336.jpg" width="640" /></span></a></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">दुपारचे बारा वाजले होते, आसपास बरीच गुरं होती, आम्ही असल्यानं पाण्यापाशी येईनात. मग पाणी भरून घेतलं आणि आम्ही मंदिरापाशीच थांबायचं ठरवलं. इथून मंदिर फारफार तर १० मिनिटं पुढे आहे. रवीच्या पाटीपासून तासाभरात इथे पोहोचल्याने मामा जरा निवांत होते. मंदिराच्या पाटीपाशी आलो तेव्हा तो आवारातील खांब सोडला आणि ती मंदिराची पाटी वगळता तर इथं मंदिर असेल हे जाणवलं पण नसतं. मंदिराची जागा खास आहे हे वेगळं सांगायलाच नको. चहूकडे दाट झाडी, दगडाचं कुंपण, जिर्णोद्धाराच्या तोकडेपणाचा लवलेश नाही. लाईटसाठी खांब आणि त्यावर सोलार-पॅनल. बूट कुंपणाबाहेर काढूनच आत गेलो, डोकं टेकवलं. जेवायला सगळं शुद्ध (मामांच्या भाषेत, म्हणजे शाकाहारी) असल्याने मामा आवारात सावलीला बसू म्हणाले. आणलेली फळं खाल्ली नसल्याने मामांनी संत्री देवाला दाखवून बाजूला चरत असलेल्या गाईला भरवला आणि जेवण उरकलं.</span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">जमल्यास ३ पर्यंत वाडीत उतरावं असं मामा बोलून गेले. त्यांना पुढे कोणाच्या शेतात थोडं काम मिळणार असल्याचं कळलं. उगाच आपल्या थोड्या आळसापायी त्यांचं नुकसान करणं चूक वाटलं. वाडीपाशी जाण्यात तसंही काही तथ्य नव्हतं. परतीच्या वाटेला लागलो तेव्हा दुपारचा १ वाजला होता. तरी ऊन तेवढं जाणवत नव्हतं. इथून जोरकडे उतरणारी वाट रोजच्या वापारात असल्याने जमेल तेवढी सावलीतून आणि प्रशस्त आहे. वाटेत एक फाटा फुटून डावीकडे वळतो, ती वाट कोळेश्वरच्या दक्षिण-पूर्व भागातून माडगणीला उतरते. त्या वाटेवर पण एक देवीचं ठाणं असल्याचं सांगितलं, तिथूनही पुढे माडगणी पर्यंत अंतर बऱ्यापैकी आहे. उजवीकडच्या वाटेने दऱ्यापाशी बाहेर आलो, तिथे मात्र ऊन लागलं. </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><span style="clear: right; float: right; font-family: 'Baloo 2'; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1114" height="640" src="https://1.bp.blogspot.com/-g-GPJ-28qBA/YNtBXHyqejI/AAAAAAAANwE/wRQZQASfakYHSnquaxAOGWFRsm_Pz7AiwCLcBGAsYHQ/w348-h640/IMG_20210213_130547.jpg" width="348" /></span></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">बेटकवणेचा दरा वापरात का आहे ते पाहता क्षणी कळलं. पठारापासून पहिल्या दीड-दोनशे फूटांत जी काही हेराफेरी आहे. त्यांनतर एक सरळ बोडका दांड आहे जो थेट गावाच्या उजवीकडे रानात उतरतो. उतरायला सुरुवात केली तेव्हा १:४० वाजून गेले होते. ऊन असल्याने साधारण पळतच खाली आलो. गावामागच्या रानात पोहोचलो तेव्हा २ वाजले होते. मामांना समोर वाटेत नाग दिसल्याने त्यांनी अचानक थांबवलं. पण मला दिसेपर्यंत तो गायब. मग वाट सोडून थोडं वरच्या बाजूने वळसा घालून आलो. "महादेवाला जाऊन आलो, का उगा नागाला काठी लावावी" म्हणत मामा पुढे निघाले. हे समीकरण माझ्या डोक्यातही आलं नाही. डांबरी रस्त्याला लागलो की मांड्या बोलू लागल्या. फिटनेस अजिबातच नसल्याची पुस्ती मिळाली. एरवी एवढ्याशा उतरणीने फारसा फरक पडत नाही. काठी दामटवत गाव गाठलं तेव्हा मामांना शेताकडे कामावर जाण्याआधी तासभर पडी मारायला वेळ मिळाल्याचं समाधान होतं. मामांनी भाकर खाऊन जाण्याचा आग्रह धरल्याने मीही विशेष विचार केला नाही. </span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">निघताना मामांनी नाव आणि नंबर लिहून घेतला. आता गावात कधीही गेलो तरी एक गडी सोबतीला येईलच!दुकानवाले सपकाळ मामा वाईला गेले असल्याने फक्त त्यांच्या घरी सुखरूप खाली आल्याचं कळवलं आणि साधारण ४ वाजता परतीच्या प्रवासाला निघालो. रविवारच्या दिवशी लिंबूपाणी पीत दिवसभर बसून राहायला कारण मिळालं होतं.</span></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><span><a name='more'></a></span><h3>Note:</h3></div><span><!--more--></span><span style="font-family: "Baloo 2";"><div style="text-align: justify;">मी हे असंख्य वेळा ऐकलं आहे कि ट्रेकिंग हे एकट्यानं नसावंच, त्रिकुट-चौकट तर असावीच. ह्या ट्रेकच ही तसं म्हणता येईल. उतरताना किंवा चढताना पडला असतास तर काय? वाटेत काही चावलं असतं तर काय? मग नेटवर्क नसतं तर काय? हे करून मिळालं तरी काय? आणि असंख्य तत्सम प्रश्न. खरं सांगायचं झालं तरं हे प्रश्न काहींना हा ब्लॉग वाचल्यावर पडू शकतात, फरक एवढाच आहे कि हे प्रश्न मला ट्रेक सुरु करायच्या आधी पडतात, आणि होय, तरीही मी जातो.</div></span><p></p><p style="text-align: left;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">'का?' ह्या प्रश्नाची बरीच उत्तरं आहेत.</span></p><p style="text-align: left;"><span style="font-family: "Baloo 2";">'नाही गेलास तर नाही का चालणार?' ह्याचं एकचं उत्तर : नाही चालणार!</span></p><p style="text-align: left;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">'पुन्हा जाशील का?' ह्याचं उत्तर माझ्याकडं पण नाही.</span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">I do not intend to motivate/discourage anyone from trekking/solo-trekking. I believe this and every other trek has taught me a handful of things. I simply don't expect anyone to pack his/her sack and set off to a solo trek after reading this or any of my blogs.</span></p><p style="text-align: justify;"><br /></p>WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-35655611326870543742017-11-18T05:00:00.004-08:002021-07-18T06:12:15.509-07:00सौजन्याची ऐशी-तैशी!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Baloo 2";">ही पोस्ट साऱ्या फुल्या फुल्या फुल्या वगळून!</span></div><span style="font-family: 'Baloo 2';"><div style="text-align: justify;"><br /></div>
<div style="text-align: justify;">कधी एकदा एक दिवस असा "नडेल त्याला तोडेल" टाईप येतो की तुम्ही दुर्लक्ष करण्याच्या मनःस्थितीत नसताच, आणि तेही अगदी विनाकारण. म्हणजे ना काम अडलेलं असतं, ना मॅनेजर उखडलेला असतो. पण तुमचं डोकं उडालेलं असतं.</div><div style="text-align: justify;">मग ते झेब्रा क्रॉसिंगवर गाड्या उभ्या करणारे असो, किंवा ज्यांच्या अनपढ आई-बापानं त्यांना सिग्नलच्या बाबतीत १० सेकंद म्हणजे ० सेकंद असं काहीसं गणित शिकवलंय ते असो. स्टेशनच्या सब-वे मध्ये असलेले थिल्लर आणि छपरी लोक, गाड्या लेट होणं, पचापच थुंकून लाल झालेला प्लॅटफॉर्म, रेल्वे ट्रॅकवरचा गू, त्या गू वर बसलेल्या त्या माशीने उडून बाजूच्या वडेवाल्याच्या हातावर घोंघावणं वगैरे सगळं अगदी नॉर्मल झालंय आपल्यासाठी. माझी एक तीव्र ईच्छा आहे, मला ना एकदा त्या ऑटो वाल्यांना छळायचंय येता-जाता रस्त्यात त्यांची गाडी अडवून, "रेस कोर्सला जाणार का?" तो "हो" म्हणाला की "जा की मग" म्हणायचं. वाद झालाच तर उलट प्रश्न करायचा, "आमच्या वाटेने आम्ही जात असताना तुम्ही येतातच ना आपली घालायला?"</div>
<div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">मग ते पाणी वाल्याने १५ रुपये MRP असलेली बाटली २० रुपयाला विकणे काय, २५ रुपये MRP असलेली लस्सी ४० ला विकणे काय, त्या चिक्कीवाल्यांमध्ये रेल्वेच्या डब्यांची वाटणी, मग त्यात दमदाटीही आलीच. भेळ खाऊन कागद खिडकीबाहेर टाकणारा एक तरी असतोच. मंकी हिल ला गाडी थांबली की लोकांची माणुसकी जागी होते,मग तिथल्या माकडांना काहीतरी उरलेलं खायला देणं आलंच. आपण त्यात त्यांचं बेसिक सर्वाईवल इंस्टिंक्ट संपवतोय वगैरे असले विचार मैलभर लांब असतात. पैसा फेको, तमाशा देखो वाल्या लोकांना काय कळणार हे सगळं. मग, ट्रेनमध्ये पैसे न दिल्याबद्दल तुम्हालाच काहीतरी वाईट बोलून जाणारे भिकारी आलेच. अरे तुम्ही भिकारी आहात, पण मीही श्रीमंत नाही ना, मी का पैसे देऊ तुम्हाला? Thats entirely your problem.</div><div style="text-align: justify;">कधीकधी तर वाटून जातं की रेल्वेत RPF आणि TTE पेक्षा जास्त अथोरिटी हिजड्यांची आहे. ४ टाळ्या वाजवून पैसे गोळा करणे हे त्यांचं काम. पण मला ते अक्षरशः एक्स्टोर्शन वाटतं. ते भयंकर प्रकार असतात. एखाद्या तरुणाला पैसे दे नाहीतर पाय वर करून तोंडाजवळ साडी वर करेन वगैरे असल्या धमक्या चार-चौघात देऊन १० रुपये घेऊन जाणे ह्याला दुसरं काय म्हणायचं? हीच गोष्ट एखाद्या मुलीच्या बाबतीत झाली तर त्याकडे एवढा कानाडोळा होईल का? हे प्रश्न वेगळेच आहेत. पोरगंही शहाणं झालेलं असतं, १० रुपयात वेळ मारून नेतं. ह्यासाठीच मला वरचा बर्थ आवडतो.</div><div style="text-align: justify;">बिनपावती ५० रुपये आणि पावती हवी असेल तर ८० रुपये होतील असं एकदम प्रोफेशनली सांगणारा TTE. वाटून जातं की काय abuse केलाय सगळ्या गोष्टींचा.</div>
<div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">नेमकं असल्यात अजून कुणी नग समोर आला की मग त्याला पडायची शक्यता जास्त असते.</div><div style="text-align: justify;">माझंही तेच झालं आज. रेल्वेत हे असे असंख्य प्रकार रिचवत कसतरी कल्याण येत होतं. कर्जतच्या नंतर एक पंचवीशीतला तरुण आला. त्याच्या पॅन्टमधून ढुंगणाचा अर्ध्यापेक्षा जास्त भाग डोकं (की ढुंगण म्हणू?) बाहेर काढू पाहत होता. लालसर डोळे, दारूचा भपकारा, पँटच्या खिशात सिगारेटचा बॉक्स वगैरे. हातात पाण्याची घाणेरडी बॉटल, प्लास्टिकच्या पिशवीत साधारण काल किंवा परवा शिजवलेला भात. चहाचा कप. पायात स्लीपर. दाराजवळच्या कुपेच्या अप्पर बर्थला चढला. पाय तसेच खाली लोंबकळत सोडलेले. माझी बाराखडी मनातल्या मनात तेव्हाच चालू झाली. एक डुलकी झाली, वांगणी-बदलापूर दरम्यान कुठंतरी असू, अप्पर बर्थ वर बसून, ऐटीत टिचकी मारून साहेबानं चहाचा कप खाली लोकांच्या पायाजवळ उडवला. ठीक, जाऊ दे. कल्याणला लोक उतरायला दाराजवळ जमा झाले तरी त्याचे पाय खालीच. स्वतःच्या गर्लफ्रेंडचा एकंदर discomfort पाहून एका सुजाण पोरानं त्याला हटकलं, पाय वर गेले. बरं वाटलं. सगळी गर्दी उतरली की मी टुणकन उडी मारून खाली आलो, चप्पल सरकवली आणि दाराकडे निघालो. काही लोक घाईत गाडीत चढले होते, त्यात त्या साहेबांच्या बरोबर खाली एक पोरगी येऊन बसली. का देव जाणे, साहेबांनी अलमोस्ट माझ्या पायावर शिळा भात सांडला. मग मात्र सटकली.</div><div style="text-align: justify;">"काय करतोय रे?" पासून माझा पट्टा जो काही चालू झाला ते त्यानं "कचरा किया तो तेरा क्या जात है?" असं मला विचारल्यावर फुल्यांवरच थांबला. स्वतःचा उगरलेला हात तब्बल ३ वेळ आवरता घ्यावा लागला. शेवटी त्याला गाडीतून खाली उतरवून २०-२५ लोकात चांगल्या दणदणीत आवाजात धमक्या देऊन हकलावल्यावर शांत झालो.</div>
<div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">वड्यावरचं तेल वांग्यावर उतरायचंच होतं. कल्याणला लोकल मध्ये चढून ठाकुर्लीला उतरायचं म्हणून साईडला थांबलो. फ्रंटला एक छपरी लटकत होता. एकदा थुंकला, दोनदा थुंकला. इजा-बीजा-तीजा झाल्यावर तिज्यायला घोडा लावायची मला सवय. वाटच पाहत होतो. तिसऱ्यांदा थुंकला.</div><div style="text-align: justify;">"झाली नक्षी काढून?", मी.</div><div style="text-align: justify;">"काय?", तो.</div><div style="text-align: justify;">"घरात असा कोपरा ठेवलायंस थुंकायला? का आई-बापाच्या ताटात थुंकतोस? नाही, म्हणलं, तीनदा थुंकलास, बघू काय कलाकारी आहे ते", मी.</div><div style="text-align: justify;">"तुला काय, तू आपली बघ", तो.</div><div style="text-align: justify;">"नाही कसंय ना भाऊ, टॅक्स आम्ही भरायचे, स्वछ भारत सेस आम्ही भरायचा आणि तू बापाची जहागिरी असल्यासारखं थुंकत फिरायचं म्हणजे जरा अवघड आहे, पण काय आहे ना, तुझा दोष नाही, तुझे आई-बाप भिकारडे असल्यावर तू तरी काय करणार?" मी.</div><div style="text-align: justify;">हाणामारी लागायच्या आतच लोक मध्ये पडले आणि इतक्या वेळ स्वतः मागे पचापच थुंकलेल्या दोघा-तिघांनी त्याला ढकलपट्टी चालू केली. सगळीच पोरं बाजीरावाची औलाद ना इथे. त्यांना त्यांची जागा दाखवून शेवटी डोंबिवलीला उतरलो.</div>
<div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">कसंय ना, माझ्या मते, स्वतः काही करायच्या थ्रेशोल्डला येईपर्यंत थांबणे म्हणजे संयम. स्वतः काही ईलाज करू शकत नसताना सहन करणे म्हणजे सहनशक्ती. काही करायची ईच्छा असताना, आणि मुळात त्याची गरज असताना शेपूट घालणे म्हणजे शहाणपण नाही, त्याला चुत्यागिरी म्हणतात.</div>
<div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">बाकी, सौजन्याची आणि माणुसकीची एशितैशी.</div>
<div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">- WedaPashi</div>
<div style="text-align: justify;"><br /></div></span>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-70838085637925304792017-01-18T12:47:00.001-08:002021-07-18T05:49:21.195-07:00"... दगडांच्या देशा"<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="auto" style="color: #222222;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-Y6g9XWf7zak/WH_TzF8sK5I/AAAAAAAACnI/Hvql6CkeiGIWJ_zlqogYu8zWBaW5qw9dACLcB/s1600/IMG_20160911_115023.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="227" src="https://1.bp.blogspot.com/-Y6g9XWf7zak/WH_TzF8sK5I/AAAAAAAACnI/Hvql6CkeiGIWJ_zlqogYu8zWBaW5qw9dACLcB/s640/IMG_20160911_115023.jpg" width="640" /></span></a></div>
<blockquote class="tr_bq" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><b>"राकट देशा, कणखर देशा, दगडांच्या देशा"</b></span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">लहानपणी हे बक्कळ वेळा ऐकलंय. बाजूच्यांच्या
आवाजाला 'काय केसभर आवाज तुझा, हाल इकडंन' असल्या ऍटीट्युडने आवाज वाढवत म्हणलं पण
आहे. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">लहानपणी कसंलं भारी होतं ना, मोठे-थोरले जे पितात ती कॉफी म्हणजे
कॉफी. उगाच फिल्टर, डबल, कोल्ड आणि तसे अजून १७६० प्रकार माहीतच नव्हते. लोकल ती
लोकल, कसली फास्ट अन कसली स्लो. डोंगरांचं पण तसंच होतं. 'कळसुबाई हे
महाराष्ट्रातले सर्वोच्च शिखर आहे' असं काही वाचलं कि डोळ्यासमोर नेमकं ते
शिखरासारखं काही उभं राहतच नव्हतं. शिखर म्हणजे मंदिराचं शिखर डोक्यात जास्त बसलं
होतं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">मग उगाच इंजिनिअरिंगला आलो आणि ते घडीचे पर्वत, वली पर्वत,
ज्वालामुखीय पर्वत, अग्निजन्य खडक, हिमनद्या, जमिनीची धूप सगळं सगळं कुठंतरी
माथ्यातनं गळून गडप झालं. 'पुढचं पाठ अन् मागचं सपाट' हा प्रकार भयंकर महागात
पडतो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">ट्रेकिंग चालू होऊन २-३ साल उलटले तरी उगाच
लोकांच्या जत्रेला म्होरक्या बनून भटकल्यावर लोकांच्या चंगळपणाचा शीण आला, स्वतः
अपडेट व्हायची भूक कुठंतरी जाणवली. थरावर चढलेले थर उडवत थोडी डोळस भटकंती सुरु
झाली आणि जाणवलं कि अगदी आजही आपल्याला अचंब्याने कोड्यात पाडणारं आपल्याकडे भरपूर
काही आहे. डोंगरयात्रेला अनेक पैलू आहेत. त्यांची साधारण गोळाबेरीज करायची झालीच
तर ती इतिहास, भूगोल, जैवविविधता, लोकजीवन इथवर मांडता येईल. कधीही न थांबणाऱ्या
आणि लाखो वर्षांच्या प्रवासाचा साक्षीदार आहे आपला पश्चिम घाट. त्यानं मानवजीवन
उदयाला येण्याआधीच्या काळापासून स्वतःत सुद्धा होत असलेले अमूलाग्र बदल रिचवीत
वेळेच्या सर्व करामती पाहिल्या आहेत, वेळप्रसंगी तो कोसळला आहे, तर कधी निर्भीडपणे
छाती ताणून उभा राहिला आहे. ह्या सर्व घटनांचा इतिहास, भूगोल, जैवविविधता आणि
लोकजीवन ह्यांवर प्रभाव न दिसावा तर नवल.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">आपल्या आवाक्यात मोजायचं झालंच तर पश्चिम घाटाचा
जो भाग आपण पाहतो, तुमच्या-आमच्या दैनंदिन जीवनातला अविभाज्य घटक, ज्यानं आपलं
साधारण जीवन सुजलाम्-सुफलाम् केलं तो म्हणजे सह्याद्री.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">'आम्ही ट्रेकर, आम्ही ट्रेकर' म्हणत भटकणारेच नाहीत तर इतर
प्रवासीगणाला पण कधी कधी आश्चर्य झालंच असेल डोंगरांचे अक्राळ-विक्राळ उंच-ठेंगणे
आकार पाहून.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">आपण डोंगरदऱ्यात फिरतो, कधी एखाद्या छानशा नैसर्गिक गुहेत, तर कधी
एखाद्या घळीत राहायची वेळ देखील येते, कधी पावसाळ्यात किंवा धुक्यात पुरुषभर गवतात
वाट हरवल्यावर जरा विसावायला, कुडकुडत का होईना दोन घास एकत्र बसून खायला एखादा
सपाट कातळ मिळतो. ही सगळी गंमत सह्याद्रीच्या वैविध्यपूर्ण अशा भौगोलिक रचनेमुळे
आहे.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">मुळात डोंगराची रचना आणि आजूबाजूचा परिसर ह्या गोष्टी त्या जागेचा
इतिहास जागवतात. बऱ्याचदा ह्या विशिष्ट रचना आपल्यासाठी वेगळा अनुभव देऊन जातात.
तशात, भटकंतीच्या सोबतीला थोड्याफार अभ्यासाची सांगड घातली की मग तिला डोळस भटकंती
म्हणायला हरकत नाही. ह्या सर्व गोष्टी त्या स्वरूपात येण्यामागे विज्ञान आहे,
ज्याच्या अभ्यासाची मजा काही औरच!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://3.bp.blogspot.com/-fyQZ8DBYGdQ/WH_LXhju9qI/AAAAAAAACl0/sn23YXJ8kFgQO9Q8s-g2IFsh0AxmIWq8ACLcB/s1600/DSC05580.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="427" src="https://3.bp.blogspot.com/-fyQZ8DBYGdQ/WH_LXhju9qI/AAAAAAAACl0/sn23YXJ8kFgQO9Q8s-g2IFsh0AxmIWq8ACLcB/s640/DSC05580.JPG" width="640" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: small;"><b>गडगडा किल्ल्यावरून दिसणारा परिसर</b></span> </span></td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">सुरुवात करायचीच झाली तर लांबलचक पण ठेंगण्या
डोंगररांगा, उंच-ठेंगणे सुळके, छाताड काढून उभे राहिलेले कातळकडे, कमी-अधिक
रुंदी-उंचीच्या बेलाग भिंती ज्यांना आपण डाईक्स ह्या नावानं जास्त चांगलं ओळखतो,
ह्या काही आपल्या परिचयाच्या गोष्टी झाल्या.. मग त्यात नजर टिकत नाही एवढे लांब
सडे, अरुंद घळ्या, नैसर्गिक गुहा, रांजण-खळगेही आलेच.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">पसरट डोंगररांगांचं उदाहरण द्यायचं झालं तर उत्तर किंवा
उत्तर-पूर्व महाराष्ट्रात असलेल्या पश्चिम घाटाचा काही भाग योग्य उदाहरण
ठरतं. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">साधारण कमी चढ-उताराच्या डोंगररांगा, कुठंतरी एखादं तुलनेत कमी
उंचीचं शिखर. ह्या रांगांचा माथा तसा समतल आणि दूरवर पसरलेला असतो. ह्या प्रकारची
डोंगरयात्रा करायची झालीच तर मराठवाडा आणि पश्चिम महाराष्ट्र ह्यांच्या सीमेवरील
बार्शी, उस्मानाबाद, लातूर, माहुरगड भाग, पूर्व सोडून थोडं उत्तरेकडे सरकलात तर
बीड आणि उस्मानाबाद जिल्ह्याच्या सीमेवरील येरमाळ्याकडील भाग, मग त्यात पार बीड
शहराजवळील बिंदूसारा नदीचं खोरं किंवा येडशी-बार्शी दरम्यानचा रामलिंगचा परिसर
ह्या देखण्या जागा आहेत. नाशिक आणि औरंगाबाद जिल्ह्याच्या जवळचं सांगायचं झालं तर
गौताळा-कन्नड भाग, मग मनमाड-नगरसोलचा अंकाई-टंकाईच्या आसपासचा भाग थेट
औरंगाबादच्या गुहांपर्यंत पसरत जातो. तुलनेने उंची विशेष नसलेल्या, अगदी मंद
उताराच्या ह्या रांगांना भूगोलाच्या भाषेत 'Sills' म्हणतात. थोडक्यात सांगायचं
झालं तर वाहत आलेला लावा पसरला आणि तो पूर्ण थंड होऊपर्यंत एकावर एक जे थर जमले,
त्या ह्या रांगा. आता, जेवढा जास्त वेळ लागला थंड व्हायला त्यावर खडकाचा प्रकार
ठरतो. त्यावरून ह्या सगळ्या भागात भटकलात तर जाणवतं कि बार्शी-येरमाळ्याची ढेकळं
आणि गौताळा किंवा अंकाई-टंकाईच्या आसपासच्या डोंगरांवर मिळणारी दगडं ह्यात फरक
आहे. रंग, आकार, ठिसूळपणा सगळं वेगळं! ठिसूळ खडकांच्या sills असलेल्या भागात
माणसानं कलेच्या भुकेपोटी खोदलेल्या गुहा सापडणं म्हणजे काही तुरळक उदाहरणे सोडली
तर तसं अवघड. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">घाटमाथ्यावरून थेट कोकणात कोसळणारे कडे हे एक
सह्याद्रीचं अद्भुत वैशिष्ट्य आहे. एरवी कड्यासारखा कडा म्हणून लहान-मोठे सगळे
टप्पे एकमेकांचे भाऊ-बंधू वाटायचे. थोड्या अभ्यासानंतर वाटून गेलं कि त्यातही
भरपूर विविधता आहे. ती कशी आणि कुठे मांडता येईल असा विचार नक्की डोक्यात आला नसेल
तर नवल.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://3.bp.blogspot.com/-tZf9Y-4Uc8E/WH_MRNMArkI/AAAAAAAACmA/Slo_r85Q8FYw0JJAvkjRiaYlgjYFQshPwCLcB/s1600/IMG_20160515_132226415.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="360" src="https://3.bp.blogspot.com/-tZf9Y-4Uc8E/WH_MRNMArkI/AAAAAAAACmA/Slo_r85Q8FYw0JJAvkjRiaYlgjYFQshPwCLcB/s640/IMG_20160515_132226415.jpg" width="640" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b><span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: small;">महाबळेश्वरच्या आर्थर सीट पॉईंटवरून दिसणारी दरी (P.C. सागर मेहता)</span></b></td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">काही ठिकाणी कोकणकड्यासारखे बेलाग कडे आहेत, तर काही ठिकाणी आर्थर
सीट वरून दिसतात तसे कडे आहेत. दोघात जो फरक आहे तो वाखाणण्याजोगा नक्कीच आहे.
साधारणतः सह्याद्रीत सर्वच ठिकाणी कोकण आणि घाटमाथा यामध्ये ज्या प्रकारचे टप्पे
आढळतात त्याला जगभर डेक्कन ट्रॅप्स असं संबोधलं जातं. एकावर एक असे खडकाचे थर जमून
तयार झालेला घाटमाथा आणि परिणामी दिसणारी खोल दरी. नीट पाहिलं तर हे वेगळे थर
ओळखता पण येतात. कोकणकडा सोडून जरा उजवीकडे म्हणजे नळीच्या वाटेकडे डोकावलं तर असे
थरच्या थर दिसून येतात, किंवा कोळेश्वर, रायरेश्वर, आर्थर सीट, वासोटा, धाकोबा
यांसारख्या ठिकाणी तर हे थर नजरेत पटकन येतात. ह्यांची एक वेगळीच गंमत असते. नजर न
टिकावी एवढी खोल दरी समोर असली तरी ह्यात कुठे न कुठे एका थरावरून दुसऱ्या थरावर
असं करत कोकणातून घाटमाथ्यावर जाणाऱ्या कमी-जास्त कठीण चढणीच्या वाटादेखील आहेत.
ह्या वाटा कधी वरच्या टप्प्यात आडव्या फिरतात आणि कुठे एखादी खिंड किंवा तत्सम लहान
जागा मिळाली की त्यातून माथ्यावर येतात. ह्यातल्या बर्याच वाटांच्या नावात 'पाज',
'सर', 'निसणी' असे शब्द येतात. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">याउलट असतात ते थेट कोसळणारे कडे, ज्यांना एक
वेगळं भौगोलिक वैशिष्ट्य म्हणता येईल. कोकणकडा, नाफ्त्याची पश्चिम बाजू, नागफणी,
नानाचा अंगठा, कात्रा आणि करंड्याचा रतनगडाच्या बाजूकडील भाग हे आपल्या परिचयातले
कातळकडे. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">ह्या अशा कड्यासोबतच डोंगरयात्रेत माझ्यामते
सर्वात जास्त लक्षवेधक रचना म्हणजे डाईक्स आणि सुळके. </span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://3.bp.blogspot.com/-ljKOO-EMsjc/WH_JueorClI/AAAAAAAAClo/xm3PIsjQn0oTy8ygQgeMTvR8uB2O9hI1QCEw/s1600/IMG_0283.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="640" src="https://3.bp.blogspot.com/-ljKOO-EMsjc/WH_JueorClI/AAAAAAAAClo/xm3PIsjQn0oTy8ygQgeMTvR8uB2O9hI1QCEw/s640/IMG_0283.jpg" width="480" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: small;"><b>तेलबैला (P.C. सागर मेहता)</b></span></td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">डाईक्सचं उत्तम उदाहरण
द्यायचं झालं तर मोरोशीचा भैरवगड. कल्याणहून नगरकडे जाताना नाणेघाटनंतर
रस्त्याबाजूचा एक डोंगर लक्ष्य वेधून घेतो. केसात फणी उभी ठेवावी असा त्याचा आकार
आहे, तोच भैरवगडाचा डाईक. त्याचबरोबर डाईक्स म्हणलं कि पदरगड, धोडप किंवा
मावळातल्या तेलबैलाच्या जुळ्या भिंती नजरेसमोर उभ्या राहतात. डाईक्सची अजून
उदाहरणं म्हणजे ब्रम्हगिरीच्या पूर्वेकडे असलेला तळईचा डोंगर, पनवेल-खोपोली
रस्त्यावर मोरबे धरणाजवळचा इर्शाळगड, अंजनेरीच्या पूर्वेकडे असलेला रांजणगिरी,
कांचन्याच्या शेजारचा लेकुरवाळीचा डोंगर, कुंजारगडाच्या बाजूलाच असलेला
कोंबडकडा सुद्धा किरकोळ उंचीचा असला तरी माझ्यामते डाईक्स गटात मोडतो. सरळसोट,
कमी-अधिक लांब, उंच आणि अरुंद. साधारणतः लांबी जास्त आणि रुंदी तुलनेने कमी अशा
रचनेला डाईक म्हणता येईल, आणि सर्वात महत्त्वाचं म्हणजे उंचीची काही अट नाही. मग
जशी रुंदी वाढत जाते, आणि लांबी कमी होत जाते तिथं थोडा गोंधळ उडतो: डाईक कि
सुळका? ह्याच उत्तर दोन्ही पैकी काहीच नाही.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">जगभरात ह्या अशा रचनेसाठी 'Butte' अशी एक संज्ञा आहे. ह्यांचं
सर्वात जवळचं उदाहरण द्यायचं झालं तर वांगणीचा चंदेरी, ज्याला आपण सोईस्कररीत्या
सुळका मानतो. चंदेरीसोबतच तुलनेने अपिरिचित उदाहरणं शोधायची झालीच तर त्या यादीत
अंजनेरीच्या दक्षिणेला असलेला कोथळ्याचा डोंगर, घरगड ज्याला आपण गडगडा असंही ओळखतो
त्याच्या बाजूचाच अघेरा डोंगर इत्यादी नाव जोडता येतील. औंधा-पट्टा जोडगोळीतला
औंधा किल्लाही ह्यातलं एक उदाहरण म्हणता येईल. इंद्राईच्या डावीकडे खेटून असलेला
छोटा डोंगर, कांचना आणि कोळधेर ह्यांच्या मध्ये असलेला बाफळ्याचा डोंगर, इखाऱ्याची
वरची शेंडी अशी अजून काही उदाहरणं देता येतील.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">ह्यांचं साधारण वैशिष्ट्य असं दिसतं कि लांबी आणि रुंदी ह्या दोन
महत्त्वाच्या बाबींवर तुलना करायची झाली तर डाईक्स पेक्षा हे कमी लांबीचे आणि
जास्त रुंद असतात, बेलाग असल्याने चारही बाजूने शक्यतो कडा किंवा अति तीव्र उतार.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://3.bp.blogspot.com/-h9fLx1E7ssU/WH_I-_CEcgI/AAAAAAAAClk/LtXiejpC9V0LvaUyz272aWEHTCYe0e8iACEw/s1600/P1400507.JPG" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="540" src="https://3.bp.blogspot.com/-h9fLx1E7ssU/WH_I-_CEcgI/AAAAAAAAClk/LtXiejpC9V0LvaUyz272aWEHTCYe0e8iACEw/s640/P1400507.JPG" width="640" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b><span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: small;">मोसे खोऱ्यात फिरताना लक्ष्य वाढणारा एक लहानसा सुळका (P.C: प्रिती पटेल)</span></b></td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;"></span><br /><span style="font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">आकारात रुंदी कमी कमी होत गेली की जी भौगोलिक
रचना बनते तिला आपण सुळका असं म्हणतो. जीवधन किल्ल्याला खेटून असलेली वानरलिंगी,
बाण, अग्निबाण, मनमाडजवळची हडबीची शेंडी, कर्नाळ्याचा अंगठा, ढाकचा कळकराई,
घरगडसमोरचा डांग्या, माहुलीचा वजीर हे सगळे सुळके आहेत. बोलीभाषेत ह्या अशा
रचनांना 'लिंगी' असंही संबोधलं जातं. कमी-अधिक अवघड श्रेणीच्या अशा ह्या
सुळक्यांवर चढाई करणं हा गेल्या ३-४ दशकांपासून आपल्याकडील एक लोकप्रिय साहसी
क्रीडाप्रकार झाला आहे. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt;">ह्यानंतर सांगायचं झालं तर 'सडा' नावाचा जो प्रकार आहे त्याची दखल
घ्यावीच लागेल. अगदी मोजक्या जागी विविध आकाराच्या दगडांचे सडे आपल्याला
सह्याद्रीत आढळून येतात. असे सडे पार करणं हा दमछाक करणारा प्रताप असला तरी तो एक
वेगळा अनुभव असतो. अशा सड्यांचं उत्तम उदाहरण म्हणजे प्रचितगडाजवळचा सडा, ज्याला
आपण 'प्रचितचा सडा' असं ओळखतो. </span><span face="Arial, sans-serif" style="font-size: 9.5pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-zlG_kvOLi6Y/WH_PVK5a_4I/AAAAAAAACmQ/QgPMRfaTVCM9jY1jZaC-VGC5R_asbMRPQCEw/s1600/39_big.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="480" src="https://3.bp.blogspot.com/-zlG_kvOLi6Y/WH_PVK5a_4I/AAAAAAAACmQ/QgPMRfaTVCM9jY1jZaC-VGC5R_asbMRPQCEw/s640/39_big.jpg" width="640" /></span></a></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">असे सडे साधारण त्या भागात भरपूर प्रमाणात आढळतात. पांढरपाणी सडा,
वाल्मिकी सडा, झोळंबी सडा, वागूळ सडा, येंबुळ सडा, दाजीपुर अभयारण्यातला सडा,
जवळचं पाहायचं झालं तर तुलनेने कमी क्षेत्रफळाचा असा सडा धाकोबा किल्ल्याच्याजवळ
आहे. हे सडे निर्माण होण्याचं प्रमुख कारण म्हणजे 'फ्रीझ-थॉ' नावाची एक प्रक्रिया.
अगदी खोलात न शिरता सांगायचं झालं तर ही प्रक्रिया म्हणजे खडकांच्या चिरांमध्ये
पाणी मुरणे आणि ते प्रसरण पावणे, ज्यामुळे खडकाचे तुकडे होणे.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">मग नंबर लागेल तो टेबल लँड्सचा. जवळपास सर्वच
दिशेनं फार कमी फरकाने असणाऱ्या कमी-अधिक उंचीच्या भिंती. कुठेतरी त्यात एक भेद
असल्याने वर चढायला वाट. बाकी साधारण विस्तार सपाट!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">ह्याला जगभरात 'Mesa' म्हणतात. आपल्या परिसरात ह्याची पुष्कळ नसली
तरी ठळक उदाहरणं आहेत. सातशिरा, सुसेरा (सासऱ्याच्या डोंगर पण नाव आहे ह्याला),
अंजनेरीच्या बाजूलाच त्या मुळेगाव-वाढोली खोऱ्यातला डोंगर अशी काही उदाहरणं आहेत.
पाचगणीचा टेबल लँड तर सर्वज्ञात आहेच. कुलंग आणि मनोहरगडाचा आकार मला तसा ह्या
व्याख्येत बसतो असं वाटतं, पण निर्मितीची प्रक्रिया मला तेवढी ठळक माहित
नसल्यामुळे उगा मी काहीतरी लिहायचं अन् ते नेमकं बाजीरावाची शेंडी अब्दालीला
बांधावी असं काही व्हायला नको, म्हणून काही लिहिणं टाळतो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">वरील प्रकारांव्यतिरिक्त आपल्या भूगोलात अरुंद
दऱ्या किंवा उंच घळी असेही प्रकार आढळतात. अरुंद दरीचं सर्वज्ञात सर्वोत्कृष्ट
उदाहरण म्हणजे रतनगड - घाटघर परिसरातली सांधण व्हॅली. सांधणसारख्याच एक-दोन लहान
नोंदी सोडल्या तर अशी रचना सहसा आढळत नाही. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">हा, एस्कार्पमेंट आणि घळ (narrow gorge) ह्यामध्ये गल्लत होऊ शकते
कदाचित, पण ती एका विचारांती टाळता येईल. एस्कार्पमेंटचा आवाका तुलनेने तसा मोठा
असतो आणि पूर्ण असतो, कधीकधी घळी मधल्या पदारात येऊन लुप्त होतात, किंवा साधारणतः
कमी-जास्त प्रमाणात दिशा बदलतात त्यामुळे माथ्यापासून ते तळापर्यंत एकसंध राहिलंच
असं नाही. जवळपास सामान उंचीच्या लांब पसरलेल्या पठाराला मध्ये एखादा अरुंद spur
वरपासून ते खालपर्यंत भेदत असेल तर ती रचना म्हणजे एस्कार्पमेंट. ह्यांचा विचार
करून माझंही जरा तळ्यात-मळ्यातच झालंय मत. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://3.bp.blogspot.com/-wU0ofvEu2kU/WH_QZC6dEoI/AAAAAAAACmc/AB_4KPzxRbkK7JO3eoD1ka-ygnzgvkWIgCLcB/s1600/Nedha.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="480" src="https://3.bp.blogspot.com/-wU0ofvEu2kU/WH_QZC6dEoI/AAAAAAAACmc/AB_4KPzxRbkK7JO3eoD1ka-ygnzgvkWIgCLcB/s640/Nedha.JPG" width="640" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b><span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: small;">A typical needle hole in the mountain (P.C. सागर मेहता)</span></b></td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">आपल्या आसपास सर्रास दिसणारा आणखी एक प्रकार
म्हणजे नेढं. कितीही देखणं पण निरुपयोगी वाटलं तरी ह्याची ह्या यादीत नोंद होणं
गरजेचं आहे. मला तर त्याचं खास आकर्षण आहे. काही ठिकाणी नेढ्यामध्ये सहज जाता येतं
तर काही ठिकाणी मात्र खूप कसरत केली तरी ते शक्य होत नाही. एरवी राजगड, रतनगड इथली
नेढी पुष्कळ वेळा पहिली तरी आमची हरिश्चंद्रगडाचं नेढं पाहायची भूक काही मिटेना.
अशक्य उपद्व्याप करत आम्ही नेढ्याच्या पट्ट्यात पोहोचलो खरे पण कारवीच्या जाळ्या
काही पुढे सरकू देईनात. थोडा अभ्यास आणि अनुभव जोडीला घेऊन एक गणित मांडलं कि
नेढ्याला त्याच्या पट्ट्यात जाऊन गाठणं अवघड ठरतं कारण नेढं असतं कातळात, म्हणजे
नेढ्यात जायचं असेल तर एकतर कातळ चढावा लागेल किंवा उतरावा लागेल. मांडलेल्या
गणितानुसार दुसऱ्या दिवशी मुक्काम वाढवून थोडं खालच्या पट्ट्यांतून मार्ग काढत
गेलो. तिथेही अवघड टप्पे लागलेच, पण कशीबशी जाण्याजोगी वाट काढता आली. सरतेशेवटी
३० फुटाचा कातळ चढून नेढ्यात विसावलो त्याचं समाधान आजवर कशात नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">महाराष्ट्र आणि सह्याद्रीच्या बाहेर डोकवायचं झालं तर हंपी आणि
बदामी ह्या भागांचा तिथल्या विशेष डोंगर रचनेसाठी उल्लेख करावा वाटतो. ह्या
परिसरात साधारण लालसर-राखाडी रंगाचे, गुळगुळीत, लहान किंवा मोठ-मोठाले दगड
विखुरलेले आढळून येतात. ह्या दगडांना आपण बोल्डर ह्या नावाने जास्त ओळखतो. </span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://2.bp.blogspot.com/-ExxlhL4AUmA/WH_RiwV4dqI/AAAAAAAACms/jkDmGe8daZILbnIhOv8-9P00kGcilZO4QCLcB/s1600/Hampi.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="426" src="https://2.bp.blogspot.com/-ExxlhL4AUmA/WH_RiwV4dqI/AAAAAAAACms/jkDmGe8daZILbnIhOv8-9P00kGcilZO4QCLcB/s640/Hampi.jpg" width="640" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b><span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: small;">Boulders around Hampi</span></b></td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">हे
दगडही एक वेगळ्या प्रकारची डोंगरसृष्टी आहे. स्थानिकांनी ह्यांचा वापर साहसी
क्रीडा-पर्यटनाच्या विकासाकरिता पुरेपूर केलेला दिसून येतो. या भागात
बोल्डरिंगसारखा लोकप्रिय साहसी क्रीडाप्रकार गेल्या काही दशकांपासून मूळ धरत आहे,
ही त्याचे जमेची बाजू!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt;">डोंगरभटकंती करत असताना ह्या डोंगररचनेचा अभ्यास
करणे ही एक जमेची बाजू ठरते. हा अभ्यास आपल्या सुरक्षिततेसाठी आणि भटकंतीच्या
मनसोक्त आणि संपूर्ण आनंदासाठी कारणीभूत ठरतो. अभ्यासाचा कितीही कंटाळा असला तरी
माझ्यामते ह्या प्रकारचा अभ्यास एखाद्याला नक्कीच भुरळ पाडू शकतो हे मात्र खरंय!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: white; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; background: white; font-size: 12.8px; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; font-family: arial, sans-serif; font-size: 12.8px; text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-81330477671358655412016-07-17T02:19:00.000-07:002021-07-18T06:13:14.597-07:00मु. पो. बातल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">भटक्यांच्या आयुष्यात काही जागा अशा असतात कि त्यांच्या मनात राहत्या
घरानंतर ती जागा मनात घर करून बसते. तिला अढळ स्थान!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">माझ्यासाठी सह्याद्रीत अशा य जागा आहेत. तुमच्याही असतील. तिथं मोजक्या
जिवाभावाच्या दोस्तांसोबत एखादा मुक्काम म्हणजे आठवणींची शिदोरीच. त्याचं मूल्य (किंमत
शब्द झेपला नसताच इथे त्याच्या तोकडेपणामुळे) मोजण्यापलीकडे असतं. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">अशीच एक जागा पाहायला म्या जरा हिमालायकडे गेलो. खूप ऐकलं, वाचलं होतं
ह्याबद्दल. शेवटी सुट्टयांचा आणि पैशाचा योग जुळून आला.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">मनालीजवळ आल्यापासून अचाट प्रॉमिनंस असलेल्या डोंगररांगा दिसत होत्या,
ढगाआडच माथे सगळ्यांचे. आल्यादिवशी सामान गोळा करायलाच दुपार झाल्याने मुक्काम मनालीतच
केला.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-hcVU91SGzlo/V4tG77c_4mI/AAAAAAAACEQ/41cwEwgdLdEJcnXGSPPtRdVSzcBpLC9CQCLcB/s1600/IMG_20160627_071206%255B1%255D.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="300" src="https://4.bp.blogspot.com/-hcVU91SGzlo/V4tG77c_4mI/AAAAAAAACEQ/41cwEwgdLdEJcnXGSPPtRdVSzcBpLC9CQCLcB/s400/IMG_20160627_071206%255B1%255D.jpg" width="400" /></span></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">दुसऱ्या दिवशी ह्याच्या-त्याच्या ओळखीने बातलसाठी गाडी जमवली. 4-व्हील
ड्राईव्ह जिप्सी, हेडग्लाससमोर बांधलेला मणिमंत्र, लॉक न होणाऱ्या डॅशबोर्डमध्ये ब्लॅक
डॉगची बाटली आणि बडवायजरचा काचेचा ग्लास, निळं आकाश आणि लाहौलचे खडी-मातीचे रस्ते.
धूळ उडवत पुढे-पुढे सरकणाऱ्या जिप्सीत माणशी २०६ हाडं आपलं अस्तित्व दाखवत होती. मागं
बसलेलं (किंवा पडलेलं) WDM-3D इंजिन उर्फ सागर, बेनं ६ बॅगात डोकं काढत कसंबसं सीटवर
गोचिडागत अडकू पाहत होतं. मढीला दोन-दोन आलू पराठे चेपून पुढं निघालो. कमालीच्या डोक्यानं
वर चढवलेला रोहतांग आणि त्याहून अशक्य पलीकडे उतरवलेला रस्ता पाहून B.R.O. ला मनोमन
दंडवत घातला.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">अशात ग्राम्फूला उजवीकडे वळालो आणि डोळ्याचं पारणं फिटायला सुरुवात
झाली. डावीकडे अशक्य ऊंच कातळ, त्यात धबधबा!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">एकमात्र आहे कि, इथं-तिथं उगाच हिसका देणारी मान कशीबशी सावरायची आणि
पुढचा हिसका बसायच्या आत खिडकीतून वर करायची. आपल्या डोक्यावर, अंगा-खांद्यावर बर्फ
टिकवत, कधी ढगापल्याड डोकं काढत अनेक शिखरं ऊन-सावलीचा खेळ खेळत होती. तिथं रस्त्याच्या
डावीकडे आत CB-११, बाहेर आलेलं CB-१२, त्याच्याच जोडीला CB-१६, रस्त्याच्या उजवीकडे
भयंकर prominance मिरवणारं व्हाईटसेल आणि त्याला खेटून असलेला पापसुरा, आणि काय काय
आणि काय नाय, माहीत असलेली-नसलेली अनेक शिखरे.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">कधी आयुष्यात हिमालाय न पाहिल्यानं ती bumpy but scenic ride संपूच
नये असं वाटून गेलं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-YNlPYM_Eud4/V4tJjkBXwhI/AAAAAAAACEc/o7czzzmMhs09IhozE9VAtIdsrUQPy2rPQCLcB/s1600/IMG_20160708_135238%255B1%255D.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-YNlPYM_Eud4/V4tJjkBXwhI/AAAAAAAACEc/o7czzzmMhs09IhozE9VAtIdsrUQPy2rPQCLcB/s640/IMG_20160708_135238%255B1%255D.jpg" width="640" /></span></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">छत्रुजवळ JCB च्या अट्टाहासावर दीड तास रस्ता-रोको पाळत बातल गाठलं.
इथून काही दिवस तरी बातलच आमचं घर होतं. गाडीतून उतरलो आणि उललेल्या पायावर धुळीचं
साम्राज्य पसरलं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">मु. पो. बातल:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">सॅट इमेजमध्ये पाहिलं होतं अगदी तसंच होतं बातल, बर्फ जमणं-वितळणं
ह्या वेगळ्या गोष्टी.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">बातल म्हणजे खूपसारे टूरिस्ट, त्यांच्या बुलेट बायका, दहात नऊ लोकांच्या
अंगावर एकतर रायडिंगच जॅकेट नाहीतर DSLR, एका हातात हेल्मेट, दुसऱ्या हातात बिडी! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">बर्याच ब्रेवरी पुरस्कारानं गौरवलेले चाचा-चाची, त्यांचं कुटुंब आणि
गुळाच्या ढेपेला मुंगळे चिटकावेत तसा त्यांचा टरपोलिन शीटचं आभाळ मांडलेला धाबा, थोडं
पलीकडे कमी गर्दीचा पण नुकताच म्हणजे ५ वर्षांपूर्वी सेट झालेला परशुराम चाचांचा कांगडी
धाबा, टंडूक उर्फ कमांडर आणि ताशी उर्फ मोटू आळीपाळीने चालवत असलेलं एक मोठं गेस्ट
हाऊस, GREF चे २ ऑलवेदर हुड्स, आय.टी.बी.पी. चा ट्रांझिट कँप, चंद्राच्या उथळ प्रवाहावर
एक छानसा ब्रिज आणि त्याला खेटून एक मंदिर!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-65qiuFw8DwA/V4tKlyesKBI/AAAAAAAACEo/TZh3FTjjx2sp8PMR8Q8c9l-cCGyW8lXawCLcB/s1600/IMG_20160628_165541%255B1%255D.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="300" src="https://4.bp.blogspot.com/-65qiuFw8DwA/V4tKlyesKBI/AAAAAAAACEo/TZh3FTjjx2sp8PMR8Q8c9l-cCGyW8lXawCLcB/s400/IMG_20160628_165541%255B1%255D.jpg" width="400" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">सेवा परमो धर्मः किंवा अतिथी देवो भवः ला पूर्णपणे पाळणारं गाव आहे
बातल. आम्ही तंबू गावमागल्या एका टेकाडापाठी उभा केला. तिघांचं भागेल एवढा खाऊ सोबत
आणल्यानं आम्ही निदान खाण्यासाठी तरी कुणावर अवलंबून नव्हतो. बाकी एकाकी वाटलं कि आम्ही
तिथं धाब्यासमोर जाऊन उभे राहायचो, लोकं पाहायचो, हापश्यावर प्यायचं पाणी भरायचो. तसे
४ दिवस घालवल्यावर कुठून आलात, कुठे जाणार, क्लाइबिंगला दोघेच कसे वगैरे गोष्टी झाल्या
आणि धाबेवाले, आय.टी.बी.पी. वाल्यांसोबत थोडी ओळख झाली, मग गुड मॉर्निंग, गुड नाईट
वगैरे..</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">हवामान पाहिजे तसं मिळेना म्हणून आम्ही चंद्रतालकडे गेलो ४ दिवस. तिथून
परातल्यानंतरचे ५ दिवस आणि त्यासाठी बातल आयुष्यभर लक्ष्यात राहील.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">आम्ही आल्याआल्याच आय.टी.बी.पी.च्या तिवारी सरांनी "अरे भाई वहाँ
पिछे क्यू अकेले रहते हो? यहाँ आ जाओ, हमारे बगल में अपनी टेंट लागओ" असं सुचवलं.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">गेल्या रात्रीच वाऱ्यानं आम्हाला हैराण केलं होतं. पडत्या फळाची आज्ञा
घेत आम्हीही आमचा मोहम्मद तुघलक केला. गाशा गुंडाळून हवेपासून आडोसा पाहत बाजूलाच टेंट
लावला. दुसऱ्या दिवशीच आय.टी.बी.पी.चा विकास दादा ट्रेनिंगसाठी निघून गेला आणि त्याच्या
जागी त्याच बसने रुपेश दादा आला.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">आता विजयदादा उर्फ तिवारीजी, रुपेशदादा आणि कमलेशजी असे ३ इसम उरले
आय.टी.बी.पी.चे.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">रुपेशदादा आपला मराठी बंडा, भुसावळचा. बातलमध्ये कुणी समभाषिक भेटला
कि गट्टी जमतेच. चार गप्पा झाल्या, नकाशात जोडलेल्या २ गावांच्या गोष्टी झाल्या, मग
दुसऱ्या दिवशी सकाळी सकाळीच बाहेरून आवाज आला "गुड मॉर्निंग!"<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">तंबूतनं डोळे चोळत, हातमोजा ओढीत बाहेर डोकावलं आणि समोरच्याच्या पायात
लिबर्टीचे कॉम्बॅट शूज दिसले. डोकं वर काढलं तर चहाची किटली! "याला च्या पाजा
रं" पासून "चल चहा मारू" म्हणजे भयंकर बाँडींग, चहा पाजला कि माणूस
खिशात आला म्हणून समजा!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">रुपेशदादानं चहाची सोय करून भारी प्रकार केला होता. थंडीनं पार पिपाणी
वाजत असल्यानं स्वतःचे हात काळे न करता आलं टाकलेल्या गरम चहाची किटलीच हाती येणं म्हणजे
भन्नाट प्रकार होता. कुडकुडत का होईना पण दात घासून झाले कि बंड्यानं गरम पाणीही करून
दिलं थोबाड धुवायला. ८-१० दिवसानंतर तोंडावर गरम पाणी मारल्याचा आनंद काय सांगू!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">उरलेल्या विधी उरकून आता काय करायचं ह्याचं बरळत असताना सोयाबीन +
बटाट्याची भाजी, आंब्याचं लोणचं आणि २-२ पराठे आणून दिले. खऱ्या अर्थानं लेजर टूर चालू
आहे कि काय असं वाटून गेलं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">भयंकर थंडी आणि त्यात वारा, पूर्ण पावसाळी हवामान म्हणजे तिथं दिवस
मोडल्यासारखं आहे. अशात कुठे वर जाता येणं अशक्य व्हायचं. मी आणि सागर गप तंबूत बसलो
होतो. आय.टी.बी.पी.च्या टेंटमधून विजयदादाचा आवाज आला, "मेजर साब, बॅट और बॉल
कहाँ रखी देखी आपने?" त्यांच्यात वयानं आणि हुद्द्यानं सगळ्यात सिनिअर होते कमलेश
सर, त्यांना सगळे एरवी मेजर म्हणायचे.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">बॅट मिळत नाही म्हणल्यावर रुपेशनं च्यामायला थेट कुदळच काढली, तिथं
मी आणि सागर पार हरलोच. गरगर जे काही हसायला लागला कि सांगायची सोय नाही. कुदळीचा दांडा
म्हणजे बॅट. थंडीनं आणि ओलाव्यानं तो रबरी बॉल कॉर्क बॉलसारखा कडक झाला होता. आय.टी.बी.पी.
च्या दोन टेंटच्या मधल्या जागेत, जिथं एरवी २ कोंबड्या सोडलेल्या असायच्या, तो आमचा
पीच, मागची वॉल आणि त्यावर गिरवलेला स्टंप वगैरे सगळं नेहमीसारखं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">म्हणजे कसं डोकं खाजवायला खिशातनं हात काढू का नको असं वाटत होतं एवढी
थंडी, आणि त्यात त्या तसल्या बॉलने क्रिकेट खेळायचं म्हणजे चारही बोटं घशात जाण्याचा
प्रकार होता. त्यात पळायचं वगैरे म्हणजे उंटाचा मुका घेतल्यागत अवस्था. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">तरीही खेळलो बरं का! चांगलं तासभर खेळलो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-PPs9cnuniEw/V4tLXpxfSdI/AAAAAAAACEw/fJkyuy39GOY9rjtFlDNxkdkM6RHy3wz6QCLcB/s1600/IMG_20160706_095249%255B1%255D.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-PPs9cnuniEw/V4tLXpxfSdI/AAAAAAAACEw/fJkyuy39GOY9rjtFlDNxkdkM6RHy3wz6QCLcB/s640/IMG_20160706_095249%255B1%255D.jpg" width="640" /></span></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">पुण्याची गँग भेटणं काय, गरगरनं श्रीकांतला बरोबर ओळखलं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">नंतरचे २-३ दिवस तर मोकळा वेळ होता म्हणून तंबूत न बसता आम्ही बाहेर
येऊनच बसायचो. मग कधी ह्याला बाईक चालू करायला मदत कर, कधी त्याला रस्ते समजावून सांग
असे भारी प्रकार सुरु झाले होते.' राम तेरी गंगा मैंली'चा हिरो ऋषी कपूर कि राजीव कपूर
ह्यावर रुपेश आणि इतर लोकांत लागलेली पैज. एक पैजेपाठी पार वेडे झालेले ४ आय.टी.बी.पी.चे
लोक, गेस्ट हाऊसचा इन्चार्ज टंडूक, आणि आम्ही २ वेडे. २ दिवस तर त्यातच गेले. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">तिथला फोन हा एक नवीन किस्सा झाला होता.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">आय. टी. बी. पी.चा सॅट फोन होता त्यांच्या एका टेंटमध्ये. त्यांनी
तो सिव्हिलियन्सना पण वापरायची सोय केली आहे, कॉल करा, STDच्या रेटने पैसे द्या. आम्ही
त्याच टेंटमध्ये पडीक असायचो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">जो येईल त्याला हा प्रश्न विचारायचा, "जी, आपने राम तेरी गंगा
मैंली देखी है?" त्यात बहुतेक लोक वेडे व्हायचे ते ऐकून, आर्मीच्या टेंटमध्ये
हा काय प्रश्न असा चेहरा त्यांचा आणि त्यावर हसून बेजार होणार मी आणि सागर. तिथं आयुष्यभर
लक्षात राहतील असे अनुभव आले.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">अगदी इथं रोड ट्रिपला आल्यावर त्याच्या नकळत झालेलं त्या बंड्याचं
ब्रेकअप आणि त्यावरून त्याचं फोनवर रडणं काय, त्याला कम्फर्ट म्हणून अलगद उठून बाहेर
गेलेले आम्ही सगळे, किंवा कुठं गेलो काय पाहिलं ते कमीत-कमी शब्दात फोनवरून आपल्या
घरी मांडू पाहणारी पोरं, "मॉम मुझे आपको यहाँ ले आना है" म्हणत डोळ्यात पाणी
काढणारा पोरगा, फिरून खूष झालेली ती पोरगी, तिनं ते सांगायला घरी केलेला फोन, शब्दांपेक्षा
बोलके डोळे आणि नेमकं पोरगी इथं आली अन् त्या पोरीचे बाबा ऍडमिट व्हावे, मग तिचा खाड्कन
पडलेला चेहरा आणि कापरं भरलेला आवाज, विजयदादांचं सकाळी आपल्या पोराशी ते २ च मिनिट
बोलणं काय, अलगद ओल्या झालेल्या डोळ्याच्या कडा आणि ते लगेच मागे सारून कामी लागणारा
विजयदादा...<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">रुपेश एकच वाक्य असं बोलून गेला कि पार रुतून बसलं, "कोणाला घरी
फोन करून बोलताना रडलेलं पाहून आम्हाला काय वाटतं कधी नाही कळायचं इतरांना दादा, अवघड
असतं, पण पाहिजे असतं"<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">डोकंच हाललं, पण त्याला समजूत घालणारे आपण कोण, त्यांची मानसिक तयारी
आणि आपली ह्यात जमीन-आस्मानाचा फरक हे नवीन नाही. मग वेळ मारून न्यायला विषय बदलायचा
माफक प्रयत्न करणारा मी. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">नंतर एकदा आईस वॉलला जाऊन भोज्जा पराक्रम करून झाला कि एक अख्खा दिवस
फक्त पॅकिंग आणि पडी मारण्यासाठी ठेवला. सगळं मस्त मॅनेज केल्यानं सामान विखुरलं असं
नव्हतंच, तासाभरातच भराभरीचा कार्यक्रम उरकला. मग उरलेला दिवस विजय आणि रुपेशदादाला
ब्रिजपल्याडचं दुर्गा मंदिर धुवून साफ करायला केलेली मदत. त्यादिवशी त्यांचा भयंकर
आग्रहामुळे आमचं दोन्ही वेळचं जेवण सरकारी खात्यातनंच झालं.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-_OEREUizJGA/V4tMTcCjHCI/AAAAAAAACFA/V_hgLFIMrtQzT5oS9p-ES4UlJ3k_odoTwCLcB/s1600/Untitled.png" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="335" src="https://4.bp.blogspot.com/-_OEREUizJGA/V4tMTcCjHCI/AAAAAAAACFA/V_hgLFIMrtQzT5oS9p-ES4UlJ3k_odoTwCLcB/s400/Untitled.png" width="400" /></span></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">परत येण्याच्या दिवशी "आपका जाने का जुगाड हो जाएगा, बेफीकर रहो"
असं य वेळा सांगणारा चाचांचा मुलगा. मग अखेरीस सामान बांधून झाल्यावर स्वयंपाकीपासून
ते चाचा पर्यंत इतक्या दिवसात या-ना-त्या कारणामुळे कामी आलेल्या प्रत्येकाला जाऊन
भेटणं काय, गाडीत बसताना त्यांनी आवर्जून सोडायला
येणं काय किंवा गाडी निघाल्यावर मागं उडणाऱ्या धुळीत आम्ही मागं वळू-वळू पाहणं काय.
बातलने आम्हाला मोठ्या मनानं आश्रय दिला होता आणि सोबत खूपसाऱ्या आठवणी पण. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><br /></div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-8879474382079534032016-07-17T01:40:00.001-07:002021-07-18T05:50:00.902-07:00ये दिल्ली है मेरे यार..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">भारतात कुटं बी जा येक गोष्ट दिसतीच: रेल्वेच्या ब्रिजवरची गर्दी.
पाठिवरल्या वेताळ-सदृश्य बॅगा सांभाळत, "चलो भाई, चलो भाई" करत जिना उतरेस्तोवर
घाम फुटला. ह्या स्टेशनहून कुठकुठवर तुम्ही रिक्षाने जाऊ शकता ह्याची लिस्ट ऐकत ऑटोवाल्यांच्या
लाईनीमधून खुल्या जागेतली टपरी गाठली. १० पैकी फक्त एका टपरीवर चहा नि उरलेल्या साऱ्या
टपऱ्यांवर थेट बिअर विक्री.. बरोबर, ये दिल्ली है मेरे यार, बस अच्छे रोड बाकी सब बेकार!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">आधी सगळी बोचकी ISBT च्या क्लोक रूममध्ये ठेवायचं ठरलं. रिक्षा केली
आणि ISBT गाठलं, सामान टाकलं. रेल्वेचा जिना ते टपरी ह्यातली पायपीट आणि स्टेशन ते
ISBT ची रिक्षा-राईड ह्यांत एक गोष्ट कळली कि जर संध्याकाळी कर्वे रोडवर क्लचवर उभं
राहून गाडी चालवायची सवय पुणेकरांना असेल, तर एक हात हॉर्नवर ठेवून गाडी चालवायची सवय
दिल्लीकरांना आहे. हॉर्न हा फक्त लक्ष्य वेधून सावध करण्यासाठी नसून पुढच्या आणि आजूबाजूच्या
लोकांच्या डोक्याची पार मंडई करण्यासाठी असतो हा इथला पाहिला ड्रायविंग नियम असावा.
दिल्लीची लोकं शब्दशः हॉर्नी आहेत ह्यात अजिबात शंका उरली नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">गरजेपुरतं सामान असलेली छोटी बॅग पाठीशी मारून दिल्लीदर्शन सुरु झालं.
बाहेरच्या-बाहेर लाल किल्ला जिकला, आणि डुप्लिकेट इलेक्ट्रॉनिक्स मार्केट मधून वाट
काढत पुन्हा ISBTपाशी आलो. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-alvq6vE0b7c/V4tD5WZHuyI/AAAAAAAACD8/s3OyG1bBXpwK3i2_Pz2L6pO92u9Fp8ZvACLcB/s1600/IMG_20160625_103332%255B1%255D.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-family: 'Baloo 2';"><img border="0" height="240" src="https://4.bp.blogspot.com/-alvq6vE0b7c/V4tD5WZHuyI/AAAAAAAACD8/s3OyG1bBXpwK3i2_Pz2L6pO92u9Fp8ZvACLcB/s320/IMG_20160625_103332%255B1%255D.jpg" width="320" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><h2>
<span face="Trebuchet MS, sans-serif" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: x-small;">"Placeholders"</span></h2>
</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">लिटरभर तरी घाम नक्कीच निघाला असावा. ट्रेकआधी 'Delhi
Belly' होऊ नये म्हणून ACत बसून काहीपण गिळू म्हणत आम्ही मॅक.डीमध्ये घुसलो. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 107%;">साधारण पाऊणएक तास तिथं काढून आम्ही ISBTच्या वेटिंग-लॉबीमध्ये आलो.
११.३० वाजता पुन्हा बाहेर पडून Ritz थेटरमध्ये 'Independence Day 2 ते भी हिंदीमध्ये'चं
बुकिंग केलं. बॉक्सात मी आणि सागर, बाकी ३ युगुलं. Independence Day 1 न पाहिलेल्या
सागरनं किती डुलक्या टाकलात, किती पिच्चर पाहिला देव जाणे. अजिबातच जीव नसलेल्या त्या
चित्रपटात थोडंफार डोकं टाकायचं प्रयत्न केला कि मागल्या ३ युगुलांचा चिवचिवाटच जास्त
ऐकू येई. "बाबांनो, फॅमिली प्लॅनिंग नंतर करा बे, आधी (इथं सिनेमात) स्वातंत्र्य
मिळू दे" असं सुचवावसं वाटलं. पण का उगाच छळ, म्हणून 'पिच्चर पाहू नकात बे' असं
फेसबुकवर झळकावून टाकलं. बाहेर आलो तेव्हा अशक्य ऊन. कोटला मैदानावर क्रिकेट खेळणाऱ्या
आपल्या-परक्या साऱ्या खेळाडूंना मनोमनी दंडवत घालत आम्ही पुन्हा मॅक.डी गाठलं. पुन्हा
एकदा लॉबीत पडी टाकून कसाबसा तासभर घालवला आणि चार्जिंग पॉईंटवर येऊन लोंबकळलो. उरलेला वेळ त्यातच गेला.</span><o:p></o:p></div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-19736124357449934142016-07-11T23:29:00.001-07:002021-07-18T05:50:15.733-07:00२ घुलाम और ब्लफ़मास्टर<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">पुण्याहून
सुरुवात असल्यानं रेल्वेलाही घाई हा प्रकार माहीत नव्हता. ३ मिनिट उशीरा का होईना
गाडी निघाली आणि यार्डात येऊन १० मिनिटं थांबली. सागरचा अप्पर, माझा मिडल बर्थ आणि
लोवर बर्थला एक आंटीजी.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">"आंटीजी,
आपको जब सोना हो बस बोल दिजीये" इति मी, आणि "में तो साला पुरा दिन सो
सकता हूँ!" इति माझं मन.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">"हा
बेटा जरूर" म्हणत आंटींनी उशी उचलली, पाठीशी ठेवली, मांडी घातली आणि पहिला
आऊट-स्विंगर लेफ्ट-अलोन केला.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">म्यानेजरांच्या
फोनवर गाडी खडकीला थांबली. हापिसचं काही काम नाही म्हणून सुरुही झाली. गप्पा मारत
कर्जत पास झालं आणि पँट्रीवाला जेवण घेऊन आला. सागरला डोंबिवलीला HDFCचा नाका
दाखवून दारात गप्पा मारत वसईकडे निघालो. दुपारी पाळण्यात झोपायची दुर्लभ
सुवर्णसंधी अशी उगीच दवडायची नाही ह्यावर एकमत झालं आणि मग आम्ही पक्ष्यांमधनं वाट
काढत जागेवर आलो आणि गप पडी मारली.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">वामकुक्षी
उरकल्यावर पुन्हा खाली येऊन बसलो तोच समोरच्या ताईनं डायरेक्ट चौकार टाकला:
"हे आहेत ना, ह्यांना खेळता येत असेल रमी, येते ना?"</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">मी
मान डोलावली, आणि सागर पण वरच्या मजल्यावरून खाली आला.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">"हम
भी कार्ड्स खेलतें हैं" म्हणत बाजूच्या आंटींनी Attitude-Adjustment केली.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">दादाला
काही पत्त्यांचा खेळ माहित नव्हता. समोरच्या अप्परला सांडलेला तेलुगू पिच्चरवाला
भाऊ तर काही केल्या खाली येईना.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">मग
काय, २ कॅट बाहेर आले, एकावर एक बॅग ठेऊन टेबल मांडण्यात आलं.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">जोकराविना
रमी खेळत सागरने २ डाव गिळले, मग प्रत्येकी एक-एक डाव जिंकत रमीला रामराम ठोकायचं
ठरलं.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">मग
खो आला बदाम ७ वर. च्यामायला इथे भी बदाम ७ च, आणि त्यात परत राजे हातात. आंटींना
खेळ समजूपर्यंत डेमोडाव झाला. मग सागर, मी, आंटी, दिदी, दादा असे ५ जण खेळणार
म्हणल्यावर दिदीनं भारी प्रकार केला. २ कॅट घेऊन बदाम ७ खेळायचं! म्हणजे तुझा राजा
सुटायला तू धडपड केली आणि नेमका तुझ्याआधी एखाद्याचा राजा सुटला कि त्याला उचक्या
आल्याच म्हणून समजा!</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">तिथं
पण य प्रकारे आडवा-आडवी करत सागरनं २ डाव जिंकले. एव्हाना बाजूच्या साईड-लोवरवाल्या
काकूंना पण खेळ पाहण्यात रस आला. "हमारे यहाँ ये खेल नहीं खेलता कोई!"</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">मग
काय खेळायचं असा प्रश्न आला आणि मी चॅलेंज खेळायचं सुचवलं. ज्यांना खेळ माहीत होता
त्यांच्या डोळ्यात चमक! दादाला खेळ समजवला, आंटी, "हमारे यहाँ इसे ब्लफ
केहतें हैं, आप खेलो में बस देखुंगी"</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">No
points for guessing, सागर सगळ्यात आधी सुटला. मग खेळात थोडी मजा म्हणून मी उगाच
चॅलेंज करायला सुरु केलं. त्यात माझ्या "२ गुलाम" आणि "उपर
एक" ने जो काही हैदोस मांडला कि सांगायची सोय नाही. बहुदा आमचा गोंगाट ऐकून
बाजूच्या कुपेतलं पाखरू आलं. "मुझे भी खेलना है!" तिच्या आईबरोबर पत्ते
खेळायची संधी नाकारून पाखरू वर म्हणालं, "मुझे इनके साथ खेलना है!"</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">पाखराला
माझ्या आणि आंटींच्यामध्ये कसंबसं बसवलं. पानं बघत-लपवत-दाखवत खेळ सुरु झाला. परत
सागर सुटला. पाखराचे सगळे पत्ते चॅलेंज करायची सोय होती मला, पण स्पोर्टींग नेचर
म्हणून मी पाखराला जिंकवलं. सागर जरा लैच सहज सूटतोय म्हणून मी जागा बदलली. तरी
सुटायचा ते त्यो सुटलाच! मग शेवटी पाखरू आणि मी राहिलो. "मेरे चार इक्के,
उसपे चार" करत म्या डाव जिंकलो, आणि पँट्रीवाला जेवण घेऊन आला.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">पत्त्याचा
पत्ता कट झाला होता आणि जेवून पिच्चर बघायचा प्लॅन चालत नाही म्हणल्यावर गप पडी
मारायचं ठरलं.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">सकाळी
जाग आली तेव्हा खिडकीतून बाहेर दिल्लीच्या outskirts चा देखावा होता. जांभयाचं
प्रकरण उरकेपर्यंत दिल्ली आलं.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">सामान
काढून बाहेर येईपर्यंत कुपेतले सहप्रवासी गर्दीत हरवले. सगळ्यात विचित्र गोष्ट म्हणजे,
राईस आणि कर्ड शेअर करणारा बिनतोड तेलुगू पिच्चर पाहणारा भाऊ, आजवर पत्ते न
खेळणारा दादा, त्याला आणि आम्हाला पत्ते खेळायला भाग पाडणारी दिदी, 'Home is where
your Mom is!' असं पुन्हा गिरवून सांगणाऱ्या आंटींजी, ह्यापालिकडे आम्हाला
एकमेकांची नावं पण माहित नाहीत, आणि ते विचारायची तसदी पण कुणी घेतली नाही.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt;">Time and again I was lucky enough to say, a
long travel had turned into a nice journey.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-70294819583346934112016-02-28T09:33:00.002-08:002021-07-18T05:50:28.372-07:00बाळकडू?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आज लै मोकळा वेळ मिळाला आजूबाजूला डोकवायला.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">गल्लीत पोरांच्या खेळण्याचा आवाजच नाही, पोरं आहेत का नाही प्रश्न
पडावा.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">सांजच्याला थोडं बाहेर पडलो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">डेअरीत दूध विकत घ्यायला आलेलं एक कुटुंब.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">लाल-निळ्या रंगाचा ढगळा शर्ट, खाकी रंगाची चड्डी, डोळ्यावर चष्मा
असं ते नुकतंच शाळेत जायला लागलेलं पोरगं. बाजूच्या वाड्यात एकानं चेंडू मारला तो ह्या
समोर येऊन पडला. पोरगं तुरुतुरु धावत गेलं, त्यानं चेंडू घेतला नि भिंतीपल्याड फेकला.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">तिथं त्याची आई, "Oh, Look what he is upto!"<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">बापानं जाडजूड भरलेलं त्याचं वॉलेट तिच्यासमोर बडवलं आणि पोराकडे
आला. धपकन् धपाटा दिला, का ते त्याचं त्याला किंवा त्या चिमुरड्याला माहित. हात धरून
तरातरा ओढत त्याला आईकडे आणण्यात आलं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग नकळत आईच्या बॅगेतून बाहेर आलेली सॅनिटायझरची बाटली पाहून
सगळा खेळ कळला.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">फोनवर बोलत कार चालवत बाप त्यांना गाडीत भरून निघून गेला.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">फक्त आपण आणि आपल्या आधीच्या पिढीलाच का हो मैदानी खेळाचं व्यसन
होतं?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हल्ली मैदानं नाहीत म्हणून खेळ नाहीत असं अवसान गाळलं जातं,
पण मला ते काही पटत नाही. फक्त अनोळखी पोरानं मारलेला चेंडू हाताळला म्हणून एवढं रामायण
असेल तर पुढचं आयुष्य पोरानं हातमोजे घालून जगावं कि काय?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">घरात AC आहे म्हणून खिडक्या बंद, बाहेर दूधवाला-गोळीवाला, चिंच-बोरवाला
चोर म्हणून दारं बंद. कबूतरापलीकडे काही पक्षी असतात ते त्यानं कधी पाहावं?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">शाळेत रुमलाच्या जागी टिशू-पेपर नेऊन पोरानं रुमालाचे खेळ कधी
शिकायचे मग?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">त्याचं जग जर चार भिंतीतल्या एका कंप्युटरमध्ये वसवून दिलं तर
उद्या उड्या मारत भिंती ओलांडायला कसं शिकेल ते?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हुशार तर नक्कीच असावं त्याने, माझ्यासारखा माठ होऊन काहीच हाशील
नाही हे मान्य. पण त्याला ताणण्याला हद्द असावी. मला स्वतःला सत्तरीच्या बोंब असताना,
९६ का पडले, ४ कुठे गेले म्हणून मार खाल्लेले किस्से ऐकलेय मी. का?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">जमवेल उद्या ५० सर्टिफिकेट, ४० ट्रॉफ्या...<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पण, खोचलेला शर्ट बाहेर येऊपर्यंत आनंदात बुडून, हरपून खेळायला
मिळेल का त्याला शब्दशः उभ्या आयुष्यात?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">लहानपणीच डिओची सवय लावली गेली तर ते पोरगं खोडरबर विकत घेताना
त्याचा वास घेईल का कधी?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">लीडवाली पेन्सिल का तर म्हणे टोक काढायला वेळ जायला नको. अरे
टोक काढताना त्या लाकडी पेन्सिलच्या चकत्या काढण्याची मजा स्वतः जगून त्याला कसं वंचित
ठेवू शकता?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पावसात भिजू नये म्हणून कार किंवा रिक्षाने ने-आण करणार, मग
तो कसा कधी अवकाळी पावसात टिकेल? हवा बदलली कि चड्डया आणि डॉक्टर बदलायची वेळ येते
मग.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मित्रांच्या गळ्यात हात टाकून घरी चालत येण्यागत दुसरं सुख नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">सर्दी होते म्हणून हे नको खाऊ, खोकला होतो म्हणून ये नको खाऊ,
an apple a day keeps doctor away का काय म्हणत पोरगं फक्त तीच फळं खातं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">करवंद काय? माहित नाही!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आवळे काय? माहित नाही!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ऊस खाल्ला का कधी? असं काही करतात का!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">बोरं खातो? नको, खोकला होतो!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">तिखट खातो? नाही!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">बर्गर खातो? हा, मॅकडोनाल्डसमध्ये!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">खाण्याच्या बाबतीत असं शेण खाल्लं तर ते कोल्हापुरातली एखादी
पंगत कसं जेवेल?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">कसंय ना घाणीचं, धुळीचं ग्रहण दाखवत त्याला मातीपासून वेगळं
करायचं, आणि मग तग धरेल अशी अपेक्षा ठेवायची. <o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br />
</span><div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-91887759915655390372016-02-07T03:55:00.003-08:002021-07-18T05:48:27.577-07:00कशापायी?<span style="font-family: 'Baloo 2';">कालच एका मित्रासोबत चर्चा झाली. जनाब केहते हैं, "यार यहाँ हम विकेंड के लिये तरसते हैं| Saturday-Sunday मस्त सोनेका और तू वहाँ बावले जैसे घुमने जाता है.." <br /> "पहिले पाढे पंचावन्न"चा शोध का आणि कसा सहजा-सहजी लागला असावा ह्याची परिणीती आली. हा प्रश्न प्रत्येक ट्रेकरला आयुष्यात किमान एकदा विचारला जातोच. प्रत्येकाचं वेगळं उत्तर असू शकतं. <br /> संदीप आणि सलिलच्या गाण्यात काही apt ओळी आहेत ज्या हा आटापिटा सहज उलगडून व्यक्त करतात. <br /><br /> 'मी जुनाट दारापरी किरकिरा बंदी, <br /> तो सताड उघड्या खिडकीपरी स्वच्छंदी' <br /><br /> लहानपणी चालू झालेला, "चांगला इंजिनिअर" गावचा प्रवास, "चांगला ट्रेकर" व्हायचंय ह्या गावी कधी निघाला हे नेमकं शब्दात आणि काळात मांडणं अशक्य आहे. <br /> मला आठवतं लहानपणी रेल्वे प्रवासात खिडकी हा माझ्यासाठी अनिवार्य घटक होता. डोकावून काय-काय पाहायचो, नजरेत काय-काय साठायचं ते नेमकं आठवत नाही. कितीही आटापिटा केला तरी खिडकीतल्या दुसऱ्या दांडीच्या वरून पाहिलंच नाही, उंचीच नव्हती तेवढी. <br /> आज मात्र नजर फक्त आणि फक्त तिसऱ्या-चौथ्या दांडीच्या वरच असते, ओळखीचे आणि अनोळखी डोंगर शोधत. मुंबई-पुणे आणि मुंबई-नाशिक प्रवासात तर खिडकीतून एक नजर टाकून डोंगर पाहून सांगू शकतो कि कोणतं स्टेशन येणार आहे. ही तऱ्हा बर्याच ट्रेकर्सची असेल आणि.<br /> <br /> और जनाब पूछेन्गे, "भाई, क्या उखाड लोगे इससे?" <br /> साहजिकच, त्याची मारायला पंधरा गोष्टी असल्या तरीही मी खपली काढणारच नाही, कारण ते त्याला पचायचं नाही. <br /><br /> अगदी कॉलेजला जात होतो त्या दिवसांत मला शिस्त हा प्रकार नव्हताच, आजही तो आहे का नाही हा वेगळाच मुद्दा. सकाळी उठायची बोंब होती, ८.४० च्या ऐवजी ९.५०! जसा ट्रेकला जायला लागलोय सकाळची ५.२७ असो किंवा रात्री १.४७, गाडी नाय चुकणार! शनिवार-रविवार ट्रेक करून जर अगदीच पिपाणी वाजली तर सोमवारी डायरेक्ट सुट्टी! आधी प्रवास करून आलो तरी उरलेल्या प्लास्टिक रॅपर्सचा पत्ताच लागत नव्हता. आता ट्रेक असो किंवा साधा प्रवास, सगळं माझ्यासोबत घरी येतं. <br /><br />इससे पेहले कि जनाब कुछ कहे, माहीत आहे, सगळे नॉन-ट्रेकर्स कचरा नाही करत. पण, महत्त्वाचा मुद्दा असा कि शक्यतो दुनिया आपल्या बापाची जागिर असल्यागत कचरा टाकणारा नग नॉन-ट्रेकर असण्याची शक्यता जास्त असते. <br /><br /> Not all best people around are Travelers and Mountaineers, but most of the times Mountaineers and Travelers are the best bunch of people around. <br /><br /> आधी रात्री ट्रेनने बोरघाटातून जाताना उल्हास व्हॅलीच्या पल्याड त्या सुनिल शेट्टीच्या बंगल्याच्या लाईट्स भारी वाटायच्या. आता त्याच डोळ्यात सलतात. डोंगरावर जाणारा नागमोडी रस्ता तेव्हा खूप भारी वाटायचा, आता तो नजरेत सलतो. लहानपणी भूगोलात "वृक्षतोडीमुळे जमिनीची धूप होते" असा मांडलेला वनलायनर म्हणजे किती गहन प्रश्न आहे ते जाणवतं. Deforestation आणि त्याच्या परिणामाची ग्रॅव्हिटी जर घरी बसून कळली किंवा जाणवली असं मत असेल तर त्यावर हसू येतं. तसंही 'कळणे' आणि 'जाणवणे' ह्यातली उडी प्रत्येकाला झेपेलच असं नाही. <br /> <br />स्वतःचं सामान वागवणं म्हणजे हमाली नव्हे हे पटलं तर ट्रेकिंग खूप भारी प्रकार आहे. <br /><br /></span><div> <span style="font-family: 'Baloo 2';">जनाब सोचते हैं कि वहाँ जंगलमें खाने-पीने कि तो लग जाती होगी. <br /> आता त्या बाहेर बिस्लेरी पिणाऱ्याला कसं सांगावं कि अहुप्याच्या टाक्याचं पाणी म्हणजे काय जादू आहे. <br /> तू आंब्यासाठी उन्हाळ्याची वाट पाहा, आम्ही आंबा, करवंद, जांभूळ आणि इतर रानमेव्यासाठी डोंगराची वाट धरतो. <br /><br /></span></div><div> <span style="font-family: 'Baloo 2';">गेल्या मे महिन्यात किस्सा झाला, मित्र म्हणाला, "कल्याणच्या बाजारात जांभळं आणि करवंद छान मिळालीत." <br /> आता त्याला सांगितलं खरी करवंदं काय असतात तर त्याला ते पचणार नाही. <br /> पटकन् म्हण आठवली, "सरड्याची झेप कुंपणापर्यंत!"<br /> <br /> लोणावळ्याच्या अमुक-तमुक पॉईंटवर शंभराच्या गर्दीत पाहिलेला सनसेट जर त्याला आवडला तर मी त्याला का उगा कोकणदिवा, अंगठेसरच्या सनसेटच्या गमती सांगू? <br /> राजमाची पॉईंटला लागलेलं धुकं आणि जरा उघडीप झाल्यावर दरीत दिसलेले ढग त्याला भारी वाटले असतील तर का मी त्याला रायरेश्वरचं धुकं आणि पावसाआधी कुलंगहून दरीत दिसणाऱ्या ढगांचं गाजर दाखवू. <br /><br /> भूगोलात खूप वेळा वाचलेलं असतं ना ह्या नदीचं खोरं, त्या नदीचं खोरं.. खोऱ्यानं पैसे कामवायचं वय झालं तरी बहुतांश लोकांना माहित नसतं नदीचं खोरं म्हणजे काय प्रकार असतो.</span></div><div><span style="font-family: 'Baloo 2';"> <br />अब जनाब जरूर पूछेन्गे, "जानकर भी क्या उखाड लिया भाई?" <br /> "पालथ्या घड्यावर पाणी!", बाबा, तू खोरं म्हणजे Gillette च्या ऍडच पाहा, कांदाट, कोयना, भातसा, वेळवंडी आमच्यापर्यंतच राहू दे. <br /><br /> लहानपणी जर नावडतं स्टेशन असेल तर उल्हास नगर. सगळाच उल्हास आहे तिथं. उल्हास नदीचा नाला झालेलं पाहून घाण वाटायचं, आता लोकांची कीव येते. <br /> उल्हास नदीला शिव्या घालणारे लोक, त्यांना काय कळणार कि उल्हास व्हॅली खरंतर काय प्रकार आहे आणि तिचं आपण काय करतोय! <br /><br /> दारू ढोसून आलेल्या हँगओवरपेक्ष्या ट्रेकमुळे असलेली सोमवारीची अंगदुखी बरी. <br /> ट्रेकमुळे वेगळीच तयारी होते, पावसात भिजून सर्दी होणं वगैरे प्रकार दुर्मिळ होतात. <br /><br /> जनाबने एक बात खूब कही, "ट्रेक ना करने से नुकसान तो नही होता नजर आ रहा.." <br /> तेच म्हणतोय मी, कशापायी?</span><br />
</div>WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-21549941097361133082015-12-28T04:18:00.001-08:002021-07-18T05:50:58.859-07:00शेंग्याची टरफलं, व्हिक्टोरिया राणी आणि चिल्लर पार्टी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सलग</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सुट्ट्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आल्यामुळे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्यात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नीट</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">प्लॅन</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">न</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">केल्याने</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सोमवारी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सकाळी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">परतीचं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">रिजर्वेशन</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">फुलपाखरांच्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">इंद्रायणीऐवजी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पेंगाळात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आलेल्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> '</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">भुसावळ</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">-</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पुणे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">' </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">चं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">करावं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लागलं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">साहजिकच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आज</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लिखाण</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">अवघड</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होणार</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होतं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">१५</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मिनिटे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">उशीरा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">का</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होईना</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गाडी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">भरून</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वन</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">-</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">थर्ड</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">प्रोबॅब्लीटीवर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span face="Helvetica Neue, Arial, Helvetica, sans-serif"> IRCTC</span> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">शी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झगडत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मिळवलेली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">खिडकीतली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जागा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पेंगाळलेल्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पोरीनं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सहज</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बळकावली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> '</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वाटेल</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ती</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वस्तू</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कसल्याही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">परिस्थितीत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कशी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">विकावी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">' </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ह्याचे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">धडे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">घ्यायला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बाहेरच्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सीटवर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सोडलं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. '<span face="Helvetica Neue, Arial, Helvetica, sans-serif">Adjustment</span>' </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मुळातच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आपला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">स्वभाव</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आज</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मात्र</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लिहूनच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वेळ</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काढावा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लागणार</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होता</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">एका</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कुपेमध्ये</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">१२</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पैकी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">५</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लहान</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पिल्लं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">असल्यावर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लिहिणं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तसंही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">अवघडच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होतं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">एरवी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">असं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नशीबी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आल्यावर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">खिडकीतले</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">डोंगर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सोबत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">करतात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आजतर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्यांचीही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">साथ</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नव्हती</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">थंडी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">असल्यानं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">व्हिक्टोरिया</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">राणीनं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सगळ्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">खिडक्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लावून</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">घेतल्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बंद</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">खिडक्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लहान</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मुलं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">म्हणजे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> <span face="Helvetica Neue, Arial, Helvetica, sans-serif">'Fire in the hole'</span>. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जो</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काय</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">खो</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">-</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">खो</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काय</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जुगलबंदी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सुरु</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झाली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सांगायची</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सोय</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नाही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्यांच्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कंठप्रतापापुढे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">माझ्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हेडफोननंदेखील</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">शरणागती</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पत्करली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. <o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">एव्हाना</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">निद्रासनात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">असलेली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">थोर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मंडळी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">व्याघ्रासनात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गेली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होती</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्यांची</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वेगळी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जुगलबंदी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">चॅट</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">करणं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लिहिणं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ह्यात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कसली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तफावत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आहे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ह्याचं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">उत्तम</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लक्षण</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">म्हणजे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नजर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">! </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लिहिणाऱ्याची</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नजर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काहीतरी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">शोधत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">असते</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ते</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मिळतंच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आता</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ह्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">समोरच्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">महारथीचंच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पाहा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. (</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">अरे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वाईट</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बुद्धीला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आवर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">घाला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काय</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पाहायचंय</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ते</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पुढे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आहे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, ‘</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ता’</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वरून</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ताकभात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नको</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">). </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">महारथी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जागे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झाले</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्यातल्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">-</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्यात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जरा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सॉफिस्टिकेटेड</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वाटलेले</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पण</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ते</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">क्षणभंगूर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ठरलं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">भेळ</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पोटात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कागदाचा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बोळा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">खिडकीतून</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बाहेर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">! </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सगळी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">अक्कल</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बाहेर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">१०</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">रुपयाच्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">भेळीत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">इथं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> <span face="Helvetica Neue, Arial, Helvetica, sans-serif">9 o'clock</span> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">व्हिक्टोरिया</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">राणी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">अजून</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झोपेत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">.<span face="Helvetica Neue, Arial, Helvetica, sans-serif"> 2 o'clock</span> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">एक</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ढोकळा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">-</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">फाफडा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पक्षी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पक्षी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कोणत्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">अर्थानं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">म्हणालो</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ते</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तुमचं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तुम्ही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ठरवा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पक्षी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मांडीवरल्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बॅगवर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">डोकं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ठेवून</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झोपी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गेला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ठीक</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हळूहळू</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पार</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वज्रासन</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">! </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तिथं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> <span face="Helvetica Neue, Arial, Helvetica, sans-serif">3 o'clock</span> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बसलेल्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काकांची</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पार</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">फजिती</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ना</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">भौ</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">स्टेशन</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आलं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पोरं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> '</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पोरी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">साजूक</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तुपातली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हिला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">म्हावऱ्याचा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लागलाय</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नाद</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">' </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गाणं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वाजवत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गाडीत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">चढली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पनवेलला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पोहोचलो</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होतो</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ह्यात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">शंकाच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नाही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पर्सनल</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गॅडजेट्सवर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वाजणारी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गाणी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सार्वजनिक</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नसावीत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लोकांना</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कधी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कळणार</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">? </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गाणी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वाजवत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">दारात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">उभं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">राहून</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सिगारेटी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">फुंकणाऱ्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पोरांना</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मनात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">शिव्यांची</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बाराखडी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ऐकवत</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">असताना</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">म</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पाशी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पोहोचलोच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होतो</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">इतक्यात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पायाखाली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काहीतरी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हालचाल</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झाली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सीटखाली</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">उंदीर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">असण्यात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">गैर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नाही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पण</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लहान</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">लेकरू</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">निघावं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हे</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जरा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नवीनच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">ते</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जस</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">-</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">जसं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बाहेर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आलं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तस</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">-</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तसं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> <span face="Helvetica Neue, Arial, Helvetica, sans-serif">12 o'clock</span> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बसलेल्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">दादाच्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">चेहऱ्यावर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">१२</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वाजले</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">सैतान</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झोपेतनं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">उठावा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">असं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काहीसं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तोंड</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झालं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">माझ्यासाठी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तो</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वॉर्निंग</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">शॉट</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होता</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आपसुकच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">माझ्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मुजीक</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">प्लेयरच्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">इक्विलायझर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">प्री</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">-</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">अँपचा</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> gain </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वाढवण्यात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">प्लेलिस्टवर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">शाहीद</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">परवेझ</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आले</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मग</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">डोक्यात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बाकी</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">काहीच</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नाही</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. <o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कम्युटचं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">रूपांतर</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">प्रवासात</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">झालं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">होतं</span></span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">.</span><o:p></o:p></span></div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-72678369251913356282015-12-26T11:07:00.001-08:002021-07-18T05:51:13.674-07:00कॉट-बेसिस<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">नुकताच हापिसातनं आलो. घड्याळ, हेडफोन, बाईकची चावी, हापिसचा पट्टा
स्वतःच्या ड्रॉवरमध्ये ठेवला. कपडे बदलून निवांत आडवा झालो. सुजन त्याच्या वेगळ्या
स्टडी-रूममध्ये जाऊन अभ्यासाला बसला. स्वतःची खोली, सेपरेट पॉवर प्लग, स्वतःचा बेड..
लगेच जुने दिवस आठवले.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">ऑगस्ट २०१२. सि-डॅकच्या कोर्सची सुरुवात. बाईक नाही, सायकल नाही.
तसं ओळखीचं शहर पण अनोळखी लोक. पेईंग-गेस्ट म्हणून कॉट-बेसिसवर राहण्याचा पहिलाच अनुभव.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">गेटवर बांधलेल्या डग्याला त्याच्याच त्रिज्येत फिरवून दोन माळे गाठावे
लागायचे.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">"आरं पाय कुठं ठेऊ नि पायताण कुठं ठेऊ" एवढ्या चपला-बूट
दारात! त्यात सोयीची जागा पाहून रूममध्ये जायचं. बंगाली न्यूज म्हणजे सुजन, बूजगावण्यासारखा
असलेला पंकज, अनोळखी लोकांशी जरा कमीच बोलणारा मनिष दादा, आमच्यात सगळ्यात मोठा.. भात-भरू
म्हाद्या, कोल्लापूरचं योग्या उर्फ बैल, कोल्लापूरचाच अभ्या उर्फ गिगा, पलीकडं आतल्या
खोलीत पाटलांचा उपेश उर्फ उप्या नि लिंबो सायंटिष्ट म्हणजे सुहास. आमच्याच खोलीत कायम
लॅपटॉपवर क्रिकेट खेळणारा सरनदीप उर्फ शेरी पाजी आणि त्याचा गजब दोस्त ग्यानेश उर्फ
***-हंटर, गे-नेस.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">चड्ड्या वाळत घालायच्या जागा उमगुस्तोवर आठवडा निघून गेला. तेवढ्यात
कोण किती वेळ आत कडी लावून बसतं ह्याचं वेळापत्रक पण कळालं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">योग्या काय भी झालं तरी ७ च्या आत तयार.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">अं ते म्हाद्या त्या वास मारणाऱ्या रगमध्ये पार गुदमरून मेला तरी
झोपणार!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्याहून दर्जा म्हणजे हे गिगा! ते भी सी-डॅकलाच होतं पण ह्यो आत
गेला कि तुम्ही सगळ्या अपेक्षा सोडायच्या, दात घासून केसाला पाणी लावायचं अं कटायचं.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">पहिले काही दिवस तर उप्या आणि सायंटिष्टचं दर्शनच नाय. एकतर डेक्कनने
घरी ये-जा करणार किंवा कडी लावून बसणार. पहिल्यांदा मी ह्यांना पाहिलं ते पिझा खोलीत
नेताना. सुंबडीत पिझा आणणार, सुंबडीत फडशा पाडणार, कुठं आवाज नाय नि ढेकर नाय. मनिष
दादा बिचारा सर्वात उशीरा यायचा, सुजनच्या अलार्मने उठायचा, उठवायचा, परत झोपायचा.
हा झोपला रे झोपला कि लगेच कुणीतरी आंघोळी साठी पाणी सोडणार नि दार उघडं. मग
"दार लोटून घ्या ना बे" पासून "बालदी भरली, आता तरी जा बे" पर्यंत
सगळ्या अपडेट विदर्भी ठेक्यात देणार!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">घरी येता-येता तसंच सँडीच्या मेसमध्ये जेवून यायचो. मग तिथं अभ्याशी
गप्पा व्हायला लागल्या. योग्या अन त्यो कॉर्डिनेट करून यायचे, मग हे कसले वांड आहेत
ते कळालं. ते योग्या हसायला लागलं कि डोळ्यात पाणी येईस्तोवर दात काढायचं. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">मग एकदा शेरी, पंक्या, गेनेस, मी आणि उप्या लॅपटॉपवर क्रिकेटची नॉक-आऊट
सिरीज खेळलो, तिथं उप्याशी गप्पा वाढल्या.. मग ऍप्टी सोडवायला बसलो कि ह्यो येऊन हैदोस
मांडणार! पण काय भी बोला, ऍप्टीच्या बाबतीत एक नंबर! सुहास तसा जिनिअस क्याटेगरीतला,
९ पॉइंटर वगैरे. सगळे झोपले कि गप अभ्यास करणार. आधी तो नि त्याचा लॅपटॉप हे नवरा-बायको
असल्यागत होतं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">मग रात्री मनिष दाच्या खोलीत अड्डा असायचा. सगळ्यात उशीरा घरी येणारा
मनिष दा, सगळ्यांचे कुटाणे सांगायचा. ऐकून हसून पार आडवे! आधी काही दिवस वेळ जाता जात
नव्हता, पण नंतर खिदळायला रात्र कमी पडू लागली. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">वेळ गेला, कोर्स संपला. सुजनला दिल्लीला नोकरी लागली, तो गेला. त्यांचा
कोर्स संपल्याने शेरी, गेनेस आधीच निघून गेले होते. जुन्यातल्यामध्ये राहता राहिलो
मनिष दा, मी, पंक्या, उप्या, लिंबो सायंटिष्ट, अभ्या, योग्या नि म्हाद्या. सुजनच्या
जागी आला विक्रांत देशमुख उर्फ पिंट्या!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">अभ्याला पण नोकरी लागली पुण्यातच, ते तिथंच राहिलं मग. मी आणि पंक्या
बेरोजगार! तसे ३ महिने काढले, त्यात जी मजा केली त्याला तोड नाही. दुपारी योग्या, उप्यासोबत
धिंगाणा. संध्याकाळी अभ्या नि योग्यासोबत मेसमध्ये. जेवताना आम्ही का हसायचो ते मेसमध्ये
कुणाच्या बापाला भी कळालं नाही कधी.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">असंच एकदा एका रविवारी आम्ही हॉलमध्ये गप्पा मारत बसलो होतो आणि
मनिष दाच्या खोलीतनं कुमार सानूचं गाणं वाजायला लागलं. जाऊन पाहिलं तर मनिष दा गप त्याचं
काम करतोय. मनिष दा नं इशार्यानं सांगितलं कि गाणी पिंट्यानं लावल्यात. मागं वळून पाहिलं
तर हे येडं त्याच्या कानावरचे केस कापत होतं. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">हॉलमध्ये जाऊन जे काय हसलो तिज्यायला, नादखुळा. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">२-३ दिवसातच पिंट्या आमच्यातला झाला. त्यात तो फेमस त्याचा जोनी
ब्रावो डान्समुळे झाला. ते उप्या नि गिगा नाच म्हणायचं अन हे येडं नाचायचं. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">एप्रिल संपायला आला आणि मला नोकरी लागली. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">(आग्रहाखातर लिहितोय) एरवी ब्रेड आणि बटर माझं आवडतं खाणं. मी कित्येक दिवस रात्रीचं जेवण म्हणून
तेच खाल्लंय. ते योग्या, अभ्या अन मनिष दा... पार पिडायचे ब्रेड बघितला कि.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मग मी चेंडू म्हाद्याच्या कोर्टात टाकायचो. म्हाद्या म्हणजे घाणीचं
आगार. त्याचा आवडता रंग म्हणजे मळखाऊ! म्हंजी बगा आता. त्यानं मळखाऊ रंग म्हणून आर्मी-कॅमोफ्लेजचं
बनियान घेतलं होतं. त्याच्या पोटाच्या नागाऱ्यामुळं त्यांचं पार झबलं झालं होतं, तरी
ते तेच वापरायचं. मळखाऊ रंगाची रग. ती एवढी घाण झालती कि त्यात किडे भी जागेनात. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">MPSC </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> ची तयारी करणारा हा गडी दलदलीत उतरायची तयारी करतोय असं वाटतंय.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">एकदा शनिवारी रात्री मी, अभ्या, उप्या, सुहास, मनिष दा, पिंट्या
गप्पा मारीत बसलो होतो. बाहेरच्या खोलीत पंक्या झोपला होता. ३ वाजाया आलते. उप्या नि
मला मस्ती सुचली, गेलो, त्येच्या मोबाईलवर ५ चा अलार्म होता, तो ३ चा केला नि गप त्येच्या
पडून राहिलो. एका बाजूला मी, दुसऱ्या बाजूला उप्या. अलार्म वाजला, मी भॉ केलं, त्याची
तिथंच वितभर, त्या बाजूला वळला, तिथनं उप्या, मग हातभर... त्येनं जे काय शिव्या दिल्या..
फुल फुल्या-फुल्या-फुल्या.. आम्हाला वाटलं मरतंय कि काय आता ते धक्क्यानं. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">आमचा वीकेंड शुक्रवारी रात्री CS ने सुरु व्हायचा उप्या नि सुहासच्या
खोलीत. रात्री ११ची वेळ, १०×१० ची खोली, त्यात ५ लोक आणि ५ लॅपटॉप. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">GiGa, Snake Eyes, CobraCommander, Pintya,
WedaPashi.</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. मग पहाटे
५ पर्यंत "</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">A </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: "Tempus Sans ITC"; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">ला</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"> plant</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">", "गाव हाय तिथं", "बी ला बॉम्बर",
"घंताड्या, ये कि", </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">"WedaPashi attacked a teammate</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">",
"</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">Maddox</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: "Tempus Sans ITC"; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">च्या</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">......" .. हे सर्वात </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">frequent</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">रिकॉईलचा इचार न करता दिसेल त्यावर गोळ्यांचा फवारा करणारा योग्या,
त्यात एखादा फ्रॅग मिळाला कि खुळ्यागत हसणार. शेवटपर्यंत टिकून राउंड जिकवणारे उप्या
नि अभ्या. त्या सुहासच्या मागं जाऊन उगाच मरणारे मी नि पिंट्या. पार पहाटेपर्यंत आवाज
काय कमी नाही. एक-दोन वेळा तर खालच्या काकींनी आवाज दिला धिंगाणा कमी करा म्हणून, तरी
आमचं चालूच.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">ते ट्रॉयचं कोल्लापुरी एडिशन.. "ह्येचा तर आधीच गणपत्र्या झालाय",
"जातो मी मग", "खटक्यावर बोट!" १५ वेळा पाहून भी खुळ्यागत हसणारा
योग्या. रविवारी रात्री बासुरीला जेवायला जायचं, तिथं लै हळू जेवणारा अभ्या, म्हाद्याचा
हैद्राबादी भात. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">दिवस उलटत गेले, नोकरीसाठी पंक्या सुरतला निघून गेला. पिंट्याचं
सी-डॅक झालं. रोज उठून ते पिंट्याचं "च्या मायला,....." ऐकायची सवय झाली.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">मला शेव-फरसाण आणि चिवडा आवडायचा, त्यावरून पण मला जाम पिडला ह्यांनी.
'चिवडा' म्हणालं कि मनिष दा आणि नाशिकच्या नामदेव चिवडाचा फॅन पिंट्या आठवतो भौ. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">'चिवडा' आणि त्याला अनुसरून असलेले हातवारे..समजून घ्या! तिज्यायला
चिवडा खायची सोय नाय आता.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">वेळ गेला, उप्या नि सुहास कॉलेज संपवून माघारी गेले. मग खो झाला.
मळखाऊ म्हाद्या नि त्येच्या नवा लूममेट (हो, हा टायपो नाही, लूममेट च!) उप्या नि सुहासच्या
खोलीत राहायला गेले, मी अभ्या नि योग्यासोबत त्यांच्या खोलीत राहायला गेलो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> ..पुढचं भाडं पुढच्या महिन्यात.. </span></div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-5656581146762604482015-11-17T21:53:00.004-08:002021-07-18T05:45:44.567-07:00खेतोबा आणि नाखिंड<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मागच्या उन्हाळ्यात मावळातले
खूप ट्रेक झाले होते. ह्या वेळेस मुंबईत असल्याने उन्हाळा जास्त जाणवणार होता. प्रचंड
उकाडा असला तरी आंबट-गोड आंबे आणि इतर रानमेवा खायचा मोह काही आवरेना. आता मुंबईजवळ
आंब्यासाठी वन-डे काही करायचं म्हणलं की सर्वात आधी भीमाशंकरचा नंबर लागतो. खुद्द भीमशंकरला
जाण्यात मला काही विशेष रस नसल्याने पुन्हा त्या आसपासच्या २ घाटवाटा उरकणं भाग होतं.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">२ दिवस नकाशे गिरवून २ घाटवाटांची
शिवण करायचं ठरलं. उन्हाळा असल्याने जास्त कुणी ट्रेकला जात नाही, येतो म्हणाणारे येत
नाहीत आणि जाणारे सांगत नाहीत. मीही काही जास्त विचारपूस केली नाही, बहुतेकांचा नकार
साहजिक होता. कसंय ना 'माहीत असताना पंधरा दिवस वापरलेल्या मोज्याला "वास येतोय
का?" असा प्रश्न विचारु नये, विचारलाच तर वास घेऊ नये, वास घेतलाच तर तिथं थांबून
काशी करू नये.' दुधाची तहान ताकावर भागवायला लागू नये म्हणून सोलोचा प्लॅन आखला.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हौशी गडी - यतिनशी चर्चा
करुन खेतोबा घाट आणि कौल्याच्या धारेचा प्लॅन फायनल केला. शनिवारी ऑफिसमध्ये नसलेलं
काम संपवून वेळेत घर गाठलं. (ह्या ब्लॉगमध्ये म्यानिजरच्या नावानं खडे फोडले नाहियेत
हो). मेडिकीट, टॉर्च, अर्धा डझन केळी, ३ संत्री, १ लिटर ताक, १ चिक्कीचा छोटा तोटा,
२० पारलेच्या गोळ्या, ५ लिटर पाणी घेऊन मी बाईक वर निघालो. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">प्लॅन असा होता की बाईक आंबिवलीत
ठेवायची.. मुंबईकरांनो हे आंबिवली शहाडजवळचं आंबिवली नव्हे. असेही महाभाग असतात. एकदा
प्रितीनं एक किस्सा सांगितला होता, त्यात ती रसाळ-सुमार-महिपतजवळच्या वडगावबद्दल सांगत
होती, एक भरकटलेला पुणेरी नग बिनधास्त विचारून गेला, "वडगाव शेरी की वडगाव बुद्रुक?"
आता करं जोडण्याव्यतिरिक्त काय करावं कळेना. बर, प्लॅन असा होता की आंबिवलीत बाईक ठेवून
जमरुंगच्या कामतपाड्याला ११ नंबरच्या बसने जायचं. शिडीनं मधल्या पदरात जायचं, तिथून
खेतोबा घाट चढायचा, पुढं भूताच्या माळानं पदऱ्याच्या वाडीकडे यायचं, गावाकडे न उतरता
उजवीकडे नाखिंडीकडे यायचं, नाखिंड किंवा कौल्याच्या धारेनं खाली पेठाच्या वाडीत यायचं,
तिथनं आंबिवली. लांबलचक पण सोपा प्लॅन. कर्जतजवळ जायचं असल्याने विशेष अंतर नव्हतं.
कडावजवळ रस्त्यात काहीतरी गुंडाळी करून बसलं होतं. पटकन गाडी थांबवाली, टॉर्च काढला
आणि नीट पाहिलं. २ घोणस. पहिल्याच बॉलवर चौका! मागच्या मिनीबसला थांबवलं समोरच्या २
बाईक वाल्यांना थांबवलं आणि काठीनं ढकलत-ढकलत दोन्ही महाशयांना रस्त्यावरुन सरकावलं
आणि प्रवास पुढे सुरु झाला.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आंबिवलीत पोहोचलो तेव्हा
२ वाजले होते. एका हॉटेलापाशी गाडी ठेवली आणि त्या दादाला सांगितलं की मी जातोय, उद्या
येईन. जमरुंगात कुणा एका रेतीवाल्याचं लगिन असल्याचं त्यानं सांगितलं तसं मी तिथंच
खाट धरली, उगाच रेतीवाल्याच्या अन् रिक्षावाल्याच्या नादात (?!) कामावर जायला उशीर
व्ह्यायचा. 'करायचंय ते कर पण मला झोपू दे' अशा काहिशा आविर्भावात त्यानं लाईटीच्या
बटणाला काठी मारून बंद केलं. सकाळी कसायाच्या आवारातल्या कोंबड्यानं त्याच्या यमाला
आवाज दिला. प्रातःविधी उरकून निघूपर्यंत त्यानं कोंबड्याचं तोरण लावलं होतं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आंबिवली ते जमरुंग अंदाजे
४ किमी आणि पुढे कामतपाडा २ किमी अशी मॉर्निंग परेड होणार होती, झाली. कामतपाड्यात
वाजंत्रीनं जाऊ की शिडीनं जाऊ ते विचारून घेतलं. गावातल्या थोरल्यांनी शिडी, वाजंत्री
आणि नाखिंड अशा सगळ्या वाटा दाखवून दिल्या, आणि वाटा चुकणाऱ्यातला असशील तर शिडीनं
जा, वाटेवर असून उगाच धडपडणारा असशील तर वाजंत्रीनं जा असा सल्ला दिला. दोन्ही नॉट
ऍप्लीकेबल म्हणून मी आपला शिडीकडे निघालो. समोर दिसणाऱ्या जामरुंगच्या डिग्ग्याकडे
बघत त्या अलिकडची सोंड चढलो. मग लागलेल्या कुरणातून ला डावीकडून वळसा घालत मागं पोहोचलो.
आता कारवीतून वाट जराशी उजवीकडे पदरावर चढू लागली. तिथं धापा टाकून जिभ बाहेर येवून
पार कुत्रा झाला. पारलेची गोळी जिभेवर ठेवून पुन्हा चढाई सुरु केली. चघळून गोळी चकोट
होण्याआधीच पहिली शिडी लागली. ती चढून मग डावीकडे हातभर ट्रॅवेर्स करून पुढे वर चढलो.
अजुन एक शिडी, पहिल्यापेक्षा लहान आणि विचित्र. ती चढून गेलो की ३० फुट स्क्र्अँबल
केलं आणि पठरावर पोहोचलो. तिथं पठारावर आधी वस्ती होती, आता नाहीये. उत्पन्नाचे पर्यायी
मार्ग गवसल्यानं हल्ली एकतर पदरावरच्या वस्त्या विस्थापित होत आहेत नाहीतर त्याचा
'निवांत'पणा नाहिसा होताना दिसत आहे, आणि त्यात वावगं वाटण्यासारखं काही नाही, आणि
त्या लोकांची चूक मुळीच नाही. प्रगती आणि सोई कुणाला नको आहेत? आपण आज कितीही हौशीनं
एखाद्या पदऱ्याच्या वस्तीत एक रात्र मुक्कामी राहिलो तरी उद्या फोटो फेसबुकवर टाकायला
आणि मला हा ब्लॉग पोस्ट करायला खाली यावसं वाटेलच की. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">अगदी ह्याच विचारात वस्तीच्या
पडक्या चौकटीचे फोटो काढून मी पुढे निघालो. खेतोबा उतरून आलेली पायवाट वस्तीपाशी आली
असणार म्हणून मळलेल्या वाटेनं जाऊ असा विचार केला. जमरुंगच्या दिशेला पाठ करून वस्तीकडे
पाहिलं असता वाट थोडी उजवीकडून जाते असा मला अंदाज होता, अगदी तसंच करून मी मधल्या
जंगलात शिरलो. पाचच मिनिटांत समोरनं एक वाट आली आणि डावीकडे एक वाट वळाली. टुना-टुना
उड्या मारत मी डावीकडे चढायला सुरु केलं. ५ मिनिटं वर आल्यावर खेतोबाला खेटून असलेला
कडा दिसला आणि मागे पाहिलं असता वाजंत्री जिथं वर येते ती जागा दिसली. वाट योग्य असल्याची
खात्री झाली. यतिननं सांगितलं होतं ते अगदी तंतोतंत जुळलं होतं. वाह रे गड्या!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">जसजसा वर चढत होतो, उजवीकडे
कडा जवळ येत होता, तसतशी हवा गार झाली, पायाखाली आधी माती, मग गोटे आणि मग धोंडे आले.
कडा बाजूला आल्यावर वाट सोडून कड्याजवळ जाण्याचा मोह काही आवरला नाही. माकडं नसल्याची
खात्री करून कड्याच्या पोटाशी बसकण मारली. पहिलाच ब्रेक असल्यानं पाण्यापाठोपाठ एक
केळं पोटात ढकलून दिलं. </span></span><span style="color: #222222; font-family: "Baloo 2"; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">पटापट वर आल्यानं घाई नव्हती, त्यात आत्ताशी कुठे
९ वाजले होते. मग निवांत बसलोच होतो तर एक गाणं ऐकून घेतलं.</span><div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /> How many years can a mountain exist,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Before it is washed to the sea?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Yes, and how many years can some people exist,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Before they're allowed to be free?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Yes, and how many times can a man turn his
head,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">And pretend that he just doesn't see?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">The answer, my friend, is blowin' in the wind, </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">The
answer is blowin' in the wind.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Yes, and how many times must a man look up,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Before he can see the sky?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Yes, and how many ears must one man have,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Before he can hear people cry?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Yes, and how many deaths will it take 'til he
knows,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">That too many people have died?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">The answer, my friend, is blowin' in the wind, </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">The
answer is blowin' in the wind.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<i><span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Lyrics: Bob Dylan, Singer: Bob
Dylan, Album: The Freewheelin' Bob Dylan (1963)<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br />
एकच गाणं ऐकलं आणि पुन्हा हेडफोन गुंडाळून
आत ठेवून दिले, सिपरमधून पाण्याचे २ घोट ओढले आणि चढाई सुरु केली. वाट मळलेली आणि सावलीत
असल्याने चढायला विशेष त्रास होत नव्हता. त्यात ऊन वाढायच्या आत मी पठारावर आल्यानं
दमट हवा नव्हती. उन्हात दमट हवेत मोठे घाट चढताना जो काही छळ होतो ते सांगायची गरजच
नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br />
घाट पाहता क्षणीच भयंकर आवडला होता. सणसणीत
कडा आणि त्या कड्याला लागून एक हलकीशी धार. त्या धारेवर ही वाट. सह्याद्रीत असे अनेक
अजब-गजब प्रकार केलेत. ज्यानं वाट काढली असेल त्याला कोपऱ्यातनं नमस्कार.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br />
घाट चढून माथ्यावर पोहोचलो तेव्हा ९.३०
वाजले होते. समोर जंगल आणि डावीकडे कड्यापाशीच खेतोबाचं मंदिर. नास्तिक असलो तरीही
मला अशी ही डोंगरदऱ्यातली मंदिरं पाहत राहाविशी वाटतात, ह्यांना व्यावसायिकतेचा गंध
नसतो अजिबात. नशीबाने येळवलीचे (येरवळ) बाणेरे आजोबा आपल्या २ नातवांना घेऊन तिथं आले
होते. एकटाच असल्यानं त्यांनी जरा करड्या शब्दातच उजळणी घेतली, पण नंतर खंडू दादांची
ओळख सांगितल्यावर त्यांनी लागलीच त्यांच्या जवळचा देवाला फोडलेला नारळ खायला दिला.
मी ही त्यांच्या नातवांना गोळ्या देऊन आपलंसं केलं की स्वारी खुश.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br />
आजोबा: "आता मी वाट दाखिवतो तिथंनं सरल जायचं, वाडीत नगं जाऊस, पंचक्कीला उजवीकडं
जायाचं आणि नढ्यानं खाली उतरायचं."<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br />
मी: "मग ती नाखिंडीची वाट झाली की."<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br />
आजोबा: "तुला आंबे खायचेत नव्हं, त्ये कौल्याला न्हाईत. कौल्याला लै ऊन आता, झाडं
भी न्हाईत."<br />
<br />
आजोबांचं म्हणणं खरं होतं. कौल्याच्या
धारेनं उतरताना गुढघ्याच्या वाट्या करकरल्या असत्या, त्यापेक्षा नाखिंडीची वाट कधीही
सोयीची होती. दोन्ही वाटा तसंही एकाच पदरात येतात.<br />
साधारण १०.३० वाजता आजोबांसोबतच निघालो आणि सावळे-भीमाशंकर वाटेवर मी उजवीकडे वळालो,
आजोबा येळवलीकडे निघुन गेले.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br />
<br />
इथून थेट लोणावळापर्यंतचा प्रदेश मी य
वेळा भटकल्यानं ठरवून सुद्धा हरवणं अशक्य होतं. त्यामुळे फक्त नजर भिरकवत चालणे हा
एकच उद्योग होता, त्यात मला पठारांवर भटकायला प्रचंड आवडतं. हातातली काठी दामटवत डिजेल
इंजिन जे निघालं, ते मधल्या कड्याशी एकदा डोकावून, भरपेट करवंदं खात बरोबर दीड तासात
म्हणजे १२ ला नेढ्या समोरच्या झाडाखाली जाऊन थांबलं. त्याआधी त्या कच्च्या रस्त्याच्या
अलीकडे जे काही बांधकाम चालू आहे ते पाहिलं. दर खेपेला पाहतोय ते वाढतच जातंय. तिथे
एक इसम भेटला. त्याला विचारलं की हा नेमका प्रकार काय आहे, तर त्यानं खुलासा केला की
फॉरेस्ट डिपार्टमेंटचा हा तुकडा बळकावून तिथं आता कोणतं तरी मंदिर होत आहे. जुन्या
मंदिराचा जिर्णोद्धार करत आहेत की डायरेक्ट नवा गडी नव राज्य चालू आहे माहीत नाही.
तसंही तिथली परिस्थिती हाताबहेर गेल्यात जमा आहे. विंडमिल्ससाठी रस्ता, आणि आता तर
कुसूर जवळून तो कर्जत-भीमशंकर रस्ता थेट जंगल फाडत जाणार आहे. म्हणजे नंतर इथं न फिरकलेलं
बरं. खेदजनक असलं तरी डेवलपमेंटच्या नावाखाली खपतंय ह्याला आपण काही करू शकत नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br />थॅंक्स टू द डेवलपमेंट, घोटाभर मातीतून
थपथप माती उडवत उन्हात चालत यावं लागलं. बूट लाल झाले होते. आता ऊन चांगलंच जाणवत
होतं. निवांत जागा होती म्हणून तिथंच जेवण उरकायचा मानस होता, पण वारा पडलेला असल्यानं
मी मागल्या बाजूस जाऊन जेवायचं ठरवलं.<br />
<br />जरा नीट न्याहाळलं आणि गावाकडून वर आलेली
वाट दिसली. २ च मिनिटांत ती वाट रस्ता सोडून उजवीकडे कारवीत शिरली. त्या वाटेनं नेढ्याच्या
मागे जाणं शक्य होतं. तिथं जरा पुढे गेलो आणि एक वाट उजवीकडे कारवीत उतरली. ती वाट
नाखिंडीची नाही हे मला नक्की माहीत होतं. तिच्यावर फक्त एकदा नजर टाकली आणि वाटेला
लागलो. थोडं पुढे डावीकडे आलो, उजवीकडे दरी, त्या पल्याड कोथळीगड आणि डावीकडे नेढं.
तसाच पुढे चालत आलो, उजवीकडे कड्याशी डोकावलं, खाली पाण्याचं टाकं! थोडा वळसा टाकून
केकताड्याच्या बाजूनं टाक्यापाशी पोहोचलो. गार पाणी! आधी पाण्यानं पोटाचा टँकर भरला
आणि ५ मिनिट तिथंच बसून राहिलो. टाक्यापासून पुढे वाट उतरत नव्हती. मग परत वर आलो,
सावली हेरली आणि बसलो.<br />
<br />खाली कोथळीगडावर लोकांचं आगळंच ऍडवेंचर
चालू होतं. त्यांची बोंबाबोंब आणि एका ए-ओ कॉलला आपल्या-परक्या १०० जणांचा रिप्लाय
म्हणजे त्या ऍडवेंचरचाच एक भाग. केळी आणि संत्री खाऊन पोटोबा शांत केला आणि सोबत ३
लीटर पाणी असल्याची खात्री करून नाखिंडीच्या वाटेची सुरुवात पाहून घेतली. पण मग आलोच
आहोत तर कौल्याच्या तोंडाशी जाऊन येऊ म्हणून तसाच पुढे गेलो. अगदी ५-७ मिनिटाच्या चालीवर
कौल्याच्या धारेची सुरुवात होती. ती पाहिली आणि पुन्हा नाखिंडीच्या वाटेशी आलो. पायपीट
बरीच झाली असली तरी अजुन निम्मा ट्रेक बाकी आहे ह्या विचारांती नाखिंडीची वाट उतरायला
सुरुवात केली तेव्हा १.३० वाजले होते.<br />
<br />
वाटेत सुरुवातीला थोडा तीव्र उतार आणि
मग एका छोट्या कातळाच्या बाजूला आलो, वाट डावीकडे वळते तिथं उजवीकडे छोटी नैसर्गिक
(?) गुहा दिसली. मध्ये थोडी पडझड झाली असल्यानं आणि मुळात मला आळस आला असल्यानं मी
काही तिथं गेलो नाही. आज रिग्रेट करतोय की तेव्हाच पाहायला हवं होतं जाऊन. असो, तर
मी तसाच खाली उतरत गेलो आणि मधल्या पट्टयात अचानक एका जागी येऊन थबकलो. नजर जाईल तिथे
आंबे पडले होते. जवळपास अर्धा तास मी काही तिथून हललो नाही. GPS ट्रॅकवर उगा कुरडया
येऊ नयेत म्हणून सॅक आणि मोबाईल झाडाखाली ठेवले. घरी नेण्यासाठी पण पिशवी भरेस्तोवर
आंबे आणि कैऱ्या भरल्या आणि मग ओझं घेऊन निघालो. तरी रानमेव्यावर ताव मारणं चालूच होतं.<br />
<br />
ही घाटवाट तशी बऱ्यापैकी वापरात असल्यानं
मळलेली आहे, हरवण्याची शक्यता कमीच. डाव्या बाजूला एक सोंड सोडून पलीकडे कौल्याची धार
उतरत होती.<br />
साधारणतः २.१५ ला मी कोथळी गडाच्या पदरात उतरलो. खाली येताच एक वाट उजवीकडे उतरली,
जी कामतपाड्यात जात असावी. आजून २ मिनिटं चाललो आणि कौल्याच्या धारेची वाट येऊन मिळाली.
तसंच पुढे चालत पेठच्या पोटाशी जी वाडी आहे तिथं आलो.<br />
कोथळीगडावर त्या उन्हात अन् मुळात गर्दीत जाण्याइतपत माझी हिंमतच नव्हती. उगाच उभ्या
उंटिणीचा मुका घ्यायला मी वेडा नाही, म्हणून मी गपगुमान आंबि वलीची वाट धरली. वाटेवर
मधल्या खिंडीशी एक दादा भेटला, त्यानं गप्पा मारता-मारता त्या भागातल्या अनेक गजब वाटा
सांगितल्या. एका संत्रीत तो आपला दोस्त झाला. तसंही 'संत्र्या'चं नातं पटकन जुळतं.
त्याच्याशीच गप्पा मारत पाऊण तासात आंबिवलीत पोहोचलो तेव्हा ३.३० वाजले होते. </span><span style="color: #222222; font-family: "Baloo 2"; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">गाडी
काढून घरी पोहोचलो तेव्हा ५ वाजले होते, ट्रेक वेळेत झाल्याने सोसायटीत बॉक्सच्या ४
मॅच खेळणं शक्य झालं.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div><div class="MsoNormal"><span style="color: #222222; font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;"><span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी हे असंख्य वेळा ऐकलं आहे कि ट्रेकिंग हे एकट्यानं नसावंच, त्रिकुट-चौकट तर असावीच. ह्या ट्रेकच ही तसं म्हणता येईल. उतरताना किंवा चढताना पडला असतास तर काय? वाटेत काही चावलं असतं तर काय? मग नेटवर्क नसतं तर काय? हे करून मिळालं तरी काय? आणि असंख्य तत्सम प्रश्न. खरं सांगायचं झालं तरं हे प्रश्न काहींना हा ब्लॉग वाचल्यावर पडू शकतात, फरक एवढाच आहे कि हे प्रश्न मला ट्रेक सुरु करायच्या आधी पडतात, आणि होय, तरीही मी जातो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'का?' ह्या प्रश्नाची बरीच उत्तरं आहेत.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'नाही गेलास तर नाही का चालणार?' ह्याचं एकचं उत्तर : नाही चालणार!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'पुन्हा जाशील का?' ह्याचं उत्तर माझ्याकडं पण नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हं, माझ्या सोलो ट्रेक बद्दल तुम्हाला काही आक्षेप असेल तर तसं सौम्य आणि तुम्हालाच शोभेल अश्या शब्दात वैयक्तिक संदेशाद्वारे सांगा, चर्चा करू. उद्धटपणे व्यक्त केलेल्या मताला किंवा टीकेला मधले बोट किंवा आरसा दाखवण्यात येईल.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0px;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">I do not intend to motivate/discourage anyone from trekking/solo-trekking. I believe this and every other trek has taught me a handful of things. I simply don't expect anyone to pack his/her sack and set off to a solo trek after reading this or any of my blogs.</span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-1937370003185234582015-11-15T08:17:00.001-08:002021-07-18T05:51:40.728-07:00भिकनाळ आणि पालखीची वाट<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-size: 14px; line-height: 23px; margin: 1px;">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हिवाळ्यात
जवळपास सगळेच वीकेंड सत्कारणी लागल्यानं मी आधीच खूश होतो. अमूक-तमूक ट्रेनिंगच्या
कारणानं प्रिती १५ दिवसासाठी पुण्यात आली होती. साहजिकच भेट झाली. मी आपला निवांत पुणे
शहरातल्या माझ्या सर्वात लाडक्या भागात म्हणजे कर्वे रोडच्या सुजाताची सिताफळ मस्तानी
नरड्यातून खाली जातानाचा आंनद घेत होतो आणि अचानक प्रितीनं पिलू सोडलं: "ह्या
वीकेंडला भिकनाळ आणि फडताड करायचा? राजस आणि यज्ञेश येतील गाडी घेऊन."<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">विचारात
एवढा गुंतलो की उरलेली मस्तानी कधी संपली ते कळलं नाही आणि स्ट्रॉचा फुर्रर्रर आवाज
आला तेव्हा कुठं खऱ्या अर्थानं विचारमंथन सुरु केलं. फडताड हे नाव काही माझ्यासाठी
आणि तिच्यासाठी नवीन नव्हतं. २००८ मध्ये एकदा स्टुडिओतल्या संजय काकाकडे असताना दिवकरच्या
तोंडी हे नाव ऐकलं होतं. छातीत धडकी भरावी असा तो ट्रेक हे ऐकूनच होतो. एकंदरच कळून
चुकलं की जायचंय तर तयारीने जावं लागेल. तसं म्हणलं तर आमच्यासोबत जो एक गडी येणार
होता त्यानं हा ट्रेक केला होता, त्यामुळे एकदा त्याच्याशी चर्चा करून प्लॅन करायला
हरकत नव्हती. पण मग त्यानं प्लॅन ऐकायच्या आधीच माघार घेतली. कुणाच्या पोटात दुखलं
तर दुखू दे, जे होईल ते बघू म्हणून आम्ही प्लॅन कायम ठेवला. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">शुक्रवारी
संध्याकाळी भेटून मी आणि प्रितीनं खाण्याचं सामान गोळा केलं आणि ठरल्याप्रमाणं राजस
आणि यज्ञेश रात्री कारने पुण्याला आले. ट्रेक तसा अवघड म्हणून ते येताना सोबत सगळं
इक्विपमेंट घेऊनच आले होते. पौड रोडपाशी प्रितीला पिकअप करून ते सगळे मला कात्रजच्या
नाक्यावर भेटले. यज्ञेशशी माझी नीट ओळख करून देईपर्यंत आम्ही चेलाडीला पोहोचलो. राजसला
थोडा आराम मिळावा म्हणून चेलाडीपासून प्रितीनं गाडी चालवायला घेतली. 'झोपेची वेळ +
थंडी + वेल्ह्यापर्यंत ठिकठाक असा रस्ता' ह्या सगळ्या सॉर्टेड-आऊट गोष्टींना मात देणारी
प्रितीची ड्रायविंग! डोळा अजिबातच लागला नाही. हसत-खिदळत वेल्ह्यात पोहोचलो तेव्हा
पहाट झाली होती. गावात कुस्तीची स्पर्धा असल्यानं आदल्या रात्री चपटी न लावलेले सगळे
जागे झाले होते, त्यामुळं आम्हालाच उशीर झाल्यागत वाटत होतं, पण आम्ही गडबड करणाऱ्यातले
नाही. आम्ही काही तासभर तिथून हललो नाही. चहा आणि क्रिमरोल पोटात कोंबून आम्ही पुढं
निघालो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आता गाडी
राजस चालवत होता. कानंद खिंडीजवळ झालेलं स्वर्गीय नर्तकाचं दर्शन, अभेद्य दिसणारा तोरणा,
हवेतला गारवा आणि चांडाळ चौकडी.. सगळं काही मनासारखं. गाडी 5 मिनिट बाजूला थांबवून
विशेष वटवट न करता आम्ही सगळेच निःशब्द होऊन निसर्गाची ती उधळण टिपत होतो. उगाच ट्रेक
मारणं, घाटवाट उडवणं असल्या गप्पा नाहीत, घड्याळाशी स्पर्धा नाही. पासली फाट्याच्या
नंतर अतिशय सुमार अश्या रस्त्यानं गाडी जपून चालवत आम्ही कुसरपेठेत आलो. एका जीपमध्ये
गावातली चिल्लर पार्टी रंगबिरंगी कपडे घालून बसली होती. वेल्ह्याच्या जत्रेत जायची
उत्सुकता त्यांच्यात दिसत होती. एरवी गुरापाठी बिनधास्त भटकणारी, झाडाच्या अंगाखांद्यावर
खेळणारी किंवा शहरातली पोरं कायम वंचित राहतील असे ना-ना प्रकारचे खेळ खेळताना दिसणारी
ही कारटी आज पावडर फासून, तयार होऊन जाताना किती वेगळी वाटत होती. गावतल्या थोरल्या
मंडळींना विचारुन सावलीच्या जागी गाडी ठेवली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">कुसरपेठेतून
भिकनाळेचा साधारण अंदाज मला होता, तरी आम्ही गावात थोडी चौकशी केलीच. फाटक्या आणण्यासाठी
मावशी त्याच बाजूला निघाल्या होत्या, मग आम्ही त्यांच्यासोबतच निघालो. सिंगापुरच्या
दिशेनं थोडं पुढे जाऊन धुत्या हाताला वळलात की एक पत्र्याचं खोपटं दिसतं, त्याच्या
समोरच एक विहीर-वजा-डबकं खोदलं आहे. पाणी पिण्यालायक आहे, तिथंच प्रवासात संपलेल्या
बाटल्या भरून आम्ही चालु लागलो. कोवळ्या उन्हामुळं गारठा जरा कमी झाला होता. छाताड काढून उभा असलेला लिंगाणा, त्यापल्याड इंचभर
डोकं वर काढून मिरवणारं रायलिंग, समोरच्या बाजूला रायगड, अन् नजर थोडी डावीकडे भिरकवली
की रानापलीकडं आ वासून बसलेल्या भिकनाळेचा कडा दिसायला लागला. उजव्या हाताला थोडं पुढे
पोटाशी आग्या नाळ. पुढे ती बैलगाडीची चाकोरी सोडून डावीकडे वर कारवीत शिरलो, अन् मग
तसंच दरी डावीकडे ठेवून सोंडेवर चालत गेलो. साधारणतः 35-40 मिनिटं तशी विशेष चढण नसलेल्या
सोंडेवर पायपीट केल्यावर उजवीकडल्या कारवीच्या दाट जाळीमागे फडताड कडून येणाऱ्या वाटेजवळ
मावशींने आम्हाला सोडलं आणि त्या माघारी गेल्या.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी त्या
जागी दीड-एक वर्षांपूर्वी आलो होतो. समोरच कड्यापलीकडे भिकनाळ आणि तिच्या तोंडाशी असलेली
दाट कारवी. घसा ओला करून आम्ही परत डावीकडे कारवीत शिरलो. एका ढोरवाटेवर थोडं उतरून
एका छोट्या आणि कोरड्या मिऱ्यापाशी येऊन थांबलो. नाळीच्या तोंडाशी तर आलो होतो पण आत
शिरायला वाट मिळते का हे पाहायचं होतं. प्रिती आणि यज्ञेश थोडं पुढे पाहायला गेले आणि
मी आणि राजस कारवीत शिरलो. दोनच मिनिटांत कारवीत शिरलो. दोनच मिनिटांत कारवी ओलांडून
नाळेच्या तोंडाशी पोहोचलो आणि प्रिती आणि यज्ञेशला हाळी दिली, मग तसे ते दोघेही हजर
झाले.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पोटातल्या
कावळ्यांचा ऑपेरा ऐकू यायच्या आत वाटेच्या सुरुवातीलाच बूड टेकवायला सोयीस्कर अशी सावली
पाहुन नाश्ता करून घ्यायचा ठराव बिनविरोध मंजूर झाला. तितक्यात चान्स पाहून मी तोट्या
उघडून धारातीर्थी पडून आलो. मग ब्रेड, बिस्किट, चिवड्या पाठोपाठ खजूर पोटात ढकलले आणि
आम्ही निघालो. तासभर कधी आणि कसा गेला ते कळलंच नाही, पण मग उत्तराभिमुख असल्यानं नाळेत
दिवसभर सावली राहणार हे साहजिक होतं, आणि जमेची बाजू अशी होती की आजचा मुक्काम पणदेरी
गावात होता, त्यामुळे वेळेचं विशेष बंधन नव्हतं. उगाच हायामारी करत उड्या मारत जाणे
हा प्लॅनच नव्हता. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'एकच
पायवाट' असं काही कौतुकास्पद प्रकरण ते नव्हतंच. उन्हाळ्यातही चिवटपणे तग धरून असलेली
बोचरी झुडपी आणि निसटणारे दगड ह्यातनं वाट काढत, अनेकदा मिसकॉल देत आम्ही खाली उतरत
होतो. बूटाच्या तोंडाशी, मोज्याच्या लोकरात, पॅंटच्या पायाशी अडकणारी रावणं आणि काटाळं
झटकत साधारण अर्ध्या तासात आम्ही एका मोठ्या धोंड्यापाशी आलो. त्या पलिकडची उडी पाहता
मी आणि यज्ञेश पाठीवरून काढून सॅक खाली ठेवली, आणि रोप आणि बाकीचं सामान बाहेर काढलं.
थोडं वरच्या बाजूला रोप बांधायला योग्य जागा पाहून आम्ही रोप बांधला आणि यज्ञेशला खाली
सोडलं. त्या पाठोपाठ राजस आणि प्रिती मग मी. पॅच संपतो तिथंच कोपऱ्यात एक माणूस पद्धतशीर
फेरी मारून येईल एवढी नैसर्गिक गुहा आहे. ती गुहा म्हणजे वटवाघुळांचं आगार! ब्याटम्यानमधल्या
बेल भौ सारखं आम्ही डोकं खाली वाकवून रोप गूंडाळून बॅगेत भरला आणि निघालो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">जसं थोडं
खाली आलो तशी नाळ रुंद झाली. झाडी-काटकी वाढली, तरी उतार काही मंदावेना. तसंच टप्पे
उतरत आम्ही खाली येऊ लागलो. वाटेत एका ठिकाणी थबकलो. समोर उडी टाकायला 60 फूटाचा कडा,
आणि इथं पडी टाकायला मस्त सावली! मग टेकायला छानशी सावली हेरली आणि बसलो. उदरभरणाचा
कार्यक्रम उरकण्यात आला. ते 'वदनी कवळ घेता' राहिलं बाजूला आणि आमच्या पैजा चालु झाल्या
त्या समोरच्या नाळेवर. मी ठाम होतो पाहुनच की त्यात वाट असणार! समोरच्या अभेद्य वाटणाऱ्या
कड्याला माणसाच्या अचाट इच्छाशक्तीनं कुठंतरी भेद दिला असावा असं वाटत होतं. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पोळ्या,
लसुण-शेंगादाण्याची चटणी, दही, गोडलिंबू आणि खजूराचं लोणचं आणि मग त्यावर गूळ-खवा पोळी असं जेवण आणि मग त्यावर ताक असं सगळं
पोटात ढकलल्यावर आमची आळशी गाढवं झाली. बॅगेला पाठ टेकवून आम्ही परत नाळ चर्चेत आणली. यज्ञेश आणि माझं एकच म्हणणं: वाट असणार, वर एखादा
पॅच असणार. प्रिती, राजस् आणि यज्ञेशचं मत असं होतं की खाली जाऊ, गावात थोडी विचारपूस
करू म्हणजे नक्की काय ते कळेल. आता खाली जाण्याचा मार्ग शोधणं गरजेचं होतं. मी उजवीकडे
शिरलो तर यज्ञेश एक टप्पा उतरून खाली गेला. बराच आटापिटा केल्यावर सुद्धा मला वरून
वाट मिळाली नाही. मग यज्ञेशने आम्हाला हाक दिली आणि आम्ही तिघे तो टप्पा उतरून यज्ञेशपर्यंत
गेलो. उजवीकडे दिसणाऱ्या कड्याखालच्या घळीत आम्ही पोहोचलो. वाट शोधायला गेल्यावर कारवी
आणि ऊन्हामुळे जो काही छळ झाला होता त्यानंतर मोकळ्या घळीत येऊन हायसं वाटलं. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पुढे
गावात पोहोचणं काही विशेष अवघड नसलं तरी बराच डिसेंट बाकी होता. मग विशेष घाई न करता
आम्ही निवांत खाली उतरत गेलो. नाळेत असल्याने इथे-तिथे भरकटण्याचा प्रश्नच नव्हता.
थोडं पुढे राहून मी आपला सुपर मारिओ खेळाल्यागत उड्या मारत मारत सावली हेरायचो आणि
डुलकी काढायचो. जसं खाली आलो तसं मग आम्ही अजूनच निवांत झालो. मध्येच एका ठिकाणी एकाच
कुटुंबाची वस्ती लागली. हे लोक सगळ्यात बेकार. एकाच पट्टयातली झाडं उभीच्या उभी तोडतात,
पेटवतात आणि त्यावर माती-वाळू दाबून धूर करतात. त्यातनं कोळसा होतो. जंगलातले अख्खेच्या
अख्खे पट्टे गायब करणारे हे लोक. सद्यपरिस्थिती पाहता डोमेस्टिक मागणीसाठी जीवंत झाडातून
असा कोळसा काढणं पर्यावरणाच्या आणि विशेषतः वन्यजीवासाठी किती नुकसानदायी आहे, तसंच
ते कितपत महाग पडेल हे सांगायची गरज नाहीये. त्यांना उचक्या देत आम्ही तासाभारात पणदेरी
गावाशी पोहोचलो. ५.३० च्या सुमारास पोहोचल्यानं शेताची कामं संपवून गावाबाहेर निवांत
बसलेला बळीराजा. त्यांच्याशी वाटेबद्दल विचारपूस केली आणि भिकनाळेतून दिसलेल्या 'त्या'
वाटेवर शिक्कामोर्तब झालं. गावात क्रिकेट खेळत
असणाऱ्या पोरांमध्ये जाऊन चार पट्टे फिरवायचा मोह आवरून मी आणि यज्ञेश सरपंचांच्या
घराकडे निघालो. त्यांनीही वाट असल्याच्या दाव्याला दुजोरा दिला. शाळेत मुक्कामाची परवानगी
घेऊन आम्ही पुन्हा उरलेल्या दोन कारटयांपाशी आलो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">बदललेल्या
प्लॅननुसार आम्ही पालखीच्या नाळेनं वर जायचं ठरवलं. कोळसेवाल्यांच्या वस्तीपर्यंत कालच्याच
वाटेने जायचं होतं. कोरड्या नाळेतून जाताना गुढघ्याच्या वाट्या करकरतात आणि मांड्या
बोंबलतात. म्हणून तिथून पुढे नाळेनं वर जाण्याऐवजी आम्ही डावीकडल्या सोंडेवर चढून मधल्या
पट्टयातल्या जंगलातून त्या छोट्या धारेवर चढायचं ठरवलं. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">कोळसेवाल्यांच्या
वस्तीपाशी वर जायची वाट विचारली असता त्यांच्यातला एक दादा थोडं वर वाट दाखवायला आला.
पुसट अशी ती पाऊल वाट. दादाच्या सांगण्यानुसार तीच वाट फडताडला जाण्यासाठीही वापरली
जाऊ शकते हे कळल्यावर त्यांना ती ही वाट विचारून घेतली. कातळकड्याच्या खाली मधल्या
गचपणात उजवीकडे वळालो. डुकराच्या शिकारीसाठी केलेला चर ओलांडण्यासाठी बरेच द्राविडी
प्राणायाम करावे लागले. ते करून आम्ही पदरातल्या रानात शिरलो. इंजिन आधीच तापलेलं असल्यानं
आणि त्यात तिथं दाट पण उंच झाडी असल्यानं तो सुखद पट्टा पार करायला विशेष वेळ लागला
नाही. त्यात तिथं झाडीत एका कारची चावी मिळाल्यानं विशेष वापरात नसली तरी योग्य वाटेवर
असल्याची खात्री झाली. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> रानातून पालखीच्या
नाळेत शिरायची जागा दाखवली आणि दादा खाली निघून गेले. 'वाट' म्हणायला तसं फारसं काही
नव्हतंच तिथे, पण 'वाट' लागायला बरंच काही. भर उन्हात त्या वाटेनं जायचं म्हणजे शिक्षा!
स्क्रीचे दोन खडे पॅच चढून एका झुडपीपाशी आम्ही विसावलो. नरडं ओलं करून पुन्हा निघणं
जीवावर आलं होतं पण तिथं बसून उन्हानं काहिली करून घेण्यात काही हाशिल नव्हतं. मग पुढे
यज्ञेश, मग प्रिती आणि राजस आणि गरजेनुसार मध्ये किंवा शेवटी मी असा कॉन्वॉय वरवर सरकू
लागला. पुढे आणिएक छोटा पॅच आणि दोन एक्सपोज्ड ट्रॅवर्स पार करून आम्ही नाळेत पोहोचलो. नाळेची
लांबी जास्त नसल्याने नाळ कमी खिंड जास्त वाटली ती. बरीच हायामारी करून झाली असल्यानं
आणि वरची झाडी नजरेत आल्यानं आपण वर पोहोचल्यात जमा आहोत असं गृहीत धरलं आणि जेवण उरकायचं
ठरवलं. खिंडीत असल्यानं तिथं सावली होती. जेवणाचा कार्यक्रम गप्पा रंगल्यानं दीड तास
चालला. मी, प्रिती आणि राजस बऱ्याच वर्षांनंतर एकत्र ट्रेक करत होतो, त्यामुळे बरेच
किस्से एक्सचेंज झाले. कसलीच घाई नव्हती. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">शेवटी
४.३० वाजता आम्ही तिथून निघालोच. १५ मिनिट वर चढून आलो आणि जसजसं वर आलो तसतसं एक-एक
करत चार बोटं तोंडात घालायची वेळ आली. समोर ५० फुटाचा अवघड, खडा पॅच. मग मात्र इशारे
झाले की झाला तो टाईमपास पुरेसा आहे, आता कामाला लागा. इथून-तिथून मिथुन झाल्यावर चढायला
योग्य जागा पाहून यज्ञेश वर चढू लागला. यज्ञेशच्या हालचालीतला द्राविडी प्राणायाम पाहता
पॅच तसा अवघड वाटला. जे धरेल ते निसटून हातात येत होतं. यज्ञेश वर पोहोचला आणि त्यानं
रोप लावला. पण यज्ञेश गेला तिथून वर जाणं म्हणजे जरा अवघडच होतं म्हणून मी थोडं बाजूने
जिथं कातळ होता तिथून प्रयत्न केला आणि वर गेलो. हा खटाटोप उरकेपर्यंत अंधारून आलं.
नाळीच्या तोंडाशी उजेड असला तरी अजुन बरंच अंतर कापायचं होतं, आणि बाकीचे दोघे + सामान
वर येतायेता काळोख होणं साहजिक होतं. त्यात उल्हास म्हणजे मी वर आलो तिथं वर रोप बांधायला
जागा नव्हती आणि रोप आहे त्या ठिकाणी ठेवून मी चढलो तसं चढताना जरा गडबड झाली की झोपाळा
झालाच म्हणून समजा. मग मी थोडं खाली उतरून
सेल्फ-अरेस्टसाठी छानशी जागा निवडली आणि रोप फिरवून घेतला जेणेकरून कुणी स्विंग झालंच
तर ते मला कंट्रोल करता येईल आणि बॅगा झपझप ओढता येतील. आधी २ बॅगा वर घेतल्या ज्यात
पाणी + हेडलँप होते. मग प्रिती चढून वर आली आणि राजसने उरलेल्या २ बॅगा वर पाठवल्या.
त्या वर ओढताना आई आठवाली आणि लगेच वाटून गेलं की गंज चढता कामा नये, ह्या असल्या आडवाटेची
सवय असलीच पाहिजे. ओढलेल्या २ बॅगा तिनं वर नेईपर्यंत अंधारात राजस वर आला. सगळा सेट-अप
व्यवस्थित बॅगेत जाईपर्यंत ८ वाजले होते. तसं म्हणावं तर पालखीची वाट झाली होती आणि
आम्ही खुश होतो. थोडी बिस्किटं पोटात ढकलून आम्ही रवाना झालो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">घाटमाथ्यावर
आलो तरी अजुन गंमत बाकी होतीच. रात्री त्या कारवीतल्या गचपणातून कुसरपेठ ते मोठ्या
नाळेच्या वरपर्यंत आलेल्या धारेवर येणं म्हणजे छळ होता. पण मी आधी तिथं वरवरंच ३ वेळा
भटकल्यानं मला नेमकी वाट माहित नसली तरी दिशेचा अंदाज होता. शेवटी अंधारात कारवीच्या
दाट जाळीतून मारामारी करत आम्ही एका सपाटीला आलो. इथून पुढे वाट मला नक्की माहित होती.
मग, दुपारचं खाणं पार जिरलं असल्यानं आम्ही तिथं निवांत बसून खजूरावर ताव मारला. दमछाक
झाल्यासारखं वाटणं स्वाभाविक होतं. उशीर तर झालाच होता, पण आता धावपळ करण्यात काही
हाशील नव्हतं. तसंही असे ट्रेक करताना आपण उगाच घाई करत येण्यात अर्थ नाहीये हे माझं
वैयक्तिक मत. पण मग चारही डोकी एकाच विचाराची असली की घड्याळ पाहत ट्रेक 'मारण्या'पेक्षा
निवांत गप्पा मारत खोल दरीत दिसणाऱ्या टीमटीमत्या लाईट पाहण्यात भरपूर काही हाशील होतं.
आम्ही तसंही पुण्यात पहाटेच जाणार होतो. त्यात चांदोबा पण साथीला होताच. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">रमत-गमत
आदल्या दिवशी सकाळी आलो त्याच धारेवरच्या वाटेनं आम्ही रात्री १२ वाजता कुसरपेठेत आलो.
गाडी काढून मध्ये वाटेत काणंद खिंडीच्या अलीकडे एका छानशा जागी गाडी थांबवून झोप काढली
आणि पहाटे पुण्यात. आता फडताड साठीचा योग येणं गरजेचं झालं होतं.<o:p></o:p></span></span></div>
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br />
</span><div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif;">
<br /></div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-92121717421112873432015-10-12T22:53:00.001-07:002021-07-18T05:53:25.972-07:00एक फसलेला प्लॅन <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी एरवीच एकटा फिरतो. मग त्यातले धोके, नफा-तोटा ह्या सगळ्या
गोष्टींचं चर्वण-कीर्तन झालंय आधीही. माझ्या नशीबानं म्हणा किंवा तोडक्या-मोडक्या अभ्यासानं म्हणा मी आजतागायत कधी
सोलो ट्रेकला अवघड प्रसंगाच्या कात्रीत अडकलो नाहीये आणि त्यात वावगं वाटण्यासारखं
काही नाहीये खरंतर. पण कधी वाट चुकणं कसं महाग पडू शकतं ह्याची परिणीती मला आज ना उद्या
येणारच होती असं म्हणायला हरकत नाहीये.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मुंबईतली नवी नोकरी म्हणजे डोक्याला गंज चढवून कटकट आणणारी होती.
शेत नसणाऱ्यानं उगाच बैल विकत घेऊन दावणीला बांधून ठेवावेत अशी अवस्था. अन् त्यातही
कधी सठी-माशी काम आलंच तर ते असं की 'वाळूत मुतले, न फेस ना पाणी', त्यात उल्हास म्हणजे
फक्त दुसरा आणि चौथा शनिवार सुट्टी आणि त्यात महिन्यात ५ वीकेंड आले की त्या चिकट गुजरात्याचा
फायदा.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">नेमकं तसंच झालं होतं. पाचवा
आणि पहिला वीकेंड निरर्थक पाट्या टाकल्यावर डोक्याचा आणि मनाचा प्रोटोकॉल गंडल्यासारखं
वाटायला लागलं. पावसाआधी येणाऱ्या ढगांची बातमी ऐकून मनावरचं मळभ दूर करायची कूणकूण
लागली. साहजिकच सोलो ट्रेकचा प्लॅन शिजला.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">संथ टिकटिक करत तो शनिवारचा दिवस पुढे सरकला. 'बैल गेला, झोपा
केला' करत पूर्ण दिवस चकाट्या पिटल्यावर, जोरात लागावी अन् नेमकं नाड्याला गाठ बसावी
तसं ६ नंतर म्यानिजरला त्याचा हुद्दा गवासला. ऑसिलोस्कोप घेऊन माझ्या समोर हजर. त्याचं
जोडं त्याच्या गळ्यात बांधून 'बाप दाखव नाहीतर श्राद्ध घाल' ह्या आविर्भावात हापिसातून
निघालो ते म्यानिजरला त्याचे पितर आठवूनच.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">इथंच उशीर झाल्यानं पुढच्या सगळ्या प्लॅनला खो बसला होता. गाड्या
कोंडून पडलेल्या प्रत्येक चौकात म्यानिजरला उचक्या देत तासाभरात कांजूरला पोहोचलो.
लोकलमध्ये लोंबकळत घर गाठलं. विशेष सामान वागवायचं नसल्यानं बॅग पटकन भरली. घरची तोंडीपरीक्षा
पास करून आता जाऊ की पहाटे जाऊ करत शेवटी ११ वाजता मी निघलोच. पावसाचं चिन्ह नव्हतं.
ओळखीच्या आणि आवडत्या रस्त्यानं बाईक दामटवत २ तासात पळू गाठलं. गावात जाऊन सारी कुत्री
उठवण्यापेक्षा गावाच्या सुरुवातीला असलेल्या मंदिरात पडी टाकायचं ठरवलं. बाजूच्या दादाला
मी झोपत असल्याची माहिती देऊन मी झोपी गेलो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">केवळ ढग पाहण्यासाठी रिठ्याच्या दारानं वर धकोबाला जाऊन दाऱ्या
घाटानं खाली यायचं असा साधा आणि शब्दशः सरळ प्लॅन होता. त्यातलं रिठ्याचं दार मी केलं
नव्हतं. अट अशी होती की ऊन वाढायच्या आतच धकोबा गाठलं तरंच ढग नाहीतर पोपट, त्यामुळे
६ ला उठून मी डोंगराची वाट धरली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">गावामागेच एक ओढा लागतो, पावसाळा सोडल्यास एरवी तो कोरडा असतो.
तो ओलांडून पुढे आलात की हलकी चढण लागते. हाती येईल तेवढ्या रानमेव्यावर ताव मारत मी
पुढे सरकलो. मग एक कच्चा रस्ता लागतो. त्यावर उजवीकडे वळलात की पुन्हा पळू आणि डावीकडे
माणसाचा उच्छाद! क्रिकेटचं मैदान भरेल एवढा जंगलाचा पट्टा गायब करून प्लॉट काढलेत.
ही वीकेंड होम - सेकेंड होमची कंसेप्टच मला मूळी पचत नाही. ह्या असल्या पोकळ अन् फाफट
प्रकारामुळे किमती आसमानाला भिडल्यात. परिणामी, म्हस्याचं मुरबाड, मुरबाडचं बदलापुर
होत चाललंय. पैसा पाहिजे म्हणून मरा, त्यातनं तरलात तर मग स्वतःला तारण ठेवून कर्ज
घ्या, त्यातनं थोडं टक्कल बाहेर पडलं की अक्कल लढवा आणि दुसरं घर घ्या. प्रत्येकाचं
दुसरं घर.. त्यासाठी अतोनात लाकूडतोड, बाला रेती पाहिजेन म्हणून नदीतनं वाळू/रेती उपसा.
प्लॉट पडले म्हणून रस्ता. रस्ता पाहिजे म्हणून कुर्हाड, कुर्हाड झाली की जे.सी.बी.!
हे सर्व निसर्गाच्या सानिद्ध्यात पाहिजे असला अट्टहास म्हणजे तर वरतांड! निसर्गाच्या
जवळ जाण्याच्या हाव्व्यासापोटी आपण निसर्गाचीच आई-माई एक करतोय. निसर्गाचं कसंय की
ते प्रकरण नुकतेच पाय फुटलेल्या कुत्र्याच्या पिलासारखं आहे. आपल्याला त्याच्या जवळ
जायचं तर असतं, गोंजारायचं तर असतं, पण जेवढं जवळ जाल तेवढं ते लांब पळतं आणि मग आपण
जरा काय अग्रेशन दाखवलं, हात मारला की ते लागतं केकाटायला.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">अररर! भरकटलो. माफी असावी. नेमक्या ह्याच विचारात दाऱ्या घाटाच्या
दिशेनं चालत आलो. माहितीप्रमाणं दाऱ्याची वाट सोडून डाव्या हाताला वळालो. १५ मिनिटानं
वाट अरुंद होत होत पार गचपणातच गेली. दाऱ्या घाटाची नाळ आता उजवीकडे लपली होती. तसंच
थोडं पुढे आलो की गचपण थोडं कमी झालं कारण मी एका ओढ्यापाशी आलो होतो. त्याच ओढ्यातनं
मला वर जायचं होतं. तिथंच थोडा नाश्ता करून मी वर जायला सुरुवात केली. एक टप्पा - तो
चढून वर. मग थोडा मारिओ खेळावा लागला. मग दुसरा टप्पा - तो चढून वर.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ह्यात टप्पा म्हणजे काहीच अवघड नाही. कोणत्याही नाळेत एरवीच
ते लहान १० फूटी पॅच असतात तसे.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग डावीकडे घुसलो. अजून थोडं वर गेलो की मग तिसरा टप्पा, जरा
विचित्र. तिथं पाणी. गाडीचं गरम रेडिएटर जरा थंड करून मग त्यावर पाणी ओतलं. जरा दम
खाऊन सुरुवात करणार तितक्यात एक आजोबा आले.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">संभाषण "इथं कशाला घालतोयस" पासून सुरु झाल्यावरंच
मला अंदाज आला की काहीतरी बिनसलंय किंवा तसं होण्याच्या मार्गावर आहे. "आरं तू
चुकलायंस" करत त्यांनी मला खाली येण्याचा सल्ला दिला. मी ठाम. Huh! The day
has just begun. Retreating from the mountain in the early hours of a long
summer day is very unlike of me. Aberrant!<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग मी हट्टाने त्यांना वाट विचारलीच. त्यांनी मला डावीकडे खाली
जायला सांगितलं. मी कोड्यात. ते गेल्यावर मी डोक्यात रंगवलेले नकाशे आणि माझं GPS लोकेशन
ह्यावर विचार केला आणि मी बरोबर वाटेवर होतो असं एकमत झालं.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">८ वाजले होते. पुढे सरकलो. अगदी पाचच मिनिटं चढलो आणि वाट गायब.
बराच वेळ इथून-तिथून प्रयत्न केला वाट शोधायचा. वर काय मी कसापण गेलो असतो, पण वाटेवर
राहणं गरजेचं होतं. मग आजोबांनी संगितल्याप्रमाणे थोडं खाली आलो. तिथं पट्टयातून फिरणाऱ्या
बऱ्याच वाटा होत्या पण त्यातून डावीकडे जाणं हे निव्वळ चूक होतं. रिठ्याचं दार ज्या
घळीत होतं त्या घळीतून उगाच बाहेर येणं मला पटतच नव्हतं. पण आजोबांनी मनात चुकचुकणारी
पाल सोडली होती, शंकेचा भूंगा मागे सोडला होता. तरी recon म्हणून मी डावीकडल्या तब्बल
४ नाळा पार तोंडाशी जाऊ-जाऊ पाहिल्या. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">शेवटी सावलीत थांबलो तेव्हा १० वाजून गेले होते. ३ लीटर पाणी
शिल्लक होतं. तसं असलं तरी वर जाण्यात मला काडीमात्र इंटरस्ट नव्हता. मी जिथे होतो
तिथून वरच्या पाण्याशी पोहोचायला तासभर नक्कीच गेला असता आणि मी जे ढग पाहायला आलो
होतो ते केव्हाच गायब झाले होते. तिथं सिद्धावर ढगांचा गराडा दिसत होता. अनोळखी नाळेत
पाऊस आला असता काय तारांबळ उडेल ह्या कल्पनेपोटी मी माघार घेतली. प्लॅन फसला होता.
मी हरवलो नव्हतो, मुळीच नाही. जंगलात आपण कुठे आहोत आणि कुठे जायचंय ह्याचा गंध नसणे
म्हणजे हरवणे. मला मी कुठे आहे ह्याचा अंदाज होताच. कोणत्या नाळेतून वर जायचं होतं
ते ही पुरेपूर माहीत झालं होतं. आजोबा भेटले नसते तर मी सद्ध्या धकोबाला बसलो असतो.
असो, गाव जेमतेम तासाभरावर होतं. मग पुन्हा टेकायला दगड पाहून सावली हरली आणि मागल्या
सोलो ट्रेकचा ब्लॉग लिहायला घेतला. त्यात गुलाम अलींनी मला पार शांत करून सोडलं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: center; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">एक अजनबी झोंकेने जब पूछा मेरे ग़म का सबब,<br /><o:p></o:p></span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">सेहराके भीगी रेथ पर मैंने लिखा, आवारगी!<o:p></o:p></span></span></blockquote>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">१२</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">वाजता तिथून निघालो आणि गावाजवळ आलो. तिथं प्लॉटपाशी दादा भेटले.
त्यांना सारी हकीकत सांगितली आणि त्यांनीही मी वाटेवर होतो ते च सांगितलं. 'चपटी'वाल्या
आजोबांनी मला नक्कीच वाटेवरून हुकवलं होतं. </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">सोबत आणलेल्या
ब्रेड आणि बटरच्या बदल्यात भाकरी, दही, इंद्रायणीचा भात आणि बटाट्याचं कालवण असली भारी
डील वरपून मी घराकडे निघालो. वर न जाण्याचा निर्णय योग्यच होता ह्या गोष्टीवर शिक्का
बसला तो मिल्ह्यात लागलेल्या पावसानं. वाटेत पिकअप-ड्रॉप सर्विस देत-देत घर गाठलं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">भरपूर काही शिकलो होतो ह्या ट्रेकमध्ये. जिद्दीने करायचं ठरवलंच
असतं तर रिठ्याचं दार झालंही असतं. पण कधीकधी माघार कशी घ्यावी ह्याचा धडा मिळाला होता.
<o:p></o:p></span></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: center; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: center; text-autospace: none;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">Mountains will always
be there, trick is to make sure you are too. ~ Harvey Voge.</span></blockquote>
<div align="center" class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: center; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी हे असंख्य वेळा ऐकलं आहे कि ट्रेकिंग हे एकट्यानं नसावंच,
त्रिकुट-चौकट तर असावीच. ह्या ट्रेकच ही तसं म्हणता येईल. उतरताना किंवा चढताना पडला
असतास तर काय? वाटेत काही चावलं असतं तर काय? मग नेटवर्क नसतं तर काय? हे करून मिळालं
तरी काय? आणि असंख्य तत्सम प्रश्न. खरं सांगायचं झालं तरं हे प्रश्न काहींना हा ब्लॉग
वाचल्यावर पडू शकतात, फरक एवढाच आहे कि हे प्रश्न मला ट्रेक सुरु करायच्या आधी पडतात,
आणि होय, तरीही मी जातो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'का?' ह्या प्रश्नाची बरीच उत्तरं
आहेत.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'नाही गेलास तर नाही का चालणार?'
ह्याचं एकचं उत्तर : नाही चालणार!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'पुन्हा जाशील का?' ह्याचं उत्तर
माझ्याकडं पण नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हं, माझ्या सोलो ट्रेक बद्दल तुम्हाला
काही आक्षेप असेल तर तसं सौम्य आणि तुम्हालाच शोभेल अश्या शब्दात वैयक्तिक संदेशाद्वारे
सांगा, चर्चा करू. उद्धटपणे व्यक्त केलेल्या मताला किंवा टीकेला मधले बोट किंवा आरसा
दाखवण्यात येईल.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">I do not intend to
motivate/discourage anyone from trekking/solo-trekking. I believe this and
every other trek has taught me a handful of things. I simply don't expect
anyone to pack his/her sack and set off to a solo trek after reading this or
any of my blogs.<o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br />
</span><div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-79778585110244755572015-09-03T22:49:00.003-07:002021-07-18T05:53:40.386-07:00विरोधाभास<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: left;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">काल लंचब्रेकमध्ये जेवण उरकल्यावर
हापिसात परत येताना पाऊस आला, छत्री नसल्यानं मी बस-स्टॉपच्या शेड मध्ये थांबलो.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">त्या भर पावसात एक चिमुरडी डब्बा घेऊन पळत जाताना दिसली अं पटकन
ती शाळेत शिकलेली कविता आठवली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">"गिरणीचा भोंगा आत्ता होईल,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">दमलेला बाप फाटकात येईल,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">उशीर झाला म्हणून रागवेल काय?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">झपझप चाललेत नाजूक पाय.."<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">समोर त्या केळीच्या स्टॉलपाशी
उभं राहून गपगप घाईनं केळी गिळणारा माणूस काय...आणि भिजायला नको, परत ACत जाऊन बसायचंय
म्हणूस स्टॉपशी निवांत उभा असलेला मी.. विरोधाभास!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">नजर थोडी दुसरीकडे भिरकावली. काचेची
उंच बिल्डिंग, पण त्याच्याच पोटाशी टिकाव धरून भगव्या रंगात आपलं अस्तित्त्व मिरवणारं
छोटं मंदिर.. विरोधाभास!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">त्याच इमारतीच्या डाव्या कोपर्यात
एक जुनं पण आता पानं गळालेलं झाड, अन् उजव्या कोपर्यात पावसात बहरून हिरवं टवटवीत झालेलं
झाड... <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ऐकण्यात आलं होतं की ते डावीकडचं
झाड इंजेक्शन देऊन मारण्यात आलंय, का तर म्हणे पार्किंगला जागा हवी. मंदिरानं उजव्या
झाडाची बाजू घेतल्यानं त्याला जीवदान. इथं पण डावं-उजवं... विरोधाभास!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी ह्या गोष्टी पाहत असताना एक
इसम माझ्याबाजुला नारळपाणी/शहाळं पीत उभा होता.. त्याचं अन् त्याच्या मित्राचं गार्हाणं
चालू होतं की ऑफिस कॅंटीन मधलं जेवण कसं अनहायजनिक आहे... म्हणून शहाळं पिणारं ते.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पिऊन झालं, गडी निघाला आणि समोरच्या पानटपरीवर जाऊन 'चैतन्यकांडी'चे
झुरके घेऊ लागला..<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">Hygiene आणि व्यसन ह्यात जुंपलेली
रश्शीखेच तो सोईनं सहज हरला.... विरोधाभास!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ती 'ठाणे स्टेशन ते आगरकर चौक'
फेरी मारणारी अवाढव्य AC बस रिकामी असते गर्दीच्या वेळेतपण, उलटपक्षी त्या बेस्टच्या
बस भरून येतात कधीही.... विरोधाभास!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">परवाच त्या फूटपाथवर एक काका पाय
निसटून पडले. आमच्याकडं फूटपाथ गुळगुळीत आणि भर रस्त्यातल्या पॉटहोल्समुळे जीवाला मुकणारे
बाईकवाले... विरोधाभास!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">बिनतारी यंत्रणेत सेवा पुरावणाऱ्या
त्या प्रतिष्ठीत कंपनीत खुद्द Kirchhoffला कोड्यात पाडून वेडं करेल असं वायरींचं जंजाळ....विरोधाभास!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">गडबडीत ऑफिसला जाणाऱ्याला झोपेसाठी
भाडं नाकारणारा रिक्षावाला... विरोधाभास!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br />
</span><div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span style="font-family: 'Baloo 2';">डोक्यावर डोंगराएवढं काम असून
सुद्धा लंच झाल्यानंतर लंचटाईम मधला उरलेला वेळ कामी न लावता उगाच ही नोट खरडवणारा
मीआणि घास गिळता-गिळता इन-आउटच्या इंटर्या करणारे gatekeeper काका.....विरोधाभास!</span><span style="font-family: Mangal, serif;"><o:p></o:p></span></span></div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-10409858036794483732015-08-30T23:34:00.001-07:002021-07-18T05:53:52.629-07:00कांदाट खोर्यात उनाड भटकंती<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">जून महिन्याच्या सुरुवातीलाच दमदार हजेरी लावून वरुणराजा कुठे
दडी मारून बसला होता देव जाणे. त्यामुळे आमची,
म्हणजे ट्रेकर्स मंडळीची अडचण अशी झाली कि पावसाळी धोपट ट्रेक करावा कि कुठली अडनडी
वाट धरावी. अवघड जागी नेमका पाऊस आला म्हणजे झाली का पंचाईत. हो-नाही, नंतर बघू, जाऊ
दे, जाऊयात असं करत शेवटी ऑफिसला दांडी मारायचं ठरवून मी आणि मंडळीने ट्रेकचा प्लान
मांडायला सुरुवात केली.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ट्रेकसाठी बोट
वर केलेल्यांमध्ये माझ्याबरोबर प्रिती, राजस, अमित, आशिष, सोनाली ह्यांचा नंबर लागला.
हे सगळे कसलेले ट्रेकर असल्याने अडनडी काहीतरी प्रयत्न करायला काहीच हरकत नव्हती. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">नकाशे गिरवत असताना पर्वत आणि चकदेव पाशी आम्ही सगळेच घुटमळलो.
बरीच वर्षे एकत्र ट्रेक करत असाल तर समोरच्याच्या डोक्यात काय प्लॅन शिंकू पाहतोय हे
कळायला फारसा वेळ लागत नाही. साधारणपणे जी पाउलवाट आम्ही नकाशावर गिरवली तसा इतर पर्यायांचा
विचार मागे राहिला आणि आमची चर्चा "नक्की जायचं ना, की पावसाळ्यानंतर करायचा"
ह्या विचारांना बगल देऊन थेट "मुक्काम इथं करुयात" आणि "सगळ ठीक आहे
पण जळवांचं काय ते पाहवं लागेल" इथवर आली. त्याचं काय ते पाहून घेऊ असं ठरवून
आम्ही प्लॅन ठरवला. तो असा: शुक्रवारी हापिसातनं वेळेत निघून रात्री प्रवास सुरु करायचा
आणि पहाटेपर्यंत दाभ्यात पोहोचायचं. तिथनं सकाळी लवकर निघून रात्री पर्वतगडला मुक्काम
करायचा, दुसऱ्या दिवशी परतीचा प्रवास. हा ट्रेक तसा मोठा होता आणि म्हणून मुंबईपासूनचं
अंतर लक्ष्यात घेता वेळेची आखणी करणं गरजेचं होतं. आमचं वेळापत्रक इंजिनियरिंगच्या
वेळापत्राकाहून क्लिष्ट दिसत होतं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">तिथं जेमतेम साडेतीन-चार महिन्यात सगळा अभ्यासक्रम (ऑप्शनला
टाकायचं) शिकवतात आणि त्यात त्या रद्दीत टाकायला कामी येणाऱ्या फाईली छापायला लावतात.
परीक्षा मात्र महिनाभर चालणार! वा रं गड्या, काय कारभार आहे. आमच्याही ट्रेकचं तसंच
काहीसं होणार होतं. नाकापेक्ष्या मोती जड : चाय से ज्यादा किटली गरम :: ट्रेकपेक्ष्या
प्रवास मोठा! त्यात मग तिथल्या वाहतूकीच्या पर्यायांची गैरसोय पाहता त्यावर अवलंबून
न राहून आम्ही स्वतःची गाडी न्यायचं ठरवलं, इतर मंडळीनीही बिनविरोध होकार दिला.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हापिसातनं निघून अंधेरीकडे जाण्याऱ्या आणि ट्राफिकमध्ये अडकलेल्या
रिक्षांना धावत मागं टाकत मेट्रो गाठली. मग घाटकोपरहून धावत-पळत-लोंबकळत पकडलेली लोकल
सेमीफास्ट निघावी, मग अशक्य चिडचिड. तसंच घरी आल्यावर वाया गेलेल्या वेळेची भरपाई म्हणून
गडबडीत सगळं सामान प्लास्टिकच्या पिशवीत (दोनदा, महत्त्वाचं सामान तिनदा) गुंडाळून
कसंतरी ब्यागेत कोंबलं आणि मुलुंड गाठलं. स्टेशनवरच आशिष भेटला, बाकी सगळ्यांनी प्रितीच्या
घरी हजेरी आधीच लावली होती.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ठरल्याप्रमाणे ६ लोक अन ८ ब्यागा गाडीत डांबून ११ च्या ऐवजी
१२ वाजता गाडी कोकणाकडे निघाली. वडखळ नाक्यापाशी सारथींसोबत चहा पोटात ढकलून, जुन्या
ट्रेकच्या आठवणीत रमून प्रवास चालू होता. पोलादपूर पासून राजस आणि मी जागं राहाणं गरजेचं
होतं कारण ते आतले रस्ते मला आणि त्यालाच माहित होते. तरी मी डुलक्या घेतच होतो. पारगाव
फाट्यापासून मात्र मी जागं राहण्याचा आटोकाट प्रयत्न करत होतो, आणि काही अंशी ते झालंच.
राजस बिचारा खूप वेळ जागा असल्यानं झोपेला आला होता. मग तो झोपला तसा सकाळ झाली आणि
आम्ही जवळपास पोहोचलोच होतो. शेवटी ७ वाजता आम्ही एकदाचे दाभे गावात पोहोचलो. मी लगेच
बाजूला ठेवलेली सॅक मांडीवर घेतली, गाडीचं दार उघडलं आणि बाहेर पाऊस. ततःक्षणी मी दार
लोटून घेतलं आणि मुटकुळं करून झोपी गेलो. सगळेच झोपले होते.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मला जाग आली तेव्हा सोनालीनं य-वेळा उघडून परत चेन लावून ठेवलेली
तिची सॅक पाठीशी मारून ती आता वैतागून गाडीबाहेर उतरली. मग निर्लज्जपणे तिलाच वेळ विचारली
आणि तिने ९ वाजले असं सांगितल्यावर माझी झोप पार उडून गेली. मग सॅक घेऊन भराभरा बाहेर
आल्यावर एका मामांशी वाटेबद्दल चर्चा केली. मग जरा नवीन म्हणून प्लॅनमध्ये हलकासा बदल
केला. झोपा काढण्यात वाया गेलेला (किंवा सत्कारणी लागलेला) वेळ भरून काढायचा म्हणून
आम्ही रेणोशीतून जायचं ठरवलं. पुन्हा गाडीत बसायचं म्हणाल्यावर सोनालीचा चेहरा कसा
झाला होता ते कायम लक्षात राहील.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">दाभे ते रेणोशी जास्त लांब नसल्यानं जास्त वेळ गेला नाही. रेणोशीत
पुन्हा एकदा वाटेची चौकशी केली आणि देखण्या अश्या त्या मंदिरासमोरून समोरच्या शेतापलीकडे
असलेल्या सोंडेवर चढाई सुरु केली. अगदी सुसह्य असा रिमझिम पाऊस चालू झाला होता. ह्या
भागात आतापर्यंत बर्यापैकी पाऊस झाल्यानं सगळीकडे हिरवे गालिचे दिसत होते. भातशेतीची
कामं जोरदार चालू होती. मामांनी सांगितल्याप्रमाणे पुन्हा गाडीरस्ता लागल्यावर असलेल्या
झापाकडे वळलो आणि मग एकदा वाटेची खात्री करून पुढील चढाई सुरु केली. साधारण १० मिनिटात
एका माळावर आलो, आणि वाट भातशेतामध्ये हरवली. मग थोडं डोकं खाजवून योग्य दिशेचा अंदाज
घेतला, कुठे जायचंय त्याचा अंदाज घेतला आणि एका थोड्या अडचणीच्या वाटेवर चढायला सुरुवात
केली. मी पुढे, वर जाउन वाट असल्याची खात्री केली, वाट बर्यापैकी मोडलीच होती पण जाण्यायोग्य
होती, काही अडचणीच्या ठिकाणी, काट्याच्या झुडुपाला गुरासारखं इथं-तिथं वळसा घालून एकमेकांना
मदत करत आम्ही वरच्या पठारावर पोहोचलो. इथून पुढे मळलेली वाट लागली. पाऊस सतत चालू
होता त्यामुळे काही थकवा जाणवला नाही. मिळालेली लय तोडायची नाही म्हणून तसंच पुढे चढाई
चालू ठेवली. अर्धा चढ चढल्यावर रूळ्यातून आलेली वाट येउन मिळते.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">रुळ्यातनं आलेली वाट सोबत एक पाण्याचा पाईप घेऊन येते, त्यामुळे
वाट तशी प्रशस्त आणि ठळक आहे, आणि त्यामुळे साहजिकच वस्ती जवळ असल्याचं एक लक्षण आहे.
चढ संपला की इथं एक धनगरवाडा लागतो, लामजमुरा. 12 वाजले असल्यानं आता पोटात कावळे ओरडत
होते म्हणून आम्ही त्या वस्तीत सोबत आणलेला खाऊ खाऊन, ताक पिऊन उचाटची वाट धरली. इतर
धनगरपाड्याच्या तुलनेत इथं बरीच वस्ती आहे. कच्चा रस्ता तुडवात आम्ही खिंड पार केली.
तिथंच शाळेपाशी डाव्या हाताला वळून खाली उतरायला सुरुवात केली तेव्हा 1.30 वाजले होते.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">इथून पुढे 2 वाटा खाली उतरतात, एक लमाज गावात तर दूसरी वाघवळे
गावात. त्यातली वाघवळे ची वाट सोपी आणि पर्वतगडाकडे जाण्यास सोईस्कर आहे. साधारणतः
तासाभरात आम्ही वाघवळे गावात पोहोचलो. वाघवळेला उतरत असताना समोरच पर्वतगड छाती काढून
उभा असलेला दिसत होता. दुपारचे 3 वाजले होते. आमचा गाडीवाला ठरल्याप्रमाणं उचाटला गाडी
घेऊन येणं अपेक्षित होतं. वाघवळेहून उचाटला
पायी चालत साधारण 10 मिनिटं लागतात. तो तिथं आला असेल असं मानून आम्ही उचाट गावाकडं
निघालो. ठरल्याजागी तो न भेटल्यानं आम्ही गावात चौकशी केली असता असं कळलं की गावात
अशी कोणती गाडी आलीच नाही. त्यात इथं नेटवर्क नाही. तरी तो नेटवर्क असलेल्या जागी असेल
अशी आशा करून आम्ही गावातल्या एका घरातून लँडलाईन फोन वरून त्याला कॉल केला, आणि सुदैवानं
त्यानं उचलला.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">दादा: गाडी येत नाही हो तिथं,
फिरून यावं लागेल, 150 किमी, वेळ जाईल.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">राजस: तू कुठे आहेस?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">दादा: आहिर गावात. गाडी अडकली
होती, कसबसा निघालो आणि परत आलोय.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग त्याला तिथेच थांबायला सांगून आम्ही पुन्हा चर्चा केली आणि
ट्रेकचा प्लॅन बदलला. मुक्कामासाठी सर्व सामान असलं तरीही आम्ही पर्वतला न जाता साळोशीत
मुक्काम करून दुसऱ्या दिवशी तिथून दाभ्यात जाता येईल असा विचार केला कारण इतक्या उशीरा
पर्वतगडावर मुक्कामासाठी जाणं तसं अवघड होतं, त्यात गाडीवाल्याला शिंदीचा रस्ता समजेल
की नाही त्यात शंका होती. मग त्याला पुन्हा फोन करून दाभ्यात राहायला सांगून आम्ही
साळोशीकडे निघालो. उचाट ते साळोशी अंतर 3 किमी आहे, त्यामुळे काही विशेष वाटलं नाही.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">साळोशीत अतिशय प्रेमळ अशा शेलार आजोबांच्या घरी आमच्या राहण्याची
सोय झाली, जेवणही तिथेच. रात्रभर पाऊस कोसळत होता. पहाटे कुठे त्यानं जरा विश्रांती
घेतली. सकाळी आम्ही निघायची वेळ आणि पाऊसाने परत येण्यास गाठ पडली. दिवसाचा कार्यक्रम
असा होता की साळोशीतून निघून झडणी मार्गे दाभे गाठायचं. परतीच्या प्रवासाचा विचार केला
असता हा पल्ला तसा लांबचा होता, पण आम्ही करू अशी खात्री होती कारण प्रिती आणि राजसने
ही वाट केली होती. पटकन खादाडी उरकून, वाटेबद्दल थोडी चर्चा करून आम्ही 8.30 वाजता
साळोशी सोडलं. पावसाची रिपरिप चालू असल्यानं चढ तसा जास्त जाणवत नव्हता, सोबतीला वारा
आणि मागं कांदाटचं खोरं. ह्याहून आणिक काय हवंय ट्रेक करताना. मानवी हस्तक्षेपाचा लवलेशही नसावा असं ते रान. कोयनेच्या पाण्यापासून
कांदाटीला विभागणार्या पर्वतरांगेवर झडणीचा पाडा आहे. साधारणतः 2 तास विशेष घाई-गडबड-धावपळ
न करता आम्ही झडणीत पोहोचलो. झडणीत प्रमुख वस्ती आहे ती गवळी समाजाची, त्यामुळे दही-ताक
ह्यांची चंगळ! दोन-दोन वाट्या दह्यावर ताव मारून आम्ही गावापलीकडे असलेल्या धारेवर
चढाई सुरु केली. थोडाफार थकवा जाणवत होता, आणि ते स्वाभाविक होतं. तसंच दम काढत जेमतेम
20 मिनिटे चढ चढल्यावर उजवीकडून एक वाट वर येताना दिसली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">गवळी मामा (श्री. बरगे) : आमी
लोणी न्येतो महाबलेश्वरला तवा हिथुन खाली</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">खरोशीत जातो अन तिथनं येष्टी मिलती.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">तिथं आम्ही अजुन एकदा चर्चा केली
की इथून पुढे 3 तास चालत दाभे गाठयचं की</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">खाली खरोशीत उतरून पुढे जे मिळेल त्यानं दाभ्यात जायचं?<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मामांच्या मते खरोशीत जाणं सोईचं
होतं. मग आम्हीही वेळेची आकडेमोड करून</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">खरोशीत जायचा निर्णय घेतला. कड्याला उजव्या कडेकडेने वळसा घालत
वाट खाली उतरत होती. वाटेत जळवा होत्या म्हणून विशेष वेळ न घालवता आम्ही पटापट उतरत
गेलो, तरी जळवांशी युद्ध चालूच होतं. समोर कोयनेचं पाणी आणि त्यापल्याड महाबळेश्वरच्या
ईशान्येकडंचा भाग डोळ्याचं पारणं फिटेल असं दृश्य रंगवू पाहत होता, पावसाने विश्रांती
घेऊन उघडीप दिल्यानं त दृश्ये आणखीच लोभस झालं. मग तसं आम्हीही पळापळी बंद करून त्यास
योग्य ती दाद दिली आणि आनंद लुटला. दुपारी 2 च्या सुमारास आम्ही खरोशीत पोहोचलो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आता इथं नेटवर्क नसल्यानं गाडी बोलवायची कशी हा प्रश्न होता.
त्या रस्त्याला वाहतूक तशी अगदीच कमी. 10 मिनिटं आराम करून मी आणि सोनाली दाभ्याकडे
पायी निघालो. सर्वांची दांडी यात्रा होण्यापेक्ष्या मी आणि सोनालीनं ते अंतर जमेल तसं
कापायचं आणि गाडी पाठवायची असं मीच ठरवलं. वर्षात 4 महीने हिमालयात घालवणाऱ्या सोनालीला
त्यात काही वावगं वाटलं नाही. गप्पा मारत आम्ही 7 किमी कधी चाललो ते कळलंच नाही. आम्ही
पोहोचून गाडी परत पाठवूपर्यंत बाकी मंडळीही बरंच अंतर चालत आली होती.</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">कोरडे होऊन, आवरून, थोडा खाऊ खाऊन आम्ही 4.30 ला दाभे सोडलं.
प्रतापगडाजवळ जेवण उरकून आम्ही डुलक्या काढत, गप्पा मारत 11 ला मुलुंडला पोहोचलो.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">अगदी अखलेल्या प्लॅननुसार नाही पण ट्रेक नक्कीच खूप मजेशीर झाला
होता. हिलाच पावसाळी उनाड भटकंती म्हणतात का हो?</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">साहजिकच ह्याप्रकारच्या भटकंतीला तिथंला भूगोल पाठ हवाच आणि
त्याहून महत्त्वाचं म्हणजे तसा अनुभवी आणि तंदुरूस्त चमू हवा.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-60024881346658681772015-07-06T08:21:00.003-07:002021-07-18T05:54:05.378-07:00गाडा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="color: #141823; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">पावसापासून वाचवण्यासाठी पॅकेट बॅगेत ठेवून झीप (बॅगेची) लावून
"कांजूर 15, कांजूर 15" अशी आरोळी ठोकत असलेल्या बसकड धूम ठोकली, मोबाईल
काही हातातून सोडवेना.<br />
बसमध्ये धक्के खात, स्वतः पेक्ष्या मोबाईलला जास्त जपत प्रवास सुरु झाला. वाटेत एक
शाळा आहे, तिथं पण गर्दी, हॉर्न वाजवू नका वगैरे वगैरे तत्सम सुचनांकडे सपशेल दुर्लक्ष्य
करत रॅट-रेस चालूच होती. जवळ 1000 रुपये आहेत म्हणल्यावर आज फ्लोटर घेता येईल, अरे
मग कोणती घ्यायची असल्या फालतू विचारात मी गर्क होतो. तितक्यातच माझं लक्ष्य एका
पोराकडे गेलं. ते कारटं गळ्यातला टाय ढीला करून मैदानात साचलेल्या पाण्याकडं धावत
सुटलं होतं, दूरवर त्याची सॅक घेऊन हताशपणे त्याकडं पाहणारी त्याची आई! ते पाहून
लहानपण नाही आठवलं तर नवल!</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="color: #141823; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">मग मी थेट शाळेतल्या पंदेरे बाईंच्या तासात पोहोचलो. मला आजवर
झोडणार्यांमध्ये पावसापाठोपाठ ह्या बाईंचा नंबर लागेल. अर्थातच मी काही कमी छळीक
नव्हतो. स्वप्निल काळेच्या डुक्कर मुसंड्या काय आणि अवधूत चाळकेला सतरंजीत
गुंडाळून मारणे काय किंवा तेजल गायकवाडला दंडावर चावणे असो, ह्या निरागस
कृत्यांपासून ते थेट रहाणेसोबत साजरा केलेला सेंड-ऑफ़ इथवरचा प्रवास फार मोठा
होता. ती सकाळी उठायच्या गडबड, मग तोंडात ब्रश ठेवून काढलेली डुलकी, त्यावर आईने
ओरडून सांगणे "पश्या पाणी काढलयं!".. माझे केस कधी विंचरले गेलेच नाहीत..ते
स्लीपर पायात ढकलून शाळेत पळणं, मग वर्गात जाऊन स्वप्निल काळे, निशांत समेळ आणि
आदित्य कल्लोळकरच्या मधली जागा पकडणे, ते डोक्यावरून जाणारं गणित, चाकाचा शोध नी
ती अणकुचिदार हत्यारं आणि काय काय. मधल्या सुट्टीत मटकीची उसळ, खान्देशी
लोणच्याच्या बदल्यात काळेने दाण्याच्या कुटाच्या चटणीवर मारलेला ताव, काल रात्री
सिनेमात अक्षय कुमारने दिलिप ताहिल किंवा मोहन जोशीला मारलेली किक हा गाशा
गुंडाळून उरल्या वेळेत चोर-पोलिस खेळणं, किंवा नजर चूकवून पुलावरून रेल्वे पाहणे
काय, मग त्यात 2 लोकल ऐवजी एक एक्सप्रेस दिसली तर मग चांदीच चांदी. ह्या एका
कारणास्तव उद्यान आणि कोयना आमच्यासाठी जगात भारी गाडया होत्या. मस्ती एवढी होती
की झोपेचा प्रश्नच आला नाही, मग ते रांगेत सू ला जाणे काय, 100 पानी वही विमानात
इन्वेस्ट करणे काय, मग कधी त्याचं रॉकेट तर कधी हळू उडणारे Cessena काय.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="color: #141823; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">प्रोमोशन-डिमोशन तिथेही होतंच की: सतरंजी ते बाक, 100 पानी वह्या
ते 200 पानी वह्या, चोर-पोलिस ते खो-खो, नाईलाजनं स्वप्निल काळे ऐवजी बेंचमेट
म्हणून मानसी करमरकर येणं काय, अभ्यासात तसा मी कच्चाच. मग त्या चाफेकर बाईंच्या
तासाला वर्गाबाहेर उभे राहणे काय, तिथं उभारून बाहेरचा पाऊस पाहणे काय. मग हळूहळू
अभ्यास वाढत गेला, मित्रही वाढले. आज मोबाईल मध्ये असलेल्या क्रिकबझवर स्कोअर
पाहण्यापेक्षा TV वाल्या दुकानात स्कोअर पाहण्यात जास्त मजा होती.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="color: #141823; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">बसमध्ये ड्रायवर काकांच्या मागच्या सिटवर उलटे गूढघ्यावर बसून
समोरचं पाहण्याची सर धावत पकडलेल्या लोकल मधल्या सीट ला कधी यावी! कसंय ना,
तेव्हा खिशात दमडी नसायची तरी आपण दुनियेला फाट्यावर मारायचो आणि आज म्हणे आपण
दुनियादारीत अडकलो आहोत. नाही, चूक. तेव्हाही दुनियादारी होती च. फक्त ते वजन
आपल्या आई-बाबांनी अलगद पेलून धरलं होतं.. आता जेव्हा काही नगण्य अंशी ते आपण पेलत
आहोत, तर आपल्याला जुने दिवस आठवत आहेत.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="color: #141823; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">हल्ली खूप लोक दिसले असं शाळेतले दिवस आठवून गिरवणारे. माझा मुद्दा
हा नाहीये की माझं शालेय जीवन काय भारी होतं आणि आता मुलांचं कसं कमी मजेचं आहे.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span face=""Verdana","sans-serif"" style="color: #141823; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">Change is the only
constant! </span><span style="color: #141823; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">आता आयुष्य अपग्रेड
करून सोपं करण्याच्या नादात आपण जर त्यातली सिंप्लिसिटी हरपत असू तर ती आपली चूक.
पाऊस तर आजही पडतोय, मैदानात पाणी आज ही सचतं, कागदाच्या होड्या-विमानं आजही बनू
शकतात.. आपणच बदललोय.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 17.95pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div style="line-height: 16.1pt; margin-bottom: .0001pt; margin: 0in; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-13472655213757520542015-04-02T05:48:00.002-07:002015-11-15T07:28:03.930-08:00The Unsocial<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy was riding on his old hawk to the workplace which is about 6 miles. The way
people ride and drive in this city is renowned for its haphazard notoriousness.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy had worn his regular outfit that usually is barring the dress-code rules in
the company he worked for. The guy had headsets on, that didn't cost him much.
The typical tech-factory CDAC emblem on his shirt, the MNC-Badge hanging to the
waist buckle, and no wrist watch was only emphasizing that he works for a good
company and on a computer, and probably as a developer. Developers have already
got so many virtual leaches to piss them off.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">Though
the bicycle was old enough to trash, the guy had religiously loved it for it
being his first road-bike ever. If you are in a good physical shape, a bicycle
can really be less irritating to ride than a bike in the rush hours of day, simply
you being clearly out of the rat race in the traffic.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy wasn't a too good a rider at all, occasionally, he would just set off to
his home roughly 90 miles away on this bicycle just because he wants to.
Traffic does annoy anyone, the guy wasn't an exception. Though he would
normally manage to sneak out of the rabble at the traffic
signals, desperates honking at the red light, sometimes, very
rarely someone, more often an educated illiterate would get to bear his tough
looks, or worst case a wrath of bad words for dashing derailleur on his bicycle.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy would nod in complete despair and speak to himself, "Didn't they go to
school where they teach a Red light is a Stop and a Green is a Go? Honking at
the people up front waiting the light to turn Green, doesn't change the light
to Green, or does it?"<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">There
are so many situations wherein a Cyclist has given lesser priority over even a
pedestrian.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">One
morning when the guy was riding easy on a reserved bicycle track, came across a
fat lady strolling right in the middle of the track. The guy rang the bell so that
she gives him a way. But the fat lady had other ideas.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">(Translated):<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
Fat Lady, "Whats the hurry about? Can't you see I am walking? Is it not
now up to us (older citizen she meant, though she didn't look any older than
mid-40s) whre to walk?"<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy tried to explain, "But aunt, this.. <interrupted>.. listen..
<interrupted>.."<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">Now,
that Fat lady would talk a bit louder, such that the guy needed to take his
headsets off.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
scene was a good recipe for other older-fitness-enthusiasts to gather around,
like the guy had hit the fat lady.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy looked at the mob pitifully, grinned and took a stance to explain.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy didn't speak much, just pointed at the board that has a Bicycle symbol
drawn on it and said, </span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">"The school where I went in, and the books that my
parents made me read when I was a kid, they all taught me with this picture and
words 'bicycle' written below it. Hope you all had chance to go to one
such basic schooling facility and read similar books. Did it never occur to you
all that why would a corporation have pavement reserved to walk and a track
reserved for Bicycles only(waving the two fingers to emphasize) where we are
standing right now? You guys are mature and old, behave like you are!"</span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
mob made way for the guy to go, the fat lady was never seen next morning or
ever after. </span><span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy would though feel bad for the Fat lady and thought, Why are we so much into
the victimized state of mind? We all have handful of things to whine about.</span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">Some
other day later, the guy was riding his way to a movie theater. A reputed movie
theater can either be a good bird-watching place or can be a place where the
crowd tries to behave well and not turn into a rabble, possibly not out of
conscience, but out of shame. The crowd we call as public. The guy was never a
block to fit in such a crowd, though he would make sure that he has his mind
focused on what he is there for, and not on what he should complain about and
get irritated by.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy and his friends who rode their way to the theater finally bumped into the
seats. There was a group of girls, typical college group that he discovered
later, who came and took the seats next to guys. These days a few of the
theaters follow a thing that after a few minutes of relatively tolerable
jewelry ads and health advice, they play our national anthem, which to me is
perfectly alright and good-to-have thing. Just when the instructions to stand
up in respect were flashed on screen, one of the girls exclaimed, <Translated><o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">"See,
that's why I was asking all of you not to hurry to screen and we had enough time
to get us coke and some more chips."<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
other girl in total agreement and disappointment said, </span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">"Yeah, makes sense.
I forgot that they play this thing at the beginning, damn, we shouldn't have
hurried and instead could have got chips and coke, now we have to wait till the
interval."<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">In
the mean time when they were whining about it, the anthem was over and people
were taking their seats.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;"><br /></span></div>
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy, again in complete despair bumped into the seat and thought, Why are we so
irritated to stand for our national anthem and/or being ashamed of doing so?
And, then we expect ourselves staying in a better country than our very own.
Its not India who made us what we are, its us who make India what it is. </span><span style="font-family: 'Footlight MT Light', serif; font-size: 16pt;">The
guy grinned again, took a sip of a western beverage, suppressed his thoughts
and was lost in the mob..</span></div>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<u1:p></u1:p>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-59683108358382166112015-03-01T05:40:00.001-08:002021-07-18T05:54:22.830-07:00निसणीची वाट - लिंग्या घाट - देव घाट<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पंधरा दिवसांपूर्वी झालेला ऊन्हाळ्यातला पावसाळी ट्रेक म्हणजे
आधीच थंडीनं थरथर कापणारे हात, त्यात हे "धामणओहोळ" ज्याचा लोकांनी
"धामणहोळ" किंवा "धामणवहाळ" असा अपभ्रंश केला आहे, त्याचं कोडं
ह्या ब्लॉगमध्ये नेमकं खरडवणं म्हणजे खरंच अवघड काम आहे. असो, हाती घेतलं तर तसं अवघड
नाही. त्याला नेमकी सुरुवात कुठून आणि कशी करू हे कोडं काही सुटत नाही, आणि त्याच विचारात बघता-बघता कधी मी त्या टुमदार आणि देखण्या गावात
जाऊन पोहोचतो ह्याचा पत्ता लागत नाही, टेबलावर ठेवलेली कॉफी गळाभेटीसाठी ताटकळत राहून
गार पडते.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ह्या सगळ्या प्रकरणात प्रमुख कलाकार आहेत धामणओहोळ गावातले शेडगे
आणि काळे कुटुंबीय आणि मग आपला चमू: रोहन, सागर, मनोज, प्रिती, राजस, यज्ञेश, पवन आणि
मी.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पुण्याच्या दक्षिण-पश्चिमेला, (एका) मानवाने निसर्गाची केलेली
हेळसांड ज्याला लोकं "लवासा टाऊनशिप" म्हणतात, त्याच्या पलीकडे साधारण १६
किलोमीटरवर धामणओहोळ आहे. बहुतांश जागा बड्या-धेंड्यांना विकल्या गेल्या असल्या तरीही
लवासा प्रकल्पावर स्टे आणून पर्यावरणाच्या दृष्टीने संवेदनशील अशा ६६ गावांची जी यादी
केली गेली आहे, त्यात</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">धामणओहोळची वर्णी
लागली आहे.</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">असो, माझी आणि धामणओहोळची ओळख आहे ती फक्त घाट-वाटांमुळे. त्यापैकी
मी एकच वाट केली होती, ज्याला मी लिंग्याघाट समजत होतो. ती वाट तशी ट्रेकर्सच्या ऐकण्यात-माहितीत
असलेली, आणि देवघाट तसा ब-यांपैकी अनोळखी.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<b><u><span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">भाग १:<o:p></o:p></span></u></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी, मनोज, रोहन, सागर आणि प्रिती ह्या वाटा करण्याच्या हेतूने
धामणओहोळला पोहोचलो. “मी याआधी केलेली वाट नक्की लिंग्याघाटाची होती का?” ह्यातल्या
प्रश्नचिन्हाचं उत्तर हे ह्या एकूण कोड्यातला एक महत्त्वाचा भाग आहे. गावात विचारपूस
केल्यावर आणखीकाही नावं कानावर पडली: निसणीची वाट आणि चिपाचं दार. मग मात्र आम्ही ख-या
अर्थानं मामांच्या मागे प्रश्नाची सरबत्ती मांडली. ह्यातनं भरपूर अशा गोष्टी कळल्या
किजिथं पाळंदे सरांच्या पुस्तकातल्या काही डीटेल्स, काही ब्लॉग्स आणि गावक-यांनी सांगितलेली
माहिती ह्यात तफावत आढळली. मग (स्व-समाधानासाठी) त्याची शहानिशा करण्यासाठी आम्ही हा
आणि ह्या पुढचा वीकेंड पण बूक करून टाकला. एका खेपेला २-२ वाटा केल्या तर इथल्या चारही
वाटा होणार होत्या. चिपाचं दार पुढच्या खेपेसाठी ठेऊन आम्ही आधी देवघाट (जो खरंतर लिंग्याघाट
आहे असा खुलासा आम्हाला ट्रेक करून गावात परतल्यावर झाला) आणि निसणीची वाट (जिला मी
लिंग्या घाट समजत होतो) हा कार्यक्रम उरकायचं ठरवलं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मामांशी बरीच चर्चा करून झाल्यावर मी सुध्दा बुचकळ्यात पडला
होतो की मी नेमकं कोणत्या वाटेत जोडं झिजवलंय. हा, आता “कोणती पण वाट चढलो असू, त्यात
काय एवढं” असा प्रकार ज्यांचा असेल, हे कोडं त्यांच्यासाठी तर नक्कीच नाहीये, नाकाच्या
शेंड्यावर राग येउन अगदी काढता पाय घेतला तरी चालेल. मग शेवटी आम्ही मामांना आम्हाला
लिंग्याघाटाच्या तोंडाशी सोडायला भाग पाडलं. लांबवर दिसणार्या एका टॉवरकडे बोट दाखवत
मी मामांना म्हणालो की मी तिथून वर आलो होतो. तीच निसणीची वाट आहे असं मामांनी पुन्हा
एकदा सांगितलं. घाट उतरायला सुरुवात होते अगदी तिथेच वाघजाई देवीचं छोटं मंदिरवजा स्थान
सुद्धा आहे.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग त्यांच्या मते देवघाट कोणता ह्या प्रश्नाला उत्तर म्हणून
मामांनी आम्हाला तिथून जवळचं असलेल्या एका नाळेच्या तोंडाशी आणून उभं केलं. मामांचा
निरोप घेऊन आम्ही त्या वाटेनं खाली उतरायला सुरुवातकेली. दगड रचून बनवलेलीटिपिकल वाट,
एखाद्या घाटवाटेला साजेशी अशी ही वाट. अगदी मधोमध उभ्या असलेल्या सुळक्यापासून अजून
खाली उतरून गेल्यावर उजव्या हाताला एक भली-मोठी नैसर्गिक गुहा दिसली. अत्यंत देखणी
अशी जागा. आपोआप वाट सोडून पाय गुहेकडे वळाले हे सांगायला नको. गुहेच्या पोटाशी मातीत
प्राण्यांच्या पायाचे ठसे दिसले, पण आवडअसली तरीही अज्ञानापोटी ते नीट ओळखता आले नाहीत.
जमेल तेवढे फोटो काढून, पोटाचे थोडे चोचले पुरवून, द्राक्ष अक्षरशः गिळून मुखशुद्धी
केली आणि आम्ही तिथून काढता पाय घेतला. गुहेनंतर नळी उतरत असताना अचानक वाट नाहीशी
झाली. तिथून धबधब्याच्या वाटेनं थोडं खाली उतरल्यावर अचानक मोठा टप्पा दिसला. मग थोडी
शोधाशोध केल्यावर वरच्या झाडीत वाट मिळाली. तिच्याने आम्ही पुढे गेलो आणि ओढा/नाळ खाली
उजवीकडे राहून गेली. त्याच वाटेने जंगल तुडवत आम्ही एका फाट्याशी आलो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">“ही डावीकडची वाट वर त्या टॉवरपाशी
जाते, मी ह्याच वाटेने वर गेलोय आधी. उजवीकडे कुर्डूगड.", असं म्हणून मी छानसा
दगड पाहून त्यावर बसकण मारली.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आमच्यापैकी फक्त मी आणि प्रितीने कुर्डूगड केला असल्याने कुर्डुगड
पहायचं ठरलं. गेल्या खेपेला वेळेअभावी मी निव्वळ भोज्जा करून आलो होतो, मात्र ह्यावेळेस
कुर्डूगड एकदा नीट पहायची संधी आयती चालून आली होती. हा किल्ला मा वळ खोर्याचे वतनदार
श्री. बाजी पासलकर ह्यांच्या देखरेखीखाली होता. ही गोष्ट मला तोंडपाठ आहे असं मी म्हणत
नाहीये पण धामणओहोळ गावातल्या किती पोरांना हे माहित असेल देव जाणे. कदाचित त्यांना
हे ही माहित नसेल कि वरसगाव धरणाच्या जलाशयाला बाजीपासलकरांचं नाव का दिलं गेलं. जलाशयाला
नाव दिलं गेलं पण दुर्दैवाने त्यांचा जुना वाडा आणि जमीन त्याच पाण्याखाली बुडाली आहे.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग ठरल्याप्रमाणे आम्ही कुर्डूगड पाहुन किल्ल्यावरच जेवणाचा
कार्यक्रम उरकला, आणि कुर्डाई देवीच्या मंदिरापासून ११ नंबरच्या बसने पुन्हा त्याच
फाट्यापाशी आलो. सुर्य आग ओकत असल्याने गाडीचं रेडीएटर मजबूत तापलं होतं, मग गटागट
पाणी पिउन ते गार केलं आणि हाश-हुश करत करत थोडा वेळ आराम केला. सुमारे अर्धा तास अळ्ळम-टळ्ळम
केल्यावर मग पुन्हा तिथून चालते झालो. अगदी ठळक, नियमित वापरातली आणिकमी-अधिक चढणीची
ही वाट.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">कुर्डूपेठेतून घाटमाथ्यावर येण्यासाठी जेमतेम पाउण- एक तास लागतो.
वाटेत एका अवघड ठिकाणी लाकडाचे वासे बसवून पाय ठेवायला जागा केली आहे तर काही ठिकाणी
दगड रचूनपाय-या केल्या आहेत. ही वाट चढुन आम्ही
धामणओहोळला पोहोचलो. ह्याच वाटेला गावकरी निसणीची वाट म्हणतात.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">गावात परतल्यावर झालेल्या चर्चेपासून ह्या कोड्याला खरी सुरुवात
झाली. "आम्ही देवघाटानं खाली गेलो"
असं ऐकल्याक्षणी आम्हाला गावातल्या काही जाणकार मंडळींनी ते शक्य नसल्याचा टोला हाणला.
त्यांच्याशी बरीच चर्चा केल्यावर आम्हाला मामांनी केलेली लबाडी कळली. मामांनी आम्हाला
सकाळी देवघाटाऐवजी लिंग्याघाटाच्या तोंडाशी सोडलं होतं. मग आमच्या ज्ञानात भर पडली
कि नाळेत थोडं खाली उतरल्यावर एक जेमतेम २०-२५
फुटाचा सुळका दिसतो, त्याला अनुसरून त्या वाटेला लिंग्याघाट असं नाव पडलं. मुद्दा निघालाच
होता म्हणून हातासरशी त्यांनी आम्हाला देवघाटाचा अप्रोच कुठून आहे ते सांगितलं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">“निसणीची वाट म्हणजेच देवघाट का
हो?” तर ह्याचं सरळसोट उत्तर “नाही” असं आहे. त्याचं आकलन आम्हाला दुस-या खेपेला झालं!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<b><u><span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">भाग २:<o:p></o:p></span></u></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ह्या खेपेला मात्र सगळे सोबती वेगळे होते. यज्ञेश, राजस, पवन,
प्रिती आणि पाऊस. ह्यातल्या सगळ्यात जास्त त्रासदायक ठरू शकणा-यांमध्ये पावसाचा नंबर
सगळ्यात वर. पवन आणि मी शनिवार दुपार पासूनच धामणओहोळात ठाण मांडुन बसलो होतो. आम्ही
पुन्हा मामांना गाठलं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">“मामा, ह्यावेळेस देवघाटानं खाली
जायचं”, मी पिल्लु सोडलं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">मामांनी आधी बाहेर पावसाकडे नजर फिरवली आणि मग पु. लं. च्या
“मुंबईकर-पुणेकर-नागपूरकर”मध्ये “पुण्यातल्या दुकानात गि-हाईक कसा दुय्यम असतो” ह्याचं
जसं वर्णन आहे अगदी तसं दुर्लक्ष करून ब-याच वेळानंतर आमच्याकडे करड्या नजरेनं पाहिलं.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">“नाही जमायचं. कोण बी जात नाही
तिथं. लय आधी गुरं लावाया जायचं, आता ते बी नाही. लय आधी त्या तिथं चौर्यापाशी उंबर्डीतनं
गावातलं मानुस गुरं वर आणायचं आता ते बी न्हाई येत”, मामांचा सपशेल नकार. म्हातार्यानं
तंबाखू मळून चुरा करावा अगदी तसं आमच्या कार्यक्रमावर पाणी सोडलं गेलं होतं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">तरी आम्ही काही माघार घेतली नाही, नेटाने खोदून-खोदून माहिती
विचारली. त्या दरम्यान देवघाटाची वाट किती अवघड आणि त्याहून किती माजलेली आहे ह्याचं
कीर्तन आमच्यासमोर गायलं गेलं. पावसामुळे शेतीची कामं अडकून पडल्याने गावातली बरीच
पुरुष मंडळी जमली. ते एकाच स्वरात सांगत होते की त्या वाटेनं उंबर्डीपर्यंत आजवर एकही
व्यक्ती गेली नाहीये गेल्या ३५-४० वर्षांत, खुद्द मामाही नाही. माजलेलं गवत, मोडलेली
वाट, नाकावरचा ऊतार, आणि त्यात हा अवकाळी पाऊस. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">दुपार आम्ही आसपासची मंदिरं, विहिरी पाहण्यात आणि वॉचटॉवरवर
बसून घालवणं पसंत केलं.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">शांत गाणी (अर्थातच,
कानात हेडफोन टाकून) ऐकत तिथं किंवा अशाच कुण्या आडगावी घालवलेली दुपार ही खोलीत भर्र
पंख्याखाली लोळत घालवलेल्या आळशी दुपारीपेक्षा खूपच जास्त सुखदायी ठरते. त्यातलं गाणं
ही अर्थातच सेकंडरी गोष्ट. सेकंडरी म्हणजेच दुय्यम असं म्हणायला हरकत नाही. पण इथं
दुय्यम जरा सावत्र पोराला वापरावा तसा शब्द वाटतो.</span><br />
<span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span>
</span><div class="MsoNormal">
<span face="Verdana, sans-serif" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">When
everything has come and gone, We'll look back on this road we're on.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span face="Verdana, sans-serif" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Yeah,
we'll see how far we've come. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span face="Verdana, sans-serif" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Yeah,
we've come a long way.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span face="Verdana, sans-serif" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Let's not
talk about the future, Let's not talk about the days gone past.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span face="Verdana, sans-serif" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">All this
time we've been running round in circles, yeah.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span face="Verdana, sans-serif" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Well, I
can feel a change a coming, And I know we're gonna make it last.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span face="Verdana, sans-serif" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">From now
on we'll be going somewhere slowly, instead of going nowhere fast.<o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">
</span><br />
</span><div class="MsoNormal">
<span face="Verdana, sans-serif" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">- Bryan
Adams. Track: Nowhere Fast, Album: Room Service.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">संध्याकाळी पावसामुळे गावाबाहेर फेरफटका मारता आला नाही आणि
नाईलाजानं पायाची भिंगरी काळेंच्या व्हरांड्यात अडखळली. मस्त गप्पा रंगल्या. दिवेलागणीची
वेळ झाली आणि जवळ-जवळ रिकामी झाल्यावर खळखळ वाजणा-या काडेपेटीतून कशा चार-पाच काड्या
निघतात, तशी ती स्वारगेटहून ३.३० ला निघालेली धामणओहोळची एस.टी. आली आणि बसमधून इन-मीन-तीन
डोकी उतरली. दिवसात ही स्वारगेटहून इथं येणारी एकमेव एस.टी. ही मुक्कामी येउन पहाटे
५. ४५ ला निघते.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">रात्री झोपण्याआधी एस. टी. चालक आणि वाहक काका, नथु काळे मामा
आणि आमच्या पुन्हा गप्पा रंगल्या. साधे डिझेलचे पण पैसे निघत नसताना नुकसान सोसून ह्या
आणि खरंतर ह्याहून अधिक आडगावात सेवा अविरत चालू ठेवण्याबद्दल एस.टी.चे आभार मानावे
तेवढे कमी. निदान ट्रेकर्स तरी ह्याला नक्कीच दुजोरा देतील. ह्या गप्पांमध्ये आम्हाला
सोबत होती कान खाली पाडून बोटभर-वितभर सरकत, हात-पाय ताणत आमच्या सतरंजीवर आलेला काळे
काकांचा आळसावलेला भुभू राजा, अर्धा डझन मोठ्या कोंबड्या (जिवंत) आणि त्यांची पिल्लावळं
ह्यांची.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">उरलेल्या ३ स्टूजेसना येता-येता रात्र झाली. रात्रभर बाहेर पाऊस
कोसळतच होता आणि कुत्रं गोणपाटावर झोपतं तसं मुटकूळं करुन आम्ही कसंतरी कुडकुडत डुलक्या
काढत होतो.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पहाटे ५.४५ म्हणजे
अगदी वेळेवर एस.टी. निघून गेली. पाऊस चालूच होता. सकाळी पाऊसत्याचं काम संपवून जरा
ओसरला तसं आम्ही स्वतःहून जायची मानसिक तयारी करून, पुन्हा पाण्यात दगड टाकायचा म्हणून
मामांशी बोलायला सुरुवात केली. शेवटी, पूर्ण वाट नाही पण निदान चौर्यापर्यंत सोडायला
मामा तयार झाले. वाटेत पाण्याची टाकी आहेत त्या जागेलाच गावातले लोक चौर्या म्हणतात.
ह्यावेळेस शंकर मामांचे आडनाव बंधू, मारुती शेडगे सुद्धा आमच्या सोबतीला होते. सोबत
हुशार आणि तरतरीत दिसणारे २ कुत्रे, शंकर मामांचा पांढरा ‘राजा’ आणि मारुती मामांचा
काळा ‘काळ्या’. आम्ही घाटमाथ्याकडे धूम ठोकली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">निसणी आणि लिंग्याघाटाच्या वाटा डावीकडे ठेऊन आम्ही उजवीकडे
असलेल्या टेकाडाकडे वळलो. अगदी टेकाडावर न जाता त्याच्या पोटातल्या कारवीतून वाट काढत
आम्ही एका नाळेशी पोहोचलो. ह्या भागाला गावातले लोक दुर्गाडी म्हणतात. मामांपाठोपाठ
आम्ही नाळेतून खाली उतरायला सुरुवात केली. पुन्हा पावसाला सुरुवात झाली होती आणि त्यामुळे
नाळेतला चिखल आणि चिकट झालेले दगड-गोटे ह्यामुळे एकूणच आमची गाडी हळूहळू पुढे जात होती.
मामा आपले टपाटप ह्या दगडावरून त्या दगडावर उड्या मारत उतरत होते. साधारणतः ३० मिनिटे
तसा प्रकार केल्यावर आम्ही उजवीकडच्या पदरात शिरलो. कारवीतून वाट काढत एका मोकळ्या
जागी आलो. तिथून लिंग्याघाटाच्या अगदी समोरची
नाळ दिसली. पावसाळ्यात इथून धबधब्यांचा प्रताप पाहून डोळ्याचं पारणं फिटेल अशी
ती जागा. तसंच कारवीतून पुढे आल्यावर एक मोकळा माळ लागला. गेल्या रविवारी साधारण ह्याच
वेळी माझी आणि प्रितीची चर्चा झाली होती की इथं येता येईल का आणि आज आम्ही तिथं होतो,
अर्थात मामांच्या मदतीमुळेच.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ब-याच वेळा असं होतं की आपण काहीतरी ठरवतो आणि नंतर त्याला तडीस
नेत नाही. ट्रेकचं पण तसंच आहे. ठरवा, पोतडी भरा आणि निघा. ट्रेकला जाण्यापूर्वी माहिती
घेणे जरुरी आहे. पण, कधीकधी आपण खूप अभ्यास करत बसतो आणि ट्रेक तसाच राहून जातो. माझं
वैयक्तिक मत (खास करून घाटवाटांबद्दल) असं आहे की त्या-त्या वाटेची माहिती आणि अजून
नवीन वाटा त्या-त्या जागी जाऊन पहिल्या आणि गावच्या वयस्कर माणसांशी चर्चा केल्यावर
चांगल्याच कळतात. बाकी अभ्यास तर चालूच असतो की आपला. इथल्या लिखाणाप्रमाणे आम्ही तिथंही
इथं-तिथं वाट सोडून फेरफटका मारला, फोटो-फोटो खेळलो. इतक्यात मामांनी न राहवून हाळी
दिली. दोन्ही मामा पाण्याच्या टाक्यापाशी उभे होते. चांगलेच मोठे असे एक आणि त्याहून
थोडे छोटेखानी असे एक अशी २ पाण्याची टाकी पाहून ही वाट वापरातली होती ह्यावर मला नक्की
विश्वास बसला.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आम्हाला वाटलं की आता इथून पुढे वाट आम्हालाच शोधावी लागणार,
पण मामा अजून पुढे जात राहिले आणि त्यांनी खात्री केली की ते आम्हाला योग्य वाटेला
लावूनच परततील. त्यांनी आमच्यासाठी आत्तापर्यंत केलेली २-३ तासाची मरमर त्यांना वाटणा-या
आपुलकीची ग्वाही देत होती. ऐनाच्या झाडांची जागा आता बोच-या काट्याच्या झुडपांनी घेतली,
डोक्यावर पाऊस चालूच. १५ मिनिटं कसं तरी अंगविक्षेप करत आम्ही एका नाळेच्या तोंडाशी
आलो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मामांनी आम्हाला त्या नळीतून सरळ
खाली जायला सांगितलं, “अजिबात हिकडं-तिकडं व्ह्यायचं न्हाई, कणा-कणा खाली जाते वाट.
बरं का म्याडम, न्हाई गावली वाट तर पुना वरी या. वरी यायची वाट सापडंल ना? सावकाश जा.”<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">त्यांचा निरोप घेऊन आम्ही पुढे निघालो. मी आणि यज्ञेश वाट पाहायला
पुढे सरसावलो. पोटात कावळे ओरडायला लागले होते पण पावसामुळे एकंदरच सगळं सुसह्य झालं
होतं. आम्ही थोडं खाली उतरलो आणि वाट पाहायला थांबलो तितक्यात वरून मामांचा आवाज आला.
ते अजूनही कड्यावरून आमच्यावर लक्ष्य ठेवून होते. काय देवमाणसं आहेत! हल्लीच एक विनोद
वाचण्यात आला होता. जगात फक्त २ च लोकांना तुमची काळजी असते. एक म्हणजे आई आणि दुसरा
म्हणजे तो माणूस जो तुम्हाला सांगतो, "भावा, स्टॅंड काढ स्टॅंड." तसंच ट्रेकला
आल्यावर आईनंतर सगळ्यात जास्त काळजी असते ती गावातल्या काही प्रेमळ लोकांना.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">पावसामुळे त्यांचा आवाज काही आमच्या कानी येईना, पण मग तरीही
सगळं कळल्यासारखं माना डोलावून आम्ही मामांना परत जायला सांगितलं आणि खाली उतरायला
लागलो. धबधब्यातून खाली उतरताना कसरत होत होती पण थकवा अजिबात जाणवत नव्हता. मामांच्या
सांगण्यानुसार आम्ही नाळेतूनच खाली उतरत होतो आणि तसंही दुसरीकडे कुठे वाटाण्याला काहीच
वाव नव्हता. उजवीकडच्या भिंताडाला लागून नळीने आम्ही खाली उतरत आलो. मामांचा निरोप
घेतल्यापासून साधारणतः तासभर दगड-गोट्यातून उतरल्यावर आम्ही कोकणात उतरलो. तिथं डावीकडून
अजून एक मोठा ओढा येउन मिळतो. लिंग्या घाट आणि त्या समोरच्या ३-४ घळींचं पाणी पिऊन
हा ओढा पावसाळ्यात दुथडी भरून वाहत असताना ओलांडणे म्हणजे मोठ्या जिकिरीचं काम असावं
ह्यात तिळमात्र शंका नाही.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">निसटत्या दगडातून पुढे उंबर्डीकडे जाणारी वाट सोडून आम्ही डावीकडच्या
डोंगराकडे म्हणजेच निसणीच्या वाटेकडे आमचा मोर्चा वळवला. सगळे विसाव्याला आणि खादाडीला
बसायच्या तयारीत असताना मी वाट पाहायची म्हणून डावीकडे घुसखोरी केली. सवयीप्रमाणे तसाच
अजून थोडं, अजून थोडं असं करत काट्यातून घुसत मी वाट शोधून काढली. खात्री करण्यासाठी
थोडंसं पुढं जाऊ म्हणून मी अगदी पाच मिनिटं
पुढे गेलो आणि अचानक एका जागी येउन थबकलो. सुरुवातीला काही चौरसाकृती दगडं दिसली, मग
नेमकं काय प्रकरण आहे ते पाहण्यासाठी अजून फेरफटका मारला आणि पुरता वेडा झालो. एकावर
एक अगदी पध्दतशीर रचलेली दगड, जुन्या पडक्या बांधकामाचे अवशेष, कोरीव पाय-या इ. मग
कुठे दिवा पेटला डोक्यात कि आपण कोळी राज्याच्या दरबारापाशी आलोय. मामांनी आधीच्या
बोलण्यात त्याचा उल्लेख केला होता. मग मात्र सगळ्यांना आपलंसं करण्यासाठी खाली धूम
ठोकली. तोपर्यंत खालची मंडळी वाट पाहतच होती. त्यांनी त्यांचं थोबाड उघडून माझी कानउघडणी
करण्याआधी मी वरच्या गमतीची बडबडगीते गायली. मग मला लाडू आणि खजूर आणि अजून ब-याच प्रकारचा
खाऊ पुरवण्यात आला. तो अक्षरशः हादडल्यावर पुढच्या पाचंच मिनिटात आम्ही वर चढत होतो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">राजवाड्याच्या भागात बक्कळ फिरून खूप समाधानी झालो होतो, हरपलेलं
भान घड्याळ बघून पुन्हा आकडेमोडीत गुंतलं. आता निघायला हवं. अगदी जेमतेम अर्धा तास
वामकुक्षी घेऊन पाऊस पुन्हा पूर्ण तयारीनिशी हजर झाला. ज्याप्रकारे अंधारून आलं होतं
ते पाहता चिपाचं दार हुकणार होतं. पण मला त्याची खंत नव्हती. अशावेळी मी एक गोष्ट आठवतो:
Harvey Voge ने म्हणलं आहे, "Mountains will always be there, the trick is
to make sure you are too".<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">समाधानी मनाने आम्ही राजवाड्यामागची सोंड चढायला घेतली. माझ्या
आणि प्रितीच्या अंदाजाप्रमाणे त्या वाटेने आम्ही कुर्डूपेठहून निसणीच्या वाटेकडे जाणा-या
पाऊलवाटेवर येणार होतो, आणि तसंच झालं. पण ही चढाई जरा छातीवर येत होती, त्यात आम्ही
दमलेलो. अगदी सर्वसाधारण गतीने आम्ही वर चढून येताना पाऊण तास कसा गेला ते कळलंच नाही.
निसणीच्या वाटेला ही वाट येउन मिळते तिथं उंबराचं मोठं झाड आहे हे मामांनी आम्हाला
आधी म्हणजे मागच्या आठवड्यात सांगितलं होतं. धन्य आहेत ते. मग काय गेल्या आठवड्यातच
तुडवलेल्या वाटेने डोळ्याचे पारणे फिटतील असं दृश्य पाहत आम्ही टॉवरपर्यंत आलो. पाऊस
आता दडी मारून बसला होता. चीपाचं दार पण झालं असतं अशी कुरकुर लागली खरी पण जास्त वेळ
नाही. तिथंच निवांत जागी बसून गप्पा मारत जेवण उरकल्यावर थकवा कुठच्या कुठं पळून गेला
होता. गावात परत आल्यावर मामांनी आग्रहानं पाजलेला चहा, काळे मामांनी केलेलं कौतुक
आपुलकीचा एक ठेवा कायमस्वरूपी देऊ करून गेला.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">भेट लवकरच होणार होती हे आम्हाला माहित होतंच. चिपाचं दार उघडलं
होतं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">तुम्ही म्हणत असाल कि ह्याला मी
कोडं का म्हणतोय? साधा तर ट्रेक आहे.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">घाट माथ्यावर एक गाव, गावातून ४ घाटवाटा असं नेहमीचंच समीकरण.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">माझ्यासाठी तरी हे एक कोडं होतं आणि त्याला बरीच कारणे आहेत.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">१. 'चिपाचं दार' ही कोणत्याही
पुस्तकात उल्लेख नसलेली वाट. मान्य आहे कि अश्या बर्याच वाटा आहेत सह्याद्रीमध्ये.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">२. लिंग्याघाटाला देवघाट समजणे,
निसणीच्या वाटेला लिंग्याघाट समजणे, निसणीची वाट आणि देवघाट ह्या दोन्ही एकच असा गैरसमज.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">३. लिंग्याघाटाला तसं नाव का दिलं
गेलं असेल ह्याबद्दल असणारं दुमत.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">४. जरा लांब पण सोपी असली तरी
सहजा-सहजी देवघाटाची वाट<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">दाखवण्याबद्दल गावकर्यांत असलेली
उदासीनता.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">५. दुर्लक्षित अवस्थेत व विशेष
माहित नसलेला कोळी राज्याचा राजवाडा. खरंतर राजवाडा म्हणण्यासारखं तिथं काही उरलं नाहीये,
पण भेट द्यावी अशी जागा ती नक्कीच आहे.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-4089189321736982692015-01-20T06:37:00.001-08:002021-07-18T05:54:33.986-07:00कुंभ्या घाट - तेल्याची नाळ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">टीप : वेलांटी, उकार ह्यांत काय
बी चूका दिसल्या तर सहन करा किंवा comment म्हणून टाका.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">गुरुवारी, मोठा साहेब घरला गेल्यावर ऑफिसमध्ये बसून चकाट्या
पिटत असताना डोक्यात किडा आला. भराभर फोनाफोनी केली आणि नेहमीप्रमाणे जुन्या मित्रांनी
नन्नाचा पाढा गाऊन दाखवल्यावर मात्र डोचकं जागेवरून हललं, च्यायला काय व्हायचं ते होऊ
दे, आज म्या ट्रेक ला जाणारचं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">नोकरदार झाल्यापासून बऱ्याचशा ट्रेकची आकडेमोड डोक्यात करून
झाली होती, नकाशे गिरवून झाले होते, फकस्त घरातून बाहेर पाडायचं बाकी होतं. हल्ली तो
काय लोकांनी उच्छाद मांडलाय फेसबूकवर 'आली
लहर, केला कहर ' का काय ते अनं 'मंदीत
संधी ' कि काय तत्सम प्रकार करायची संधी चालून आली होती.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">उंडारत फिरायचा चंग मात्र डोक्या पक्का बसला होता. इथून-तिथून
माहिती गोळा करून बरेच प्लान तय्यार होते, मग त्यातला एक निवडला . रेटवायला गाडी आहे
म्हणून पानशेत पलीकडच्या भागाची निवड झाली. आम्ही ३ डोकी, २ फटफट्या जाणार अस ठरलं.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग मी गप-गुमान सामान गोल करून घरी पोतडी भरली. पहाटे ४ ला निघायचं
ठरलं होतं. साधरणतः ३ वाजता मित्रानं फोन केला.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मित्र: "अरे ऐक ना, भाड्या
शिव्या घालू नको आता. अरे, आई नको म्हणतीये रे जयला, आणि मला पण पोटात जरा गुडगुडतयं
रे, आपण next week जाऊया का? "<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी : "काशी कर, तू डब्बे
टाकत बस, आम्ही दोघं जातोय !!"<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मित्र : "अरे YZ तुला त्याचा
मेसेज नाही आला का? तो पण येणार नाहीये, त्याचा KT च्या recheck चा result आलाय. बोंब
बसली आहे परत. अपेक्षेप्रमाणे घोडे लागलेत त्याचे."<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">(डोळे चोळत, कपाळाला हात!)</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी: "मग तू काशी कर, त्याची
तशीही तिरडी उठणार उद्या! आणि ऐक रे, मी जातोय!"<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">काय ते घंटाभर झोप होणार होती ती पण पाण्यात. पहाटे ४.३० ला
मी गाडी घेऊन बाहेर पडलो. फूल-बाह्यांचा शर्ट, त्यावर स्वेटर, डोक्यावर माकडटोपी एवढा
सगळं गुंडाळुन सुद्धा थंडी गोठवत होती. त्यात गाडी सुद्धा अधून-मधून डुरुक-डुरुक करत
त्रास देत होती. कशीतरी गाडी हाणत, शेकोटी दिसलं तिथं हात शेकत मी दापसार्यात पोहोचलो.
श्री. धोंडीबा मोरे ह्याचं घर गाठून हाक मारली. अतिशय सरळ आणि बोलक्या अश्या मामांनी
मला कसा ओळखतो असा विचारलं.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी : अहो, तुमचा पत्ता आणि नंबर
जितेंद्र बंकापुरेने दिला. ते आले होते तुमच्याकडं पावसात.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मामा : पुण्याचं का?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी : हो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मामा : त्यातले एक-दोन पोर सोडलं
तर ते लई भारी चलतेत सगळे. टर्याक्टर वालं तर तुला माहित च असंल.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी : हो. (</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि जो काय हशा पिकला तिथं कि
सांगायला सोय नाही)</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मामांशी बोलून, वाटेबद्दल सविस्तर माहिती काढून, त्यांच्या पडवीत
गाडी लावून मी घोळ कडे पायपीट सुरु केली तेव्हा ८ वाजले होते.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">गावापासून थोडं चालल्यानंतर गाडीरस्ता डाव्याबाजूने वर चढायला
लागतो, तिथं उजवीकडे झाडीत पायी जाणार्यांसाठी शोर्ट-कट आहे. तो चढ चढून वर येऊ पर्यंत
डिजल इंजन तापलं होतं. मनातली इच्छा आणि पाउलवाटेवर धावा बोलायला तयार असलेले पाय,
यामध्ये सुटलेलं पोट आपल्या अस्तित्वाची जाणीव करून देत होतं. सकाळी गावाबाहेर परसाकडं
आलेल्या लोकांपासून नजर इकडे-तिकडे भिरकावत घोळ गावात पोहोचलो तेव्हा ८.४५ वाजून गेले
होते. इतर घाटमाथ्यांच्या जवळ असलेल्या गावासारखं, घोळ गाव तसं बर्यापैकी एकलकोंडी
आहे, आणि हल्ली स्वच्छ आहे.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">घोळ गावातून माझ्या ऐकण्यात ३ चांगले ट्रेक होते. एक म्हणजे
गर्जाईवाडीतून कोकणदिवा त्यापुढं कावळ्या घाट किंवा दुसरा म्हणजे घोळ ते खानु ट्रेक
अन त्यापुढं बोचेघोळ नाळेनं खाली कोकणात वरिंगीत जाता येतं , आणि तिसरा म्हणजे कुंभ्यातून
खाली माणगड चा ट्रेक, ज्यासाठी मी आलो होतो. हा ट्रेक तसा मोठा आहे. घोळ ते कुंभेगाव
ते माजूर्णे ते मशिदवाडी आणि तिथून माणगड. मला वाटेची सुरुवात पुसटशी लक्षात होती,
पण आता गावातून सिमेंटचा रस्ता झाल्यानं मला काही कळेना. मग एका मामांना वाट विचारून
घेतली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मामा : अरे वाट लय सरळ हाय, पन
तू एकटा का जातुया? सोबत न्हाई कुणी? धा वाजायलेत, पोहोचायला लय ऊन होईल.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी : ( "पहिले पाढे पंचावन्न"
अश्या अविर्भावात ) आता काय करणार मामा, कुणी येईना झालंय, मग एकटाच निघालो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आणि मी आधी वेळ पाहिली. मामाचं
घडयाळ चांगलं तासभर पुढं होतं दिसतंय. आत्ता कुठं ९ वाजले होते.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">तासाभरात तर आम्ही सकाळच्या साऱ्या विधी उरकून गाडी दामटवत हापिसात
पोहोचतो.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मामा : माजूर्ण्यात जागा-बिगा
पाहाया जातंयस काय? तिथं पार कुंभ्यात रस्ता आलाय आता. जागेला लई भाव.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी : नाही हो, मी भटकायला आलोय.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">एवढंच काय ते बोलून मी काढता पाय घेतला. मामांच्या बोलण्यातनं
ज्या गोष्टी समजल्या त्याचं वाईट वाटत होतं. बारामतीच्या चोरांच्या आणि तत्सम हरामखोरांच्या
नजरेत लवासापाठोपाठ आता हा भाग पण सलत आहे. वाटून गेलं कि बरं आहे मी आलोय, एकदा कां
हा भाग so-called Develope झाला तर मग इथ माझ्यासारख्यांच घोडं कशाला येतंय?</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">विचार करत अर्धा तास कधी चाललो ते कळलंच नाही. एव्हाना घोळ गाव
आता मागे डावीकडे राहिलं होतं. वाट उजवीकडून फिरून येते. वाटेत एक आजोबा भेटले, त्यांनी
जरा शोर्ट-कट दाखवून दिला<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आजोबा : तिथं म्होरं वाट डावीकडं
जाती, तिथंच उजवीकडं बोरीत शिरायचं आणि कडं-कडंनं
जायचं. खरी वाट खालनं हाय पन तिथं मधमाश्या उठल्यात. माशी वर आली तर कायबी भ्यायचं
न्हाई. गप-गुमान कडं-कडंनं जायचं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी : बर आजोबा. चिक्की खाणार का?
पाणी हवंय?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">आजोबा : दाताला येती का पाहू,
पाणी दे मोप असलं तर.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> मी आजोबांना पाणी दिलं आणि चिक्की
देतो तोच त्यांनी लाल पेरू काढून दिला. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">आणि पुन्हा एकदा वाट समजावून दिली
आणि आजोबा गेले. </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मी आपलं हळू-हळू चालत त्या फाट्यावर आलो, आणि मग उजवीकडची वाट
धरली. खाली डावीकडच्या झाडीत माश्यांची भुणभुण ऐकू आली आणि मग मी थोडं घाबरतच तिथनं
सटकलो.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">एक मोठ्ठा माळ तुडवत साधरणतः
१०.०० च्या सुमारास मी एका टेपाडाच्या पोटाशी आलो, तिथं ओढ्याला थोडं पाणी होतं. तिथं
बसकण मारली. दूर तिथं कोकणदिवा छाताड काढून उभा होता, आणि खाली ते कावळ्या घाट चढताना
डाव्या बाजूला दिसणारे छोटे-छोटे टेकाड डोकं वर काढत होते. मग मला पेरूची आठवण झाली.
पेरू पाठोपाठ, बांधून आणलेली मूठभर सुकी भेळ पोटात ढकलून पाणी ढोसून मी निघालो. इथं
मोबाईलला network नाही.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">थोडं पुढे जाऊन डाव्या बाजूनं त्या टेकाडाला अर्धा वळसा घालून,
वाट त्याच्या डाव्या अंगावर घेऊन जाते. तिथून पुढं टेकाड-वळसा मग माळ असा भारी प्रकार
सुरु झाला. अशी पायपीट अजून एकदा केली आणि मग गुगली पडली: २ वाटा - त्यातली एक डावीकडून
वळसा घालणार आणि दुसरी उजवीकडच्या झाडीतून थेट वर. जवळ नकाश्याची प्रिंट नाही, अन मरायला
GPS पण नाही. मग तिथं थोडं डोकं खाजवून, कोकणदिव्याच्या दिशेवरून थोडा अंदाज घेऊन उजवीकडची
वाट धरली.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">धापा टाकत, कारवीतून
हलका चढ चढून वर एका खिंडीत आलो. मस्त गार वारा लागला आणि एका मोठ्या पठारापलीकडं कोकण
दिसलं. म्या भरकटलो नसल्याचं पक्कं झालं. खिंड आणि त्यात तिथं हळदीची पुडी दिसल्यावर
जवळ देवाचं ठाणं असलंच पाहिजे. मग सॅक ठेऊन सोबत पाण्याची छोटी बाटली घेऊन मी डावीकडं
झाडीत शिरलो. वर-खाली असं अर्धातास भटकल्यावर शेवटी दगड-देव सापडला. खिंडीतून तिथं
जायला ठळक नसली तरी तशी सोपी वाट होती.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">इथून वाट अगदी मस्त ठळक आणि मळलेली होती, वाटेत एका ठिकाणी छान
गार पाणी पण आहे. उन्हाळ्यापर्यंत ते नसेल हे नक्की. पाणी ढोसून जरासं काय झाडीतून
बाहेर आलो कि दूरवर JCB चा आवाज आला, आणि कुंभ्याची वस्ती जवळ आली आहे ह्याची खबर देऊन
गेला. वाट थोडी डावीकडं वळली अन वाडी नजरेत आली. शिवथरच्या खुट्या घाटावर ते कुंड गाव
आहे अगदी तशीच कुंभ्याची वाडी.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">कुंभ्याच्या वाडीच्या उजवीकडे एक मोठ कुरण आहे, तिथं जाण्याचा
मोह काय मला आवरता आला नाही. वरून खाली डोकावून पाहिलं, खाली दूर कोकणात MIDC दिसली,
कोणती ते माहित नाही, बहुदा विळे-भागडची असावी. त्याअलीकडे कडपे, जिते, दूरवर विश्रामगड
/ कुर्डूगड दिसला. मुख्य रांगेपासून सुटावलेला विश्रामगड आणि मी यामध्ये कुठतरी ठिपठिपची
नाळ आहे.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">माझा खरा प्लान असा होता कि कुंभ्यानं माजूर्ण्यात जायचं, माणगड
करायचा, बोरवाडीतून निझामपूर, तिथून पुढं जिते आणि तिथनं ठिपठिप्या आणि मग दापसरे.
पण भिडे गुरुजींची मोहीम माजूर्ण्यातनं गेली आहे म्हणाल्यावर रस्ता पुरता थोपटवलेला
असणार, त्यात माजूर्ण्यापर्यंत मातीचा कच्चा रस्ता उन्हात तुडवणं म्हणजे अशक्य चिडचिड
! माणगड आणि तो मधला ४०० m चा बोगदा पहायचं टाळून मी डोक्याचे काटे पुन्हा फिरवले.
एकटाच असल्याने माझं मत ते बहुमत असा प्रकार होता. मग गाडी-रस्त्यावरची पायपीट टाळून
पदरातलं जंगल तुडवत ठिपठिप्या गाठायचं खुळ माझ्या डोक्यात आलं. म्हणजे मग गावात तशी
चौकशी करायला बरं. नाहीतर मी एकटा आहे म्हणाल्यावर मला गावातले लोक साहजिकच माजूर्ण्याला
पाठवणार ही भीती होती.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">१२ च्या सुमारास मी पोटातल्या पोटातल्या जंगलात उतरत होतो. बडत्याचीमाची
- बोरमाच - कुंभामाची करत ठिपठिप्या घाटात यायचं ठरलं होतं.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">साधारण २० मिनिटात मी पदरातल्या जंगलात पोहोचलो. तिथनं बडत्याची
माची म्हणजे अजून १० मिनिट चाल. इथून पूर्ण ट्रेक म्हणजे वाट अगदी सरळ साधी आणि सोप्पी
होती. बडत्याच्या माचीत आल्यावर मला lunch करायचं सुचलं. वाडीत काही गुरं, कुत्री आणि
२-४ म्हातारी मंडळी सोडली तर कुणीच नाही. मोदी येणार असल्याने सगळे रायगडाकडे गेले
असणार.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">गावापलीकडं एक मस्त मोठं झाड गाठून मी जेवायचं ठरवलं. ठरल्यापणे
मी झाडाखाली बसलो, अख्खी sack उलटी केली तरीही जेवणाची पिशवी सापडेना. मग ध्यानी आलं
कि पिशवी टेबलावरच राहिली, मग अजून एक चूक ध्यानी आली कि, त्यासोबत मेडीकीट पण घरीच
राहिली आहे. भयंकर चिडचिड झाली. पोटातले कावळे आता अजूनच बोंबलायला लागले. पुन्हा वाडीत
येउन दुकान आहे का ह्याची चौकशी केली. मग कळलं कि इथं काही नाही पण बोरमाच ला एक दुकान
आहे. मग मात्र बोरमाच कडे धूम ठोकली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">इथून बोरमाचपर्यंत ही तशी तासभर लांब पण सरळ-सोट चाल आहे. घोटभर
पाणी पीत-पीत, पोटातला कलकलाट बंद करत मी बोरमाच मध्ये पोहोचलो. म्हणू नये, पण गुरं
कशी भेदरलेल्या नजरेनं पाहतात तशी गावातली
मंडळी मला पाहत होती. शेवटी थोडी विचारपूस करून मी श्री. म्हाळुंगे ह्यांच्या छोटेखानी
दुकानात पोहोचलो. तिथं पारले-G बिस्कीट मिळालं. मग पाणी आणि पारले-G खाऊन पोटोबा शांत
केला, घडयाळात पाहीलं कि १.४५ झालेत. डिजल इंजन आता थकलं होतं.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ट्रेकला एकटा असल्याने Lunch शेअर करायला लावून अजून कुणाचा
छळ केला नाही ह्याचा मनोमन आनंद झाला. एकट्यानं ट्रेक करताना आपल्या कुवतीची जाणीव
होते, मनातल्या विचारांना मोकळा वेळ देता येतो. आणि डोक्यातलं वादळ शांत करता येतं,
हे माझं वैयक्तिक मत आहे.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">भानावर येउन २.०० च्या सुमारास पुन्हा गाडं हाणंल. म्हाळुंगे
काकूंनी सांगितल्याप्रमाणे कुंभामाची इथून अर्धा तास होती.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">जेवून मस्त आळस आला होता, तरीच वाट चुकलो. आणि म्या डोंगराच्या
अगदी पोटाशी येउन झाडीत अडकलो. पायाखाली जी वाट होती ती नक्कीच ढोरवाट असावी.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग अजून थोडं पुढं गेल्यावर उजवीकडच्या नळीतून एक वाट खाली आली.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">का कि देवजाणे मला ती वाट म्हणजे ठिपठिप्याची नाळ वाटली. मग
मी तरीही थोडं पहायचं ठरवलं. थोडं पूढे गेलो आणि पाहिलं तर ती वाट उतरून उजवीकडंच जात
होती. मग त्या नळीत अजून वर चढून जायचं ठरवलं. वर दाट कारवी दिसत होती. तरी थोडं वर
चढल्यावर उजवीकडं वाडी दिसली. मग मी अंदाज बांधला कि ती साखळेवाडी असावी, फोना-फोनी
करून खात्री केली आणि नाळेत वर चढायला सुरुवात केली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">चांगलाच घाम काढला नळेनं. ३.०० वाजताच्या सुमारास, नळीत साधारण
६० % चढल्यावर वाट पुसट झाली, मोडली होती. त्यात आदल्या रात्री न झोपल्यानं आणि धड
न जेवल्यानं माझा दमेश भुकेश खन्ना झाला होता. भुकेनं सुधरतच नव्हतं. पायात गोळे यायला
सुरुवात झाली होती. मग जरा इकडे-तिकडे घुसून वाट शोधली, एक-दोन वेळा उजवीकडच्या काटेरी
झाडीत अडकत पुन्हा मधोमध असलेल्या कारवीत शिरलो. जेमतेम अर्धा लिटर पाणी शिल्लक होतं,
ते वाचवत पाण्याचे घोट घेत चढाई सुरु ठेवली.. मग तसंच जोर काढत शेवटी वर पोहोचलो आणि
बसकण मारली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">झाडीतून थोडं मोकळ्या जागी आलो अन पुन्हा कोकणदिवा दिसला! आता
मात्र घाम फुटला. कारण जेवढं मला कळतंय, ठिपठीप्यातून कोकणदिवा दिसणारच नाही, शक्यच
नाही!</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मग उजवीकडे थोडी नजर फिरवली
कि उमगलं कि आपण पुन्हा घोळ जवळ घाट-माथ्यावर आलोय, वाट कोणती ते माहित नाही. पण नक्कीच
ही ठिपठिप्याची नाळ नाही. आता हसावं कि रडावं ते कळेना. आढावा घेत असतानाच मग गुराला
दिलेली हाक कानी आली. आणि मी त्या दिशेने धाव घेतली. श्री. हरिश्चंद्र पोळेकर आपली
गुरं हाकत होते. मग त्यांच्याबरोबर साधारण २० मिनिटे चालत मी घोळ गावात आलो. येता-येता
काकांकडून माहिती मिळाली कि मी ज्या वाटेने आलो ती तेल्याची नाळ आहे. </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">त्यांच्याच घरी पाणी पिउन मी दापासर्याकडे निघालो.. safe
& sound. तासाभरात मी दापसर्यात पोहोचलो आणि मामांचा निरोप घेऊन पुण्याकडे निघालो.</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">
</span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">एव्हाना काही प्रश्न मनात घर करून बसले होते.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span face=""Aparajita","sans-serif"" lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span style="line-height: 18.4px;"> </span><span style="line-height: 18.4px;"> </span>मी हे असंख्य वेळा ऐकलं आहे कि ट्रेकिंग हे एकट्यानं नसावंच, त्रिकुट-चौकट तर असावीच. ह्या ट्रेकच ही तसं म्हणता येईल. उतरताना किंवा चढताना पडला असतास तर काय? वाटेत काही चावलं असतं तर काय? मग नेटवर्क नसतं तर काय? हे करून मिळालं तरी काय? आणि असंख्य तत्सम प्रश्न. खरं सांगायचं झालं तरं हे प्रश्न काहींना हा ब्लॉग वाचल्यावर पडू शकतात, फरक एवढाच आहे कि हे प्रश्न मला ट्रेक सुरु करायच्या आधी पडतात, आणि होय, तरीही मी जातो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'का?' ह्या प्रश्नाची बरीच उत्तरं आहेत.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'नाही गेलास तर नाही का चालणार?' ह्याचं एकचं उत्तर : नाही चालणार!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'पुन्हा जाशील का?' ह्याचं उत्तर माझ्याकडं पण नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हं, माझ्या सोलो ट्रेक बद्दल तुम्हाला काही आक्षेप असेल तर तसं सौम्य आणि तुम्हालाच शोभेल अश्या शब्दात वैयक्तिक संदेशाद्वारे सांगा, चर्चा करू. उद्धटपणे व्यक्त केलेल्या मताला किंवा टीकेला मधले बोट किंवा आरसा दाखवण्यात येईल.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">I do not intend to motivate/discourage anyone from trekking/solo-trekking. I believe this and every other trek has taught me a handful of things. I simply don't expect anyone to pack his/her sack and set off to a solo trek after reading this or any of my blogs.</span></div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-7337173039167321202014-03-24T06:48:00.001-07:002021-07-18T05:54:45.941-07:00ठिपठिप्या घाट - कुर्डुगड - निसणीची वाट - दापसरे<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">टीप : वेलांटी, उकार ह्यांत काय बी चूका दिसल्या तर गप-गुमानं
सहन करा किंवा पाठीमागे चर्चा न करता comment म्हणून टाका.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">लोकांसाठी उन्हाळा
म्हणजे आंबे, मुरंबा-साखरांबा खाण्याचा महिना. ट्रेकाड्यांचं ही काही फारसं वेगळं प्रकरणं
नाहीये. फरक एवढाच कि त्यांना ते पेटीतले हापूस, घरी भर्र पंख्याखाली किंवा बक्कळ पैसेवाला
असेल तर AC खोलीत बसून, "काय गरमी आहे, काय गरमी आहे" असा दिवसातून १५ वेळा
जप करत खाण्यापेक्षा, जंगलात जाऊन तिथले आंबट-गोड आंबे हादडायला जास्त आवडतं. त्यात
भोजनोत्तर मुखशुद्धी करायला करवंदं आणि जांभळं असतातच. खरंतर त्याला सोडून इतरंना जमेची
बाजू एवढीच कि ह्या ट्रेकाड्याच्या घरच्यांना काहीसा वाव असतो ह्याचं घोडं गप करून
घरी बसवायला. बाकी हिवाळा आणि पावसाळा आला कि ह्यो कुणाचं बी ऐकत नाही. ट्रेक करताना
जो करपून काळं-कुट्ट होणार आहे किंवा झाला आहे, तो स्वतः सोडून बाकी सगळ्यांना ह्याची
अन ह्याच्या रंगाची काळजी! हां, जर का जन्मतःच "color गेला तर पैसे परत"
असा कट्टर कृष्णवर्णीय असेल तर मग त्यात थोडी सवलत मिळते. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">शुक्रवारी
हाफिसातून सगळे कलटल्यानंतर थोडा मोकळा वेळ मिळाला, मग तो wikimapia वर नकाशे गिरवण्यात
घालवायला सुरुवात केली. विमान उडत-भरकटत शेवटी घोळावरचं आलं. मग जुना अर्धवट राहिलेला,
आणि खरंतर भयंकर फसलेला प्लान टिचकी मारून गेला. वेडापशीनं ठरवलं आणि ह्या वेळेला हा
पुन्हा एकट्यानं तडीस न्यायचा असं बहुमत झालं. जवळचाच one-day ट्रेक असल्यानं घरची
आघाडी थोडीशी धडधडून का होईना पण शांत झाली. शनिवारचा दिवस सगळी कामं उरकण्यात घालवला.
गाडीवर जायचं असल्यानं काही खास वेळापत्रक मांडायची गरजच नाही वाटली. गेल्या वेळेस
एकटा By Force होतो, ह्या वेळेस By
Choice. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ह्यावेळेस
मात्र अगदी checklist काढून पद्धतशीर सगळं समान गोळा करून सॅक भरली. Tang घेण्याच्या
नादात Electral घरीच विसरून, रात्री १ वाजता म्या गाडी घेऊन निघालो. कात्रजच्या चौकात
पोहोचलो आणि गाडीतून काय-काय विचित्र आवाज आला. नकळत म्या गाडी थांबवली. वाटीत गोटी
ठेऊन वाटी गरागरा फिरवावी तसा काहीसा तो आवाज होता. गाडीची थोडी आदळ-आपट करून मग गाडी
चालू केली तर पुन्हा एकदम मस्का firing. म्हणलं नेऊ गाडी हळूहळू.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">खड्ड्यात
अगदी जपत गाडी नेत मी दापासार्यात पोहोचलो तेव्हा ३.३० वाजले होते. लग्नाच्या मुहूर्त
गाठून कुणीतरी दापासार्यात कल्ला केला होता. गेल्या खेपेला जिथून मोरेमामांच्या घरासमोर
गाडी नेली होती, तिथं सगळी गावची मंडळी विदेशी टाकून थर्राट पडली होती. मग म्या गाडी
तशीच पुढे शाळेपाशी लाऊन वर्हांड्यात पथारी टाकली. ते दापासार्यातलं कोंबडं ४ वाजताच
आरवाया लागलं. कशाची झोप लागतेय आता, वाटून गेलं कि धरून द्यावं एखाद्या कसायाला, जशी
माणसं बाराच्या भावात जातात, तसं हे किलोच्या भावात जाईल. माकडटोपी घालायची पाळी येण्याएवढी
गुलाबी थंडी होती, त्या कोंबड्याला मनोमन शिव्या घालत कानात बोळा कोंबून तशीच २ तास
डुलकी काढली.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">सकाळी
६ वाजता पुन्हा मोरेमामांचं घर गाठलं तेव्हा तो सारा लवाजमा अजून लोळतच होता. मामा
मात्र एकदम मस्त नहा-धोके तय्यार! चला म्हणालं वेळ वाचला. तेव्हाच तिथं एक अजून थोडे
वयस्कर मामा आले. ते ही मोरेच. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मोठे मोरे मामा: "कुठं निघालास रं पोर्या ? कोकनदिव्याला
जायचंय काय ? पुढं घोळात गेलाय कि रस्ता, येष्टी बी येतीय पुण्यातनं. पन तू एकला काहून
(का म्हणून) आलायस?"<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">त्यांची जी काय कॉम्मेंट्री चालू झाली कि ते आता मला direct
रायगडावर धाडतात कि काय असं वाटलं. धोंडिबा मोरे मामांनी माझी उडालेली त्रेधा-तिरपिट
पाहून चर्चेला पूर्णविराम दिला.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">श्री. धोंडीबा मोरे: अहो दाद्या, हे बेनं एकटचं येतंय इथं. मागच्या
बारीला बी आलतं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">श्री. धोंडीबा मोरे (माझ्याकडे वळून): आता काय ठीपठीप्या का?
चल!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">मी फक्त
मुंडी हलवून होकार दिला. पुढच्या क्षणी मी अन मामा गाडी रस्त्याकडे निघालो होतो. मामांनी
ठिपठिप्या घाटाच्या वाटेला लावतानाच, धामणओहोळहून
परत येताना कुठून येणार ते ही दाखवून दिलं. दिवसभर त्यांची होऊ घातलेली सर्कस
जाणून मामांनी मला वेळ विचारली आणि ६.३० म्हणाल्यावर थोड्या घाईतच मामा परत निघाले.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span style="line-height: 18.4px;"> </span><span style="line-height: 18.4px;"> </span>वाट एकदम
मळलेली होती. साधारणतः 4 फर्लोंग चालल्यावर डावीकडे घाटमाथा दिसला. उजवीकडे पाण्याचा
ओढा असल्याने आणि त्यात सकाळची वेळ असल्याने भरपूर पक्षी दिसले. पण माझं पक्ष्यांबद्दलचं
ज्ञान चिऊ, काऊ, बुलबुल, खंड्या, etc "not so popular" मंडळींच्या पलीकडे
नसल्यानं तिथं जास्त वेळ न घालवता मी घाटमाथावरून डोकावून वेळ घालवण्याकडे कल दिला.
कुर्डूगड तर अगदीच जवळ असल्यागत वाटला. म्हणजे एस. एम. जोशी पूलावरून म.न.पा. कशी जवळ
वाटते तसंच काहीसं गणित मी लगेच मांडून निवांत झालो. शेवटी ७.३० वाजता मी तिथून काढता
पाय घेतला. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span lang="EN" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> घाटवाट अजूनही नियमित वापरात असल्यानं जवळच्या सार्या ढोरवाटा
एकदम नळीच्या तोंडाशी येउन मिळतात. नाळीच्या अगदी सुरुवातीलाच कोरलेल्या ४-५ पायऱ्या
आहेत. पाण्याच्याच वाटेनं अजून खाली उतरलं कि उजवीकडे छोटं कुंड आहे, त्यात पाणी ठिपठिप
पडत असतं, म्हणून हा ठिपठिप्या असं ह्या-त्या पुस्तकात आधीच वाचलं असेल. </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पुढे पाण्याची वाट डावीकडे ठेऊन, उजव्या सोंडेवरून वाट खाली
जाते. ती उतरून मी खाली पदरात पोहोचलो तेव्हा ८ वाजले होते. इथून खाली साखळेवाडीत उतरून
कुर्डूपेठेत जाता येतं. पण करवंद आणि आंबे खाण्याच्या नादात माझा प्लान इथं फसला. मी
खाली साखळेवाडीत न जाता, उजवीकडे वळून पदरात असलेल्या जंगलातून कुर्डूगड गाठायच ठरवलं.
पुन्हा तेच, एकटा असताना एक मत हेच एकमत असतं. ह्या गोष्टीचाच गैरफायदा घेऊन मी जंगलात
शिरलो.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पाहिला तासभर काहीच अंतर कापलं नाही, फक्त करवंद आणि आंब्यावर
येथेच्छ ताव मारला. पोटाची पोतडी भरल्यावर मग दोन पावलातलं अंतर वाढवायची सद्बुद्धि
झाली. पण मग अपेक्षेप्रमाणे गचपण लागलं. कारवीतून वाट काढत हळूहळू थोडा वर चढल्यावर
मोठ्या झाडांच्या जंगलात आलो. इथं त्रास थोडा कमी होता, पण करवंद नव्हती. तश्यातच मध्ये-मध्ये
ठराविक अंतरावर एक कोरडा ओढा पार करावा लागत होता, त्यात ओढ्याजवळ खुरटी झाडी वाढली
होती. खाजवा-खाजवीचा अशक्य छळ सुरु झाला. त्यात कोकणाची आर्द्रता (Humidity). आर्द्रता
हा शब्द हल्ली इतिहास-जमा झाल्यागत का वाटतोय देव जाणे. इंग्रजी माध्यमात शिकलेली मराठी
पोरं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">तर आर्द्रता हा शब्द वापर म्हणलं म्हणजे
पुण्यात पोरींना होर्न नसलेली गाडी चालवणे किती कष्टप्रद वाटेल तसं थोबाड करतात. असो
आर्द्रता ह्या किरकोळ शब्दावर एवढी गरम चर्चा नको. कारण असच एकदा माझा लोणावळा ते भीमाशंकरचा
ब्लॉग वाचून एका मुलीने फोन करून धडधडीत आरोप केला होता कि "तू ब्लॉग लिहिताना
पोरींना consider च करत नाहीस असं दिसतंय." आता झाली का पंचाईत! तिला तसं का वाटलं
असेल हे माझ्यासाठी आजही न उलगडलेलं कोडं आहे. हो, हा तिला मारलेला टोला आहे असं वाटून
गेलं तर त्याला म्या काय करणार? व्यक्ती स्वातंत्र्याचा विजय असो! तसही मला त्या एका
विलक्षण विचित्र स्वभावाच्या मुलीनं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पुन्हा
फोन करावा अशी माझी इच्छा अजिबातच नाहीये. (बघू आता कसं फोन करते ते !)</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span style="line-height: 18.4px;"> </span><span style="line-height: 18.4px;"> </span>जसं इथं विषयांतर झालंय तसंच वाटेच्या बाबतीतही झालं. जांभूळ
शोधण्याच्या नादात मी अजून वरच्या अंगाला चढून आलो. शेवटी नाईलाजाने विचित्र अंगविक्षेप
करत, मी त्या गचपणातून मोकळ्या पदरावर आलो. अगदी हुश्श झालं. गटागट अर्धा लिटर पाणी
पोटात ओतलं आणि बसकण मारली. अवस्था अशी होती कि अंगाला खाज सुटली होती आणि कुणी मला
B-Tex ची जाहिरात करायला दिली असती तर मी त्याचा ऋणी झालो असतो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span style="line-height: 18.4px;"> </span><span style="line-height: 18.4px;"> </span>थोडं सावलीला बसल्यावर कुर्डूगडाकडे नजर टाकली, आता खरोखरच जवळ
आलाय हे पाहून जरा हायसं वाटलं. मग हळूहळू ११ नंबर ची बस कुर्डूगडाच्या अगदी पायथ्याशी
येउन झाडीत थबकली. इथं मात्र डुलकी काढायचा मोह माझ्यानं आवरला नाही. खाऊ पोटात कोंबून
मी तासभर झोपायचं ठरवलं.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span style="line-height: 18.4px;"> </span><span style="line-height: 18.4px;"> </span>झोपलं म्हणाल्यावर तर गेमच झाला. उन्हामुळ्ये चालणं नकोसं झालं
होतं. मग २-३ फोन केले, आणि इथून किती वेळ लागेल ह्याचा अंदाज घेतला. मित्रांनी तोंडपाठ
असलेली पूरेपूर माहिती बडबडगीते गायल्यागत सुनावली. हे एक भारी आहे ह्यांचं, ट्रेकचं
काहीपण विचारा, कधीपण विचारा, माहिती मिळणारच! एकाने तर कहरच केला, हा पठ्ठा सासरी
जेवायला गेला होता, अश्या कार्यक्रमात अडकल्यावर एरवी न बोलणारा हा, ट्रेक ला आलोय
म्हणाल्यावर पार त्या कुर्डूगडाच्या मिशीवाल्या
हनुमानापर्यंत पोहोचला. निघलो तेव्हा १ वाजले होते. मग गावात एकदा वाट नीट विचारून
घेतली. मग गाडी थेट मिशीवाल्या हनुमानापुढं जाऊन थांबली. मिशीवाला हनुमान आयुष्यात
पहिल्यांदाच पाहिला. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">हा किल्ला तसा दुर्लक्षित पण खूप मोक्याच्या ठिकाणी आहे. रायगडाकडे
जाणार्या वाटांवर हा आणि माणगड असे हे दोन किल्ले. हल्लीच "Tracking" चं
खूळ चढ लेल्या, शहरी पैसाछाप ट्रेकर्सना कळलेल्या इतिहासातून हरवल्यागत वाटतात. तेही
चांगलंच आहे म्हणा. त्या पलीकडचा कोकणदिवा हल्ली पब्लिक च्या demand मध्ये आहे.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span style="line-height: 18.4px;"> </span><span style="line-height: 18.4px;"> </span>किल्ला उतरून निसणीच्या वाटेला लागलो. आता दुपारी २ च्या उन्हात
जंगलापलीकडे लागणारा चढ चढायचा होता. तिथं खरा उन्हाळा जाणवणार होता. त्या घाटमाथ्यावर
दिसणाऱ्या मनोऱ्याकडे पाहत चढाई सुरु केली. पहिला गिअर-दुसरा गिअर करत ढकलगाडी करत
वर पोहोचलो. अगदी बोडकं असं पठार त्या मनोऱ्याच्या आणि धामणहोळच्या वस्तीच्या मध्ये
आग ओकत आ वासून बसलं होतं. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कसतरी करत मध्ये एक ठिकाणी पुन्हा करवंद-stop घेऊन गावाबाहेरच्या
मंदिरापाशी पोहोचलो. इथं पुन्हा वाट विचारायची होती. मंदिरातल्या अतिशय मितभाषी अश्या
गोसावी मामांना वाट विचारली. सोबत एक आजी बसल्या होत्या. एकट्यानं आणि ते पण एवढ्या
उन्हात कडमडल्याबद्दल आजींनी गोड शब्दात कान-उघडणी केली खरी पण डब्यातला रव्याचा लाडू
पण काढून दिला. ३ वाजले होते. म्हणून आता घाई करणं भाग होतं. मग पाण्यात डुबकी मारण्याच्या
उत्साही मनसुब्यावर पाणी सोडलं आणि गूमानं पूलापासून उजवीकडची वाट धरली. इथून परत चढण
सुरु होणार होती. त्यावर हा माळ.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">माळापलीकडं रेडे खिंड
आणि पुढं रेडे-खिंडीची वाडी. तिथून खाली उतरलात कि दापासरे. ही साधारण ४ तासाची चाल
होती असा माझा अंदाज होता. हा पल्ला तसा मोठा होता. आणि त्यात मला ह्या भागाची विशेष
माहिती नव्हती. आणि दिवसभर झालेली दम-छाक विचारात घेता, मी वाटा शोधण्याच्या तयारीत
नव्हतो. त्यात वाढलेलं</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पोट, खाल्लेले
bread, पचायला अवघड असं श्रीखंड त्यात अर्धवट झोप ह्यामुळे मला वेळेत दापासार्यात पोहोचणं
गरजेचं होतं.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">मग चढ संपेपर्यंत अगदी आरामात आलो. मागे वरसगाव धरणाचं पाणी
दिसत होतं, त्यावरून मध्येच एखाधी गार वार्याची झुळूक! स्वर्गीय आनंद.. मग पुन्हा नामजोशींना
फोन करून कळवले, सूर्यास्ताला अवकाश आहे तोपर्यंत बंड्यानं घोडं हाणायला सांगितलं आणि
मी नेमकं तेच केलं. साधारणतः ३.४५ ला मी माळावर होतो आणि तिथनं डिजल इंजन चालू केलं.
माळावर लांब एक भेकर दिसलं. पावसाळ्यात तर हा भाग एकदम झाक असणार.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">माझ्यासाठी हीच खरी गम्मत आहे एकट्यान भटकण्याची, मी आजवर एकट्यानं
जे अंतर कापलं ह्याचं समाधान माझ्यासाठी तरी एकमेवाद्वितीय आहे, चालेल तेवढं कमीच वाटतं.
बडबड नाही, थांबणं नाही, मतभेद नाहीत कि कुणाची काळजी नाही. ज्या गोष्टींना आपल्या
खोपडीतल्या "processing unit" सोबत गुजगोष्टी करण्यासाठी जो एकांत हवा असतो
तो इथं भरभरून मिळतो.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 16px; line-height: 18.4px;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">इकडं-तिकडं नजर फिरवत, हातातली काठी दामटवत अख्खा माळ कधी मागे
टाकला ते कळलंच नाही. डिजल इंजन थेट रेडे खिंडीत येउन थांबवलं तेव्हा ५ वाजायला ५ मिनिटं
होते. इथून वाडी फक्त १० मिनिटाच्या चालीवर आहे. सोबत आणलेली बिस्किटे, श्रीखंड, ब्रेड
वाडीतल्या मामांना देऊन दापासार्याकडे निघालो. उजवीकडे ठिपठिप्याच्या नाळेशी असलेलं
पठार दिसलं. मग तसंच चाल न मोडता दापासार्यात येउन मामांचा निरोप घेतला तेव्हा ६ वाजले
होते. मग हळुहळु तानाजी सागरचा देखणा परिसर न्याहाळत पानशेत गाठलं. पानशेत मध्ये आलो
तेव्हा अंधारून आलं होतं आणि अगदी typical वीकेंड पिकनिक पब्लिक</span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">पुण्याकडे धाव घेऊ पाहत होतं. त्या गर्दीत हरवून
८ वाजता पुणे गाठलं, ट्रेक ठरल्याप्रमाणे वेळेत झाला होता तो ही ह्या वेळेस वाट न चुकता!</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span style="line-height: 18.4px;"> </span><span style="line-height: 18.4px;"> </span>मी हे असंख्य वेळा ऐकलं आहे कि ट्रेकिंग हे एकट्यानं नसावंच,
त्रिकुट-चौकट तर असावीच. ह्या ट्रेकच ही तसं म्हणता येईल. उतरताना किंवा चढताना पडला
असतास तर काय? वाटेत काही चावलं असतं तर काय? मग नेटवर्क नसतं तर काय? हे करून मिळालं
तरी काय? आणि असंख्य तत्सम प्रश्न. खरं सांगायचं झालं तरं हे प्रश्न काहींना हा ब्लॉग
वाचल्यावर पडू शकतात, फरक एवढाच आहे कि हे प्रश्न मला ट्रेक सुरु करायच्या आधी पडतात,
आणि होय, तरीही मी जातो.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'का?' ह्या प्रश्नाची बरीच उत्तरं आहेत.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'नाही गेलास तर नाही का चालणार?' ह्याचं एकचं उत्तर : नाही चालणार!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">'पुन्हा जाशील का?' ह्याचं उत्तर माझ्याकडं पण नाही.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">हं, माझ्या सोलो ट्रेक बद्दल तुम्हाला काही आक्षेप असेल तर तसं
सौम्य आणि तुम्हालाच शोभेल अश्या शब्दात वैयक्तिक संदेशाद्वारे सांगा, चर्चा करू. उद्धटपणे
व्यक्त केलेल्या मताला किंवा टीकेला मधले बोट किंवा आरसा दाखवण्यात येईल. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Baloo 2'; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">I do not intend to motivate/discourage anyone from
trekking/solo-trekking. I believe this and every other trek has taught me a
handful of things. I simply don't expect anyone to pack his/her sack and set
off to a solo trek after reading this or any of my blogs.</span></div>
</div>
</div>
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-21372367563001089682012-04-08T06:36:00.001-07:002021-07-18T05:56:37.275-07:00जांभिवली ते भिमाशंकर<span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /> नेहमीच्या सवयीप्रमाणे नेमकं Weekdays मध्ये ट्रेकला जायचं खूळ डोचक्यात आलं. तेच ते नेहमीच थैमान डोक्यात की जाऊ तर कुठे. साला ट्रेकला कोणी येणार नाहीये, पुन्हा एकटंच जोड़े झिजवत फिरायचय. डोकं खाजवून थोड़े केस उपटले तेव्हा कुठे ट्रेकचा प्लान तयार होत होता. ह्यावेळी जंगलात बोम्बलत भटकायचं असं वाटत होतं. म्हणे पाउस मस्त झोडत आहे घाटमाथ्याना. तसा विचार केला होता की एखाद-दूसरी घाटवाट पिंजून काढावी किंवा मग जंगलात मनसोक्त भटकंती. ह्या विचारांती 'किल्ले' यादीतून गारद झाले. <br /><br /> पावसाळी ट्रेक म्हणजे आपल गाढव होणार वजन घेउन आणि त्यात बूट असे की जरा काय धावायला सुरुवात केली की आमचा साष्टांग नमस्कार आहेच म्हणून समजा. डोक्यात पहिल्यांदा टोला वाजवला तो ट्रेक होता शिवथरचा. पण नंतर विचार केला की मागच्या बारिला तिथल्या ३ वाटा करुन झाल्या आहेत. त्यात उरलेल्या एका वाटेसाठी एवढा प्रवास नको. तिथून परतीचा प्रवास परवडत नाही. बारगळला शिवथरचा प्लान. पुन्हा डोक्याला खाद्य!!! <br /><br /> MSEB ची कृपादृष्टी होईपर्यंत (समजुन घ्या...३ तास उलटले) शेवटी विचार आला लोणावळ्याहून भिमाशंकर गाठावं. आधी केलेली वाट आहे. तरीही पावसाळ्यात काय जंगल आहे ते पाहवं. मजेची गोष्ट म्हणजे weekdays ला भटक्या जमातीचं (अर्थातच ट्रेकर्स बद्दल बोलतोय) कोणीही भेटणं म्हणजे कांग्रेसने देशासाठी काही चांगले करणे किती अशक्य आहे, तितकेच हे. <br /><br /> मुकाट्यानं सॅक भरली. सगळं सामान नीट प्लास्टिकच्या पिशावीमधे गुंडालून सॅकमध्ये कोंबलं. पहिल्यांदा असं वाटत नव्हतं की काहीतरी राहून गेलंय की काय. आधी बस मग ट्रेन असा प्रवास करत रात्री २ ला लोनावाला स्टेशन गाठलं. बाहेर पाउस पुरता ठोकत होता. वाटुन गेल की आता खर्री मजा येइल.. ट्रेक करायचाय काय, घे आता. <br /><br /> वाट तशी डोक्यात होती बर्यापैकी, फ़क्त बोम्ब होती ती सुरुवातीची. आधी केला होता तेव्हा लोनावल्याहून नाही, तर राजमाचीहून सुरुवात केली होती. लोनावल्याहून वळवंड गावाच्या फाट्यापर्यंतची वाट अजिबातच माहित नव्हती. तितक्यात ३-४ ट्रेकर्स दिसले. टोळी ढ़ाकला निघाली होती. मी ते ऐकून चारी मुंडया चीत! वाटुन गेलं की पावसाळ्यात पार्श्वभाग घासत ढ़ाकचा ट्रेक करण्याइतकी हिम्मत येते तरी कुठून. च्यायला असा भलता प्लान करण्याइतका मी वेडा नाही आणि तेवढा कीड़ा माझ्या पार्श्वभागात आहे की नाही ह्याचा शोध मी अद्याप लावला नाहीये. डोक्याला हात लावायची वेळ तेव्हा आली जेव्हा मी त्यांच्याकड़े एक भन्नाट गोष्ट पहिली - चक्क्क संडास घासायचा ब्रश. व्व्वा रे पट्ठ्या! काय शक्कल लढ़वली आहे! किती कामी आली ते त्यांनाच ठाउक. असो, "आवरा" phase मधून बाहेर आलो आणि बराच विचार केल्यावर माझी अक्कल थोड़ी चालली. <br /> त्यांना विचारलं, "तुमच्या गाडीतून मला जांभीवलीला सोडाल का?" <br /> थोड़ी कुजबूज केल्यानंतर ब्रशवाला लीडर हो म्हणाला. <br /><br /> जांभिवलीला गाडी-रस्ता कामशेतहून आहे. लोनावाला-पुणे रोडवर कामशेत आहे. तिथून जांभीवली असेल अदमासे 25-28 km असेल. पोहोचलो तेव्हा ४ वाजले होते. पाउस ओसरला होता. ब्रशवाल्यांना टाटा_गुड लक करुन मी ढाकची वाट धरली. रेनकोट वगैरे असा प्रकार निदान ट्रेकला तरी मी वापरत नाही. ढाकचा चढ़ चढ़तानाच बूट धम्माल उडवत होते..त्यात तिथ एवढा सुस्साट वारा होता की काय सांगू. वारा आणि पाउस असा दुहेरी मार खात खात मी पाऊण तासात भीमाशंकरच्या फाट्यापाशी पोहोचलो. पावसाने थोडावेळ निरोप घेतला होता. तितक्यात थांबून मी छानसा दगड पाहून बसकण मारली. बूटामुळं जी काही घसरगुंडी उडाली होती ती पाहून वाटुन गेल एकदा की च्यायला तेल लावत गेला ट्रेक, मस्त वाट आहे इथून खाली सांडशीला उतरायला, घरी जाऊ. पण नंतर पुन्हा विचार केला की आता आलोय तर करुन ट्रेकचा फडशा पाडायचाच! <br /><br /> तेवढा थोडावेळ टाइमपास केला आणि निघालो. एव्हाना, बूटांची जागा Floaters नी घेतली होती. <br /> कुंडेश्वर मंदिराहून खात्या हाताची वाट धरली की डोंगरधार गाठायची. तिथून पुढे थोडा चढ़ लागतो. समोर जंगला पलीकडे कळकराईचा सुळका आणि त्याला लागुन असलेला ढाकचा बलाढ्य डोंगर दिसतो. नंतर ढाकची वाट सोडून उजवीकडे वळतो आणि कुसुरच्या पठाराचा चढ़ चालू होते. मी कुसुरची वाट धरली तेव्हा माझं बिस्किट खाऊन झालं होतं. पहाटेचं धुकं माजलं होतं आणि मी सकाळ व्हायची वाट पाहत होतो. धापा टाकत कुसुरचं पठार गाठलं तेव्हा ५.३० वाजले होते. मी भलताच हळू होतो पण बिनधास्त होतो कारण ब्रशवाल्यांमुळ्ये माझे ३-३.३० तास आधीच वाचले होते.<br /> <br /> कुसुरचं पठार अफाट मोठ्ठ आहे आणि तेवढच उंच. त्याची उंची ढाकच्या तोडीसतोड़ आहे. कुसूरच्या पठारावर असंख्य वाटा आहेत, त्यामुळ्ये हरवन्याची शक्यता खूपच जास्त. त्यात ते धुक पाहून माझी दांडी गूल झाली. नशीब माझं की पाउस नव्हता. आधी हा ट्रेक केला तेव्हा वाटलं नव्हतं की पावसाल्यात हे अस काही असेल. थोडा वेळ डोक खाजवून मग वाट नीट लक्षात घेतली. <br /><br /> पाउस अक्षरशः झोडत होता. मी जमेल तेवढी हलकी केलेली sack फेकून द्यावीशी वाटत होती. तेव्हा पाठ थोपटली आणि विचार केला की पाउस आणि जंगले. ते सुद्धा कुसूरचं म्हणजे मजाच आहे.. पैसा वसूल.. खरंच वाटुन गेलं की त्या ब्रशवाल्यानी ट्रेक करू नये आज. <br /> मुकाट्यानं जंगलात शिरणारी वाट धरली आणि पावसाचा मारा कमी जाणवू लागला. किर्र जंगल, माजलेल जंगल. पचापचा चिखल तुडवत निघालो. पावसाने वाट मोडली होती, चिखलामुले निसरडी झाली होती. कशीही असली तरी वाट सुन्दर आहे. मस्त जंगल आणि त्यात उतरणारी वाट. नागमोडी वळने घेत-घेत वाट बाहेर थोड्या खुल्या जागी येते. उतररणीचं जंगल संपून एक मोकळ्या पठारावर यायला साधारण २० min लागली. पाउस काय पिछा सोडेना. त्यात अजुन एक पठार. कुसुरला अशी ५-६ पठारं तुडवत जावं लागतं. <br /><br /> मोठ्या पठारावर आलो तेव्हा ६.३० वाजून गेले होते. ह्या पठारावर उजव्या हाताला वळायचं. दीड-दोनशे मीटर चालून आलो की डाव्या हाताला दगडी पडलेली आहेत. तिथ मस्त पाणी पिउन घेतलं. वाटही त्या दगडातूनच आहे. तिथे खेकडे चुकवत वर चढलो. धुकं थोडं ओसरलं होतं. ३०-३५ फूट लांबचं दिसायला लागलं. इथे खरी मज्जा येते. क्रिकेटचे ४-५ stadium मावतील एवढ मोठं पठार दिसतं. गुढघ्याएवढं गवत, समोर लांब दाट झाडी, जी मला आठवत होती पण दिसत नव्हती. मग नेहमीची ट्रिक आठवून योग्य वाट धरली. <br /><br /> हे पठार पार केलं तेव्हा 7.30 वाजले होते. हवा सुस्साट होती म्हणून सुदैवाने धुक अणि ढग गायब झाले. थोडा वेळ पड़ी मारू असा विचार केला आणि पुन्हा गड़गड़... हाका पुन्हा घोड़ आता. पाय ढगात होते. Floaters मुले पायांना थोडा तरी आराम होता. इथून कुसूर गावत पोहोचायला साधारण २ तास तरी लागतात आणि वाट हे तशी सोपी होते.<br /> <br /> असो! ढाकचा डोंगर मागे दरीत राहून गेला होता. समोरच जंगल पार करुन आलो ते एका खुल्या जागी. इथून सरळ जाउन हलकेच उजवी कड़े गेलात तर एक धनगर वाडी आहे. वाडीपासून अगदी मळलेल्या वाटेने मी कुसूर गावाकडे उतरायला सुरुवात केली आणि ठरवल्याप्रमाणे गावा अलीकडेच थोड़ी झोप काढली. एका कुडाच्या घरात ताड़पत्री अंथरून दिली तिथच्या म्हातार्यानं. त्यावर मी Banner टाकला आणि ३ तास ताणून दिली. <br /><br /> कुसूर गाव एकदम टुमदार आणि मस्त जागी आहे. मागच्या बाजूला २-3 कोसावर दरी, समोर टाटाचा मोठ्ठा तलाव, उजवीकडे दरी पलिकडे ढाक आणि डाव्या हाताला ५-६ कोसावर वांद्रे खिंड! वस्तीच्या अलीकडेच नाकाला फड़का लावायला लागला. सकाळची वेळ. ८.३० ते ११ मस्त झोप झाली. मग गावाची वाट धरली. गावात मी एकटाच भटकतोय हे उमगाल्यावर म्हातारी मंडळी चावायला लागली. <br /><br /> "बाळ एकट्यान भटकू नग.. लय पाउस हाय.. धूकं हाय.. वाट चुकशील.. वाट लय वंगल हाय.. तुला गावनार न्हाई अन इचाराया कुणी भी नसल..तुला झेपायच न्हाई.. येकटा जीव हायेस.. मधी भूत हाय..तुला काय भे कलायचा न्हाई.. त्यात लई लांब हाय हितून..."<br /> मनात मी एकच गोष्ट म्हणालो.. "घंटा "! <br /><br /> बिस्किट आणि चहा घेतला. पोट जरा कुठे भरलं की सावळ्याची बस आली. मग बसने पाऊण तासात सावळे गाठलं. सावळ्यात तर हद्द झाली. एक म्हातारं मागेच लागलं, <br /><br /> "जाऊ नग, एकट्यान जाऊ नग. " <br /><br /> काळजी आहे मान्य आहे. पण मग विचार करा की एकट्यानं कुसूर पण कसं पार केलं असेल? करतोय म्हणजे कुवत आहे, म्हणूनच करतोय की हो. ह्याचा अर्थ असा नाही होत की वाचकांनी ब्लॉग वाचून कुसूरची वाट धारावी एकट्याने. <br /><br /> असो! एव्हाना मला पाय आहेत अशी जाणीव पुन्हा झाली होती. मग आधी दत्त आणि मग गावच्या मारुतीला नमस्कार करुन वांद्रेची वाट धरली. सावळ्याहून ट्रेक म्हणजे नुसती धम्माल आहे. एकदा का वांद्रे खिंड ओलांडली की मग नुसतं जंगल तुडवत फिरायचं. डांबरी रस्ता पकडला आणि वांद्रे खिंडीच्या फाट्यावर डावीकडे येऊन थांबलो. तिथं एक कातकरी भेटला. माझी सॅक पाहूनच त्यानं ओळखलं कि हे येड निघालंय भीमाशंकरला. थोडी विचारपूस करून मग तो म्हणाला, <br /><br /> "मी निघालोय पदराच्या वाडीकडे ...येतोस तर चल.."<br /> <br /> चालायला चालू केल्यावरच म्हातारा म्हणाला, " म्या लई घाईत हाये..बीगी-बीगी चाल.." <br /> आता लागले. म्हातारा १० फूट पुढं आणि मागं मी धापा टाकतोय. Believe Me, माझा एवढा कुत्रा Mountain-Biking ला पण नव्हता हो झाला. नेमका पाउस ही कुठे दडी मारून बसला होता देव जाणे. ते अतरंग म्हातारं जे निघालं ते थेट पाण्याच्या टाक्यापाशी येऊन थांबलं. बहुदा माझी झालेली अवस्था पाहूनच ते म्हणालं, <br /><br /> ''ल्येका हितून ५ मिनिटात येती खिंड..मी जातू.. हितून तुला गावल वाट..'' <br /><br /> मी आकडेमोड करून मोकळा झालो कि ह्याची ५ म्हणजे आपली १५. घड्याळात १ वाजला होता. जरा काय बूड टेकलं कि पाउस चालू. वाटून गेलं कि इतका वेळ 'येरे येरे पावसा म्हणजे म्हातार्याचा आडोश्याला बैसा' होईल. मग वाटलं म्हातार्यान तीव्र इच्छा केली असेल कि पाउस पडू नये. KT लागू नये अशी इच्छा केल्यावर बाप्पा आम्हाला का पावत नाही देव जाणे. बहुतेक आम्ही "पाव" खातो, म्हणून तो भाव खात असेल.<br /> <br /> अकरा नंबरची बस चालू होऊन ती पदर्याच्या वाडीत यायला तासभर गेला. खरतर साधारणपणे (स्वतः चा कुत्रा न करून घेता) सावळ्याहून पदारयाच्या वाडीत यायला तास-दीडतास पुरेसा आहे. इथपर्यंत चा ट्रेक म्हणजे जवळपास ५५%. पुढे अजून ३० किमी तर नक्कीच असेल भीमाशंकर. पदर्याच्यावाडीतही तोच कार्यक्रम. <br /><br /> "जंगल हाय, वाट मोडली हाय, तुला गावायची न्हाई..पुढं भूताचा माळ हाय..तिथं धरतंय.." <br /><br /> मग मलाच ओवाळून टाकलाय असं काही तोंड करून मी निमुटपणे भीमाशंकरची वाट धरली. वाडी सोडली तेव्हा २ वाजले होते आणि जेवायची वेळ झाली होती. वाट गावातून पुढे डावीकडे जाते. ओढा पार करते आणि मग थोडासा चढ चढला कि जंगल लागतं. अगदी त्या तिथं भाकरवडी, ब्रेड-केचअप हादडून घेतलं. जवळच्या ओढ्याच पाणी पिऊन निघालो. <br /><br /> हु-हु म्हणता म्हणता २.३० वाजले. जसा घड्याळ बघितलं तसा बोंबललो आणि भीमाशंकरकडे धावत सुटलो. एवढी टरकण्याचं कारण म्हणजे, माझ्या ऐकण्यात अश्या गोष्टी बर्याच वेळा आल्या होत्या कि भीमाशंकरच्या ह्या भागात लूट-मार होते, अर्थात मला लुटयला माझ्याकडे त्या लायक काही नव्हतंच. तरी थोडी-फार उडालीच होती. इथल्या सगळ्यात भयाण आणि माजलेल्या जंगलात मी संध्याकाळी एकटाच हुंदडणार होतो. त्यात पाउस असं चालू झाला होता कि बूड टेकवायला सोय नाही. होतो तिथून अजून थोडा चढ चढल्यावर मी भीमाशंकरला जाणारा गाडी-रस्ता तयार होतोय तिथं आलो. चिखल चिखल आणि अशक्य पिचपिच होती आणि माझी चिडचिड. कसातरी दात-ओठ चावत तो रस्ता चालून भीमाशंकरच्या पाउलवाटेला आलो. डावीकडे वळलो आणि जे सुटलो ते सुटलोच. डोक्यात फक्त एकच विचार - संध्याकाळी अंधारायच्या आत मला भीमाशंकर गाठायचं. फारशी भीती नव्हती. पण रस्ता चुकलो तर खरच वाट लागली असती कारण माझ्याकडे पोटात कोंबायला काहीच नव्हतं. त्यात भन्नाट पाउस. किती धुकं असेल ह्याचा साधा विचार ही करवत नव्हता. मग मात्र पोटात गोळा आला. <br /><br /> टुनाटुना उड्या मारत मी जंगल तुडवायला सुरुवात केली. साप दिसला कि त्याच्या मागं पळणारा मी, पण मला अजिबातच लाज वाटत नाही हे सांगायला कि मला खेकड्यांची भीती वाटते आणि नेमके तेच आपली नांगी कि काय असतंय ते वर करून जागोजागी ठाण मांडून बसले होते. सॅक ओली होऊन दुप्पट हमाली केल्यागत वाटेल इतकी जड झाली होती. रस्ता खूपच सोपा आहे आणि सुदैवाने जास्त कोणी फिरकत नसल्याने एकच ठळक अशी वाट आहे. त्यामुळे डोक्याला खाद्य कमी.<br /> <br /> निघाल्यापासून साधारण पाऊण तासात, शिट्ट्या मारत, गाणी गात मी एका माळावर आलो. इथून वाट हळूहळू डावीकडे धारेकडे येत आहे ह्याची जाणीव होते. तसे न झाल्यास दुसरी वाट शोधणे. मध्ये आलेलं जंगल पार करून मी डोंगरधारेवर आलो.. इथून पैसा वसूल असं दृश्य दिसतं. खाली कोकणात पेठचा किल्ला. पण साला धुकं एवढ होतं कि काहीच दिसेना. फक्त झु-झु वारा होता. ते तसं असलं तरी पाउस सुसह्य होता.<br /> <br /> दीड तास असाच अथक पण बिनधास्त चालल्यावर मी त्या 'तथा-कथित' भूताच्या माळावर आलो. उगाच आपल्या लगोर्या लावून ठेवल्यात. विशेष वेळ न घालवता मी भूताच्या माळाहून पुढे निघालो. ४.३० वाजून गेले होते. इथून वाट थोडी डावीकडे वळते. माळाचा विस्तार राहतो उजवीकडे. ह्यापुढे धुकं इतकं वाढलं कि पुढचं २५ फूट दिसणं मुश्कील होतं. आता थोडी दम-छाक झाल्यासारखं वाटतं होतं. पण थांबायला काहीच सोय नव्हती.. ५ वाजून गेले होते आणि पुढे बरंच अंतर बाकी होतं. मी विचार केला कि आता कमळजाई देवीच्या मंदिरापाशी थांबू. तिथून भीमाशंकर पुढे तासभर आहे. पाय बोंबलत होते पण इलाज नव्हता. मागच्या वेळी हा ट्रेक केला तेव्हा सावळ्यात रात्री झोपलो होतो. त्यामुळे एवढ थकवा नव्हता. पण ह्या वेळेस तसं न करता एकाच दिवसात करण्याच्या हट्टापायी निघालो होतो; आणि आता भीमाशंकरशिवाय कुठे ही थांबणं अशक्य होतं. सतत पाउस चालू होता आणि त्यामुळेच न थांबता मी ३ तास पायपीट केली होती. <br /><br /> इथे पठार - जंगल - पठार - चढण अशी मालिका चालू होती. कमळजाईच्या पठारावर आलो तेव्हा जरा हायसं वाटलं. इथून पुढं १०-१५ मिनिटात मंदिरापाशी येईन असं वाटलं. अगदीच न राहावल्यान मी बसकण मारली. पायात गोळे, पाठीवर कमालीची जड sack, गेल्या १२ तासात केलेली भन्नाट धावपळ ह्यामुळे मी काही अर्धा तास उठलो नाही.<br /> <br /> ६ वाजले तेव्हा मात्र मग मी आपली गाडी हलवली. त्यात इथून चढण आहे, आणि वरच्या अंगाला ओढा पार करायचाय म्हणजे निघालेलं बरं. स्वारी जोशात उठली आणि मटकन आपटली, पेकाड शेकून निघालं. कसातरी करत पुन्हा वाट धरली तेव्हा ठरवलं कि, नाही, आता धावपळ नाही.इथला निसर्ग एवढा देखणा आहे कि त्याची मजा घेतच जायचं. ह्याच गोष्टी ध्यानात ठेवून जेव्हा मी चढणीला लागलो तेव्हा शोध लागला कि आपल्याला कमळजाई मंदिर लागलंच नाहीये.. पण वाट तर बरोबर दिसत आहे, दोन्ही बाजूला व्यवस्थित दगडं. तेव्हा कळलं कि ही नवीन\दुसरी वाट असावी आणि ते तसंच होतं. त्याच वाटेने मी डोळ्याचं पारणं फिटेल असा निसर्गसौंदर्य पाहत ७.३० वाजता भीमाशंकर गाठलं. <br /><br /> माझी अवस्थाच इतकी भन्नाट होती कि मी कुठून आलो आहे आणि मला कशाची गरज आहे हे ओळखून एका गोसाव्यानं मला अंघोळीची व्यवस्था करू का विचारलं.. मी नंदीबैला सारखी मुंडी डोलावली आणि १५ मिनिटात त्यांनी त्यांच्या खोलीत गरम पाण्याची सोय करून दिली. मस्त अंघोळ करून मी महादेवाच्या दर्शनाला गेलो. डोकं टेकवून आलो तोपर्यंत मंदिरच्या पूजामंडपात ह्या गोसाव्यानं मी कसा आलो, एकटाच का, एकटा येऊ नये.. अशा गोष्टी काढल्या तेव्हा मी आपला मनात अजून कुठंतरी पठारावर हरवलो होतो. <br /><br /> मी हे असंख्य वेळा ऐकलं आहे कि ट्रेकिंग हे एकट्यानं नसावंच, त्रिकुट-चौकट तर असावीच. ह्या ट्रेकच ही तसं म्हणता येईल. उतरताना किंवा चढताना पडला असतास तर काय? वाटेत काही चावलं असतं तर काय? मग नेटवर्क नसतं तर काय? हे करून मिळालं तरी काय? आणि असंख्य तत्सम प्रश्न. खरं सांगायचं झालं तरं हे प्रश्न काहींना हा ब्लॉग वाचल्यावर पडू शकतात, फरक एवढाच आहे कि हे प्रश्न मला ट्रेक सुरु करायच्या आधी पडतात, आणि होय, तरीही मी जातो. <br /><br /> 'का?' ह्या प्रश्नाची बरीच उत्तरं आहेत. <br /> 'नाही गेलास तर नाही का चालणार?' ह्याचं एकचं उत्तर : नाही चालणार! <br /> 'पुन्हा जाशील का?' ह्याचं उत्तर माझ्याकडं पण नाही. <br /><br /> हं, माझ्या सोलो ट्रेक बद्दल तुम्हाला काही आक्षेप असेल तर तसं सौम्य आणि तुम्हालाच शोभेल अश्या शब्दात वैयक्तिक संदेशाद्वारे सांगा, चर्चा करू. उद्धटपणे व्यक्त केलेल्या मताला किंवा टीकेला मधले बोट किंवा आरसा दाखवण्यात येईल. <br /><br /> I do not intend to motivate/discourage anyone from trekking/solo-trekking. I believe this and every other trek has taught me a handful of things. I simply don't expect anyone to pack his/her sack and set off to a solo trek after reading this or any of my blogs.</span><br />
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-62483704858773087772011-10-24T05:53:00.002-07:002023-10-17T01:35:38.624-07:00राजगड-तोरणा-उपंड्या घाट-शिवथरघळ-खुटे घाट <span style="font-family: 'Baloo 2';"> ऑक्टोबर महिना म्हणाल तर आग ओकणारा तळपता सूर्य, वाफा निघत असलेली जमीन, मान टाकलेले रोपटे अणि भन्नाट करपलेला मी! अश्याच ऑक्टोबर महिन्यात Study Leave चालू झाल्यावर मला नको तो कीड़ा करावा वाटला. म्हणालो, ३-४ दिवस एखादा मस्त्त सोलो ट्रेक करुया. शेवटी भीत भीत पाण्यात दगड टाकलाच, विचारला आईला! आई जा म्हणाली..मग आधी खोलीत जाउन ४ उड्या मारल्या अणि मग नेहमी सारखं डोकं खाजवत बसलो. सॅक तयार, मी तयार, आणि ट्रेकचा प्लॅन ढगात! जायच तरी कुठे? नक्की सोलोच करायचा का? की विचारू कोण येतात का. <br /><br /> बराच विचार झाल्यावर राजगड-तोरणा करायचा ठरवले. सौरभ ठाकरेची आठवण झाली. साहेब ही नाही-हो, हो-नाही म्हणत शेवटी तयार झालेच. Solo Trek चा विचार एव्हाना डोक्यातून उडाला होता. सॅक भरून, सगळं सामान घेउन ( काही गोष्टी घ्यायच्या विसरून ) स्वारी निघाली. बसमध्ये बसलो, बस निघाली, ५ मैल गेलो नाही तोच ठाकरेंचा फ़ोन आला. <br /> म्हणे, "मी येत नाहीये, तुला जायचय तर जा किंवा घरी जा परत, आपण नंतर जाऊ." <br /> आता झाली की पंचाईत! मग म्हणालो, जाऊ दे, आपण जाऊ. २००७ च्या क्रिकेट वर्ल्ड कपहुन मायदेशी येताना आपल्या क्रिकेट टीम ला जेवढं वाईट वाटलं नसेल त्यापेक्षा मोठा पोपट माझा होइल. आता घंटा जातोय मी घरी, This bird had already flown. ट्रेक तो हो के रहेगा. <br /><br /> सीटमध्ये गोचीड अड़कावा तसा, कसाबसा लाल डब्याने स्वारगेट ला पोहोचलो तेव्हा पहाटेचे ५ वाजले होते. गुंजावन्याची येष्टी लागते तिथे राजगडला जाणारा ग्रुप दिसला. च्यामारी मेलो, २५-३०चं पब्लिक. घंटा सोलो ट्रेक. हे पब्लिक चावणार. मग मी प्लॅन बदलला, राजगड बाजूला ठेउन आता तोरणा करायचा असं ठरलं. वेल्ह्याची येष्टी यायला अजुन वेळ होता. म्हणालो जरा पोटाची आघाडी शांत करू. पुन्हा कटकट नको. मस्त हादडून आलो तेव्हा ST उभीच होती. डुलक्या खात-खात वेल्हा गाठलं. <br /> <br /> <br /> सकाळचे ८ वाजले होते. आईला फ़ोन केला तेव्हा माझ्या संगण्यानुसार ठाकरे बाजुलाच चहा पित होता. एकदा वाट नीट विचारून घेतली, कारण राजगड अणि तोरणा दोन्ही ट्रेक पहिल्यांदाच करत होतो. वाटेला लागलो तेव्हा ८.३० वाजले असावेत. कोवळ्या उन्हातच किल्ला चढू असा चंग बांधून सुटलो एकदाचा. गल्ली-बोळ करत करत गावाच्या बाहेर आलो. ४-५ महिन्यानंतर ट्रेकला आल्याचा आनंद अणि समाधान! शेत ओलांडून सोंडेवर चढ़ाई करायला सुरुवात केली अणि मग ट्युब पेटली की मोठ्या गॅपनंतर ट्रेक करताना काय अवस्था होते. एक्कापाव-दुक्काचाकी करत-करत घामानं ओला होउन बर्यापैकी उंची गाठली होती.<br /> <br /> गार वारा, दूर दिसणारं धरण, ह्यासाठीच तर तरसलो होतो. अर्ध्या तासात अर्धी उंची गाठल्यावर जरा धीर आला. गरम इंजिन थोड थंड झाल्यावर पाणी पिउन आत्मा शांत केला. पुन्हा सॅक पाठीवर मारून चढ़ाई सुरु केली. अंदाजे अर्धा तास चढल्यावर बिनी दरवाजा लागला. ठरल्याप्रमाणे किल्ला कोवळ्या उन्हातच गाठला. तोरंजाई मंदिर गाठलं तेव्हा १०.३० वाजले असतील. इतक्यात महाराजांच्या घोषणा देत एक ग्रुप समोर येताना दिसला. नंतर गेल्यावर समजले की हे पब्लिक आपल्या ओळखीचं आहे. ते नुकतेच राजगडहून आले होते. थोड्या गप्पा झाल्या आणि खाऊन-पिउन ते सगळे निघून गेले. किल्ल्यावर मी एकटाच. बोंबलत भटकलो पूर्ण किल्ला. <br /><br /> तोरणा भन्नाट आहे हे सांगायची काहीच गरज नाहीये. भट्टी दरवाजा शोधू म्हणून झाडीत घुसलो. भट्टी गावात उतरणारी वाट शोधून काढली. तसं म्हणावं तर वाट आहे असा म्हणता येणारच नाही. सांगायचा झालं तर वाट मोडली आहे. पावसाळ्यानंतर लगेच जाण्यात काहीच अर्थ नाहीये. चिलखती बुरुजावर जाऊन लंच केला. बुधल्याच्या सावलीत मस्त झोप काढली २ तास. मग जाउन झुंझार माची पाहून आलो, नावाप्रमाणेच आहे अगदी. पुन्हा मंदिराजवळ आलो, सॅक तिथेच ठेवली आणि म्हणलं लाकडं तोडून आणू, गरज वाटल्यास शेकोटी करता येइल. मग वाळक्या काटक्यांची छोटी मोळी बांधून आणली, येताना सूर्यास्त पाहिला. पैसे वसूल झाल्यागत वाटत होतं. <br /><br /> रात्री मॅगी खायचा बेत होता. त्याचा पोपट झाला, कारण १५० रुपयाचं मॅगी आणून ते शिजवायला भांडं आणायचं विसरलो. मग आता खारे बिस्किट खाऊन रात्र काढावी लागणार होती. अंधार झाला. रात्र झाली की सोलो ट्रेकचा सर्वात मोठा लोच्या कळून येतो. माझ्याकडे कॅमेराही नाही उगाच क्लिक-क्लिक करायला. मोबाइल मध्ये "ब्याटरी" फुल्ल पण मेमरी कार्ड नाही. आता मारा माश्या. <br /><br /> बिस्किट खाऊन झाल्यावर डब्बा टाकुन आलो अणि छान तारे पहात बसलो. कळत तर काही नाही त्यातलं. पण तारे ओळखता नाही आले तरी पहायला मज्जा वाटत होती. बाजुला शेकोटी होती म्हणून थंडी वाजत नव्हती. बाजा काढून १०-१५ गाणे वाजवून झाले. फुंकून फुंकून वैताग आल्यावर मंदिराबहेर स्वारी झोपी गेली. साधारण २ वाजले असावेत, बार मधून झिंगत बाहेर यावा तसा एक ग्रुप आला, फुल टाईट. १५ च्या पब्लिकमध्ये १०-१२ बेवडे. च्यामारी! ते आपले झिंगत आले अणि डायरेक्ट मंदिरात, वाटलं की जाउन सांगावं की दारु पिउन मंदिरात कल्ला करू नका. पण च्यायला मी पडलो एकटा. २-३ पोरं जरा ठीक वाटले. त्यांना सांगुन पाहिलं. <br /><br /> ते: "आम्ही चढ़ाई करताना पीत नाही, आता रात्री मस्त पिणार पण मंदिरात नाही बसणार प्यायला, तुला यायचाय तर ये." <br /> मी म्हणालो: "शाबास लेका...तुम्ही प्या, घाण करा. बापाचा किल्ला आहे की आपल्याच." <br /><br /> सामान आवरलं आणि बुधल्याची वाट पकडली. तिथेच कुठेतरी झोपायचा विचार होता. नंतर वाटुन गेलं की तोरणा तर पाहून झालाय, चला राजगडला जाऊ रात्रीच. जेणेकरून उद्या राजगड फिरायला जास्त वेळ मिळेल. रात्री २.३० वाजता तोरणा सोडला. राजगड-तोरणाच्या वाटेवर काय 'Do's and Don'ts' हे अक्षय कडू अणि मंडळी सांगुनच गेली होती. मग त्याप्रमाणे सुटलो. वाटेत मण्यार, फुरसे, विंचू आणि एक घोरपड पाहिल्यावर तर आधी टरकली. मग राजगड जवळची आजीची झोपडी गाठली तेव्हा जरा हायसं वाटलं. ४.३० वाजले होते. म्हातारी म्हणाली पोरा जाशील गडावर तासाभरात इथून. आलास तसा झोप तासभर. सकाळी जा, माझ्या नावचा एक नारळ वाहा पद्मावती देवीला. जागा फारच tempting वाटली. <br /><br /> जाग आली तेव्हा ६.३० वाजले होते. म्हातारीनं गवती चहा दिला. चहा पिउन झाल्यावर निघालो. बलाढ्य असा राजगड. धावत-पळत तोरणा दरवाजा चढलो तेव्हा ७.४५ जाले होते. संजिवनी माची वर मस्त गावत माजलं होतं. नजारा तर भन्नाटच होता. तेव्हाच ठरवलं की इंजिनियर झालो की आधी SLR आणि मग बुल्लेट. <br /><br /> संजिवनीचा कानाकोपरा पाहायला ३ तास गेले. नाश्ता पण संजीवनीच्या टोकावर! पद्मावती मंदीरापाशी आलो तेव्हा 12 वाजले होते. तासभर आराम करून मग फ्रेश होउन किल्ल्याच्या पुरातत्व विभागाच्या माणसाशी गप्पा मारून, बालेकिल्ला पाहून आलो. छान वाटत होतं. अप्रतिम किल्ला अणि तेवढाच अभेद्य. तिथूनच पुढे सुवेळा माचीवर उतरलो. किल्ला पाहून वेडा झालो. नंतर समाधानी मनाने नेढ्यात जाउन बसलो. बिस्किट खायचा कंटाला आला होता, पण झालेल्या गाढव-चुकीवर ईलाज नाही म्हणून खा. आलेया भोगासी. पद्मावती कड़े येताना गुंजवणे दरवाजा पाहून आलो. पुढच्या खेपेला इथून उतरणार अस ठरवून माघारी परतलो. सदरात झोप काढली अणि सूर्यास्त पाहायला पुन्हा बालेकिल्ला गाठला. सूर्यास्त पाहून आलो तेव्हा पुरातत्व विभागाचा माणूस खाली निघून गेला होता. पुन्हा तोच प्रश्न! जाताना भांडं तरी देऊन गेला असतास रे. <br /><br /> चोरदिंडीजवळ येउन बसलो, बाजा वाजवत. पूर्ण किल्ल्यावर एकटा. वाचकांपैकी किती लोकांनी असा एकट्यानं वेळ घालवला असेल हे माहित नाही, पण ज्यांच्या बाबतीत असं झालंय त्यांना तो अनुभव चांगलाच वाटला असावा. निदान मी तरी फार खुश होतो. अंधार झाला तेव्हा पद्मावती मंदिरात लाईट टिमटिम झाली. सोलार!!! आभारी आहे. <br /><br /> ११ वाजेपर्यंत बाहेर बिस्किट आणि भाकरवडी खात बसलो. झोप आली की मंदिरात पथारी मारली. रात्री १ च्या सुमारास एक ग्रुप आला. ह्यावेळेस चांगल्या लोकांचा, सिद्धेश दसवाड़कर अणि मंडळी. झोपेतच थोड्या गप्पा मारून मी निवांत झोपी गेलो. <br /><br /> राजगड जर एक दिवसात पूर्ण पाहिला असं मी म्हणत असेन तर तो मुर्खपणा ठरेल. पिंजून काढला राजगड तर ४ दिवस कमी पडतात. पुढच्या खेपेला तेच करू असं ठरवून डुंबा डोंगर करायचा बाकी ठेउन राजगडाचा निरोप घेतला. पद्मावती माचीहून निघालो, चोरदिंडीतुन उतरायला सुरुवात केली तेव्हा ९ वाजले होते आणि ९.३० ला मी गुंजवण्यात. <br /><br /> माझा मित्र, कसलेला ट्रेकर, यतिन नामजोशी, त्याला फ़ोन केला. विचारलं की आता अजुन काय करता येइल? २ दिवस आहेत अजुन हातात. पठ्ठ्यानं लगेच शिवथरघळीची वाट सुचवली. ठरल्यानुसार मग मी पुन्हा वेल्हा गाठलं. पेटपूजा केली तेव्हा ११.३० वाजून गेले होते. आता केळदसाठी काही गाडी-बस मिळते का पाहत होतो. बस नाही, जीप नाही. २ तास अडकून पडलो. वेल्हा ते केळद अदमासे १६-१८ किमी आहे. एका बाईक वाल्यानं त्यातलं ४ किमी, म्हणजे काणंद खिंडीच्या घाटाअलीकडे नेउन सोडलं. पुढे ११ नंबरची गाडी. चालत-चालत-चालत-चालत पासली फाट्यावर आलो. १५ मिनिटं बसून पुन्हा केळदची वाट पकडली. दिवस बरबाद झाला होता. केळदला पोहोचलो तेव्हा ५ वाजले होते. इथून शिवथरघळला जायला २ वाटा. एक म्हणजे पटकन उतरणारी वाट म्हणजे: उपांडया घाट, आणि भलतीच फिरून जाणारी वाट म्हणजे: मढे घाट. <br /><br /> मी उपांडयाची वाट धरली. वाट अगदी मळलेली आणि मस्त आहे. आजही लोक ये-जा करतात म्हणजे वापरातली आहे. उड्या मारत कर्णावाडीत पोहोचलो तेव्हा ५.३० वाजले होते. कर्णवडी टुमदार आणि राहायला एक नंबर जागा आहे. लोक खूपच चांगले, मदतगार. कोकणात आल्याचं लगेच जाणवतं. रवींद्र महालेंच्या घरी नाश्ता करुन रानवडीची वाट धरली. <br /><br /> कर्णवडीतुन रानवडीत उतरायला अजुन ४० मिनिटे लागतात. सद्ध्या त्या रस्त्याचे काम चालू आहे म्हणजे कर्णावडीची शांती गुल्ल होणार आहे. रानवडीच्या थोडेसे पुढे गेलात की महाडहून शिवथर कड़े जाणारा रस्ता लागतो. तिथून शिवथर ८ किमी डावीकडे आहे आणि उजवीकडे महाड २४ किमी. चालत-चालत शिवथरला पोहोचलो तेव्हा ७.३० वाजून गेले होते. शिवथरघळच्या मंदिरात मुक्काम करायची व्यवस्था आहे. धर्मशाळेत राहायचं ठरवून मस्त आंघोळ केली. दर्शन घेउन, समर्थांच्या उपसनेला बसलो. तासभर उपासना झाल्यावर फिरायला निघालो. फेरफटका मारून जेवायला निघालो. जेवण झालं.<br /> <br /> आता परतीचा प्लॅन ठरवायचा होता. पुन्हा यतिन नामजोशी. अजुन एक वाट सुचवली गड्याने, ती अशी की शिवथरघळहून पुण्याला बसने जाण्यापेक्षा, शिवथरच्या वरच्या अंगाला जी वाडी आहे, तिथे चंद्रराव मोरेंचा वाडा आहे. तिथूनच एक वाट चढून कुंड नावाच्या गावात जाते. ट्रेक तासाभाराचा पण फाडू आहे, धापा टाकुन कुत्रा होइल असा. तर मग ठरलं. उदया सकाळी ह्या वाटेने वर जायचं. कुंड गावातून धारमंडप ला रस्ता जातो. धारमंडपहून वरंधा घाटातून पुण्याकडे/भोरकडे जाणारी बस मिळते. <br /><br /> सकाळी ५ वाजता बुवा आले उठवायला. अंघोळ करुन ६ च्या उपसनेला बसलो. तासभर राम-नाम. दहीभाताचा प्रसाद खाऊन, दक्षिणा देऊन वरच्या वाडीकड़े निघालो तेव्हा ७.३० वाजले होते. शिवथरच्या आसपासचा निसर्ग भन्नाट आहे. ते दृश्य पाहत पाठ टेकवली. तेव्हा भान आलं की आता निघावं नंतर चढताना धूर निघणार आहे. यतिनने सांगितल्यानुसारच होती वाट. छातीवरचा चढ़. घामाने ओला झालो, पण हवा छान होती. राजगड-तोरणा अजुनही दिसतच होते, उंच, अभेद्य!<br /><br /> कुत्र्यासारखा धापा टाकत खुटे घाट चढून वर पोहोचलो तेव्हा ८.३० वाजले होते. कुंड गाव नजरेत होतं आता. पठारावरुन कुंड गावात जायला १५ मिनिट पुरेसे. कुंड गावातून वेळ न घालवता धारमंडपची वाट धरली. शिळींब फाट्यावर पोहोचलो तेव्हा ९.३० वाजले होते. डोळ्याचं पारणं फेडनारा निसर्ग, बोलण्यापलीकडच सृष्टि-सौंदर्य. <br /> शीळ घालत, चालत-चालत धारमंडपला पोहोचलो तेव्हा १०.३० वाजून गेले होते. १० मिनिट थांबलो तेव्हा लगेच बस मिलाली स्वारगेटची. पुढच्या खेपेत इथून पुढे भोरकडे जाताना लागणार्या शिरगावच्या मोहनगड ऊर्फ जसलोडगड करायचा मनसुबा आखून त्यावर एक नजर टाकली आणि डुलकी..जाग आली तेव्हा बस कात्रज घाटात होती, वाजले होते १.३०. यतिनला मी वन-पिस असल्याची खबर दिली अणि पुन्हा सोलापूरला जाण्यासाठी ट्रेन पकडली. ट्रेक झाल्याचा आनंद फट्टे होता. स्वस्तात मस्त ट्रेक झाला म्हणून अजुन खुश. सोलो केला हा ट्रेक म्हणून ढगाला चार बोट कमी अशी अवस्था होती. <br /><br />मी हे असंख्य वेळा ऐकलं आहे कि ट्रेकिंग हे एकट्यानं नसावंच, त्रिकुट-चौकट तर असावीच. ह्या ट्रेकच ही तसं म्हणता येईल. उतरताना किंवा चढताना पडला असतास तर काय, वाटेल काही चावलं असतं तर काय, मग network नसतं तर काय, हे करून मिळालं तरी काय, आणि असंख्य तत्सम प्रश्न. <br /> खरं सांगायचं झालं तरं हे प्रश्न काहींना हा ब्लॉग वाचल्यावर पडू शकतात, फरक एवढाच आहे कि हे प्रश्न मला ट्रेक सुरु करायच्या आधी पडतात, आणि होय, तरीही मी जातो. <br /><br /> 'का?' ह्या प्रश्नाची बरीच उत्तरं आहेत. <br /> 'नाही गेलास तर नाही का चालणार?' ह्याचं एकचं उत्तर : नाही चालणार! <br /> 'पुन्हा जाशील का?' ह्याचं उत्तर माझ्याकडं पण नाही. <br /><br /> I do not intend to motivate/discourage anyone from trekking/solo-trekking. I believe this and every other trek has taught me a handful of things. I simply don't expect anyone to pack his/her sack and set off to a solo trek after reading this or any of my blogs. <br /></span> <br />
WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8407253682517455595.post-79724777458305657162011-08-28T05:50:00.001-07:002021-07-18T05:59:21.617-07:00असंच काहीतरी खरडलेलं<span style="font-family: 'Baloo 2';"> शनिवारची रात्र...थोडासा थकलेलोच..एक शांत खोली..तिच्यासोबत गप्पा मारून झाल्यावर एकटा निपचित पडलेला जीव. MSEB च्या कृपेने हळूहळू फिरणारा पंखा. बाहेर अगदी Typical मराठवाडी पाऊस..."पडतोय हेच नशीब म्हणायला लावणारा".<br /> झोप काही लागेना. म्हणलं जरा गाणी ऐकू, झोप येते का पाहू. ज्यावर नुकतेच लोकांचे FB वर ट्रेकचे Updates पहिले त्याच बटाट्या mobile वर गाणी लावली. लावली तोच संदीप खरेने लिहिलेलं आणि सलीलने गायलेलं गाणं वाजलं.. <br /> म्हणे,</span><div><span style="font-family: 'Baloo 2';"><br /><i>आता आता छाती केवळ भीती साठवते.. <br /> डोंगर बघता उंची नाही, खोली आठवते... </i><br /><br /> च्या मारी ह्यांच्या. काय लिखाण आहे! थेट विषयाला हात घालणारं.. <br /> म्हणतात ना, ट्रेकर लोकांची जात च वेगळी..ह्याचं ही काही तसंच आहे, ह्यांना गाणी ऐकवा आणि फोटो दाखवा अन मग हे येडं जागीच हरवतं. मग तिथं सलीलने गायलेल्या गाण्यातले डोंगर राहतात बाजूलाच, अन हेय येडं दरवेळेप्रमाणे कुठल्यातरी डोंगर-दर्यांत आणि जास्त करून एखाद्या घळीत हरवतं. मग काय, उगाच तो भिरभिरणारा वारा, एक मस्त पेटलेली शेकोटी आणि त्यात 'जवळ असून लांब असणारे, किंवा लांब असून जवळ असणारे' ट्रेकाडे मित्रं आठवतात. मैफील जमायला वेळ लागत नाही. ह्याचं कारण असं कि ही आणि ह्यासारखी अनेक गाणी गाऊन ह्या कार्ट्याने रात्री जागवलेल्या असतात, बसमध्ये अंताक्षरीत किल्ला लढवलेला असतो, तर कधी थकवा दूर पळवलेला असतो. त्यात ते रात्रीचे गाणे तर सगळ्यात भारी. न विसरणारे.. साला शेकोटीसमोर ही गाणी गाताना शब्द कसे अचूक आठवायचे, आणि आता, ही गाणी ऐकून त्या रात्री डोळ्यासमोर दंगा करतात. सामरद गावातली 'ती' शेकोटी आठवल्यावाचून राहात नाही.<br /> तिथे सलीलच चालूच असतं...<br /> <br /><i> कधी दाटू येत पसारा घनांचा, कसा सावळा रंग होतो मनाचा.. <br /> असे हालते आत हळुवार काही, जसा स्पर्श पाण्यावरी चांदण्यांचा.. <br /> आताशा असे हे मला काय होते, कुण्या काळचे पाणी डोळ्यात येते.. <br /></i><br /> फक्त दोनच वर्षांपूर्वी नियमित रानोमाळ बोंबलत भटकायचं चंद्रीयेड लागलेलं हे येडं, आजही मुंबईहून येताना लागणारा, पूर्ण एक महिना रोज मुंबई-पुणे-मुंबई करताना पाहिलेला खंडाळा घाट, पंधरा वेळा इकडून-तिकडून चढलेलं, पिंजून काढलेलं राजमाचीच जंगल थोबड्याचा "आ" वासून पाहतं. जादूच आहे. राजमाची चे तर हजार किस्से आहेत. मी लिहित बसलो अन तुम्ही वाचत बसलात तर कुठे Server Timed-Out व्हायचा.. <br /><br /> मग गाडी झुकझुक करत लोणावळ्याच्या आठवणी बगलेत मारून पुण्यात येते. कामशेत हून पुणे येईपर्यंत हे येडं कुठेतरी ढाक च्या जंगलात, किंवा मांजरसुम्ब्याजवळ किंवा कुसूरच्या पठारावर हुंडारत असतं. आता पुण्याच्या गोष्टी skip करतो.<br /> वाटतंय पुण्यापर्यंत येऊनच सगळा का अडतंय? <br /> पुढचा प्रवास - पुणे ते तुळजापूर.. निव्वळ रखरखाट... <br /><br /> 'ट्रेक ला जाणं सोडा, कड्यावरून डोकवायची भूक तिथं बोडकं टेकाड पाहून भागवावी लागणार' ही भयंकर जाणीव होते. अन मग, गांधी-टोपी घातलेल्या, गावंडळ म्हातार्यानं चुना लावून तंबाखू मळावी तसा कचरा होतो ह्या सगळ्या आठवणींचा, उरते ती फक्त भयंकर जाणीव आणि रखरखाट. मग गाडी 'कशासाठी?..पोटासाठी, खंडाळ्याच्या घाटासाठी..' करत करत नको तिथं येते.. खंडाळ्याच्या आठवणी एव्हाना मनात खोल खड्डा करून बसलेल्या असतात.. <br /><br /> शेकोटी तर कधीची विझून गेलेली, आणि हरवलेलं हे येडं जागेवर येतं तेव्हा पुन्हा होतं तिथंच, आपल्या खोलीत असतं.. आता जरा जास्तच एकटं..सलीलच गाणं पण इतक्यात संपलेलं असतं. मग काय, दुसरं गाणं, दुसर्या ट्रेक च्या आठवणीत हरवून ऐकायची किंवा ऐकून हरवण्याची सवयच झाली आहे म्हणा..तिथं ट्रेकर्स च्या टोळ्या त्या-त्या पायथ्याच्या आडगावी, आडरात्री पोहोचतात..आणि इथ हे येडं जी गाणी गात रात्रभर जागायचं, तीच गाणी ऐकत, Every Dog has his day म्हणून आपलीच समजूत काढत कधी झोपी जातं त्याचं त्यालाच माहित.</span>
</div>WedaPashihttp://www.blogger.com/profile/00846840514541380728noreply@blogger.com0